Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 687/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Belicom, Advokátska

kancelária, Konventná 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. mája 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júla 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 17. mája 2016. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 25. júla 2016.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -543 z 21. apríla 2015 bol návrh sťažovateľa na zníženie

výživného zamietnutý. Na odvolanie sťažovateľa rozsudkom krajského súdu č. k.

-682 zo 17. mája 2016 bol rozsudok okresného súdu potvrdený. Tento

rozsudok bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 26. mája 2016.

Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy vec nesprávne posúdili, pretože dôvody na

zníženie výživného na , (ďalej len „dieťa“), zo sumy 500 €

mesačne na sumu 100 € mesačne boli jednoznačne preukázané.

Matkou (ďalej len matka“), predložené výpisy

z bankového účtu sťažovateľa v Čechách sú irelevantné, keďže nedokazujú žiadne

skutočnosti týkajúce sa zmeny pomerov na strane sťažovateľa po právoplatnosti rozsudku

o rozvode z 28. októbra 2013, ktorým bolo stanovené výživné vo výške 500 € mesačne.

Sťažovateľ v čase rozhodnutia o porozvodovej úprave práv k dieťaťu (teda pred

výpoveďou z pracovného pomeru v DME) mal záujem starať sa o dieťa, a preto negocioval

s Mold Masters Europa GmbH o finančne výhodnejšej práci, ako o tom svedčí vyjadrenie

tejto firmy z 15. mája 2015, ktoré predkladá ústavnému súdu v prílohe. Táto práca by mu

súčasne umožňovala byť doma viac s dieťaťom.

Podľa názoru sťažovateľa konaním a rozhodnutím všeobecných súdov došlo

k porušeniu jeho označených práv podľa a dohovoru, čo vyústilo do odmietnutia

prístupu k súdu, keďže okresný súd 21. apríla 2015 na pojednávaní odmietol vykonať

dokazovanie dopytom na Mold Masters Europa GmbH o reálnosti zamestnania sťažovateľa

vo finančne výhodnejšej práci. Došlo tiež k nesprávnemu vyhodnoteniu veci,

nedostatočnému zisteniu skutkového stavu a nesprávnemu právnemu posúdeniu.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že matkou prezentované výdavky na dieťa

nezodpovedajú jeho potrebám a sú účelovo nadhodnotené. Súčasná výška výživného 500 €

je vzhľadom na príjmy sťažovateľa a vykonané exekučné zrážky výživného a ďalšie

výdavky neprimeraná, keďže sťažovateľovi ostáva iba 160,24 €. Pritom sťažovateľ sa

nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a nepreberal ani na seba

neprimerané majetkové riziká, čo vylučuje aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 1 druhej vety

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Doterajšia výška výživného

nezohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zdravie, školské

povinnosti a záujmy, zdravý psychický a fyzický vývoj. Rovnako nezohľadňuje nižšie

schopnosti a možnosti, ako aj horšie majetkové pomery sťažovateľa, ktoré nastali po

28. októbri 2013, teda po dni vyhlásenia rozsudku o rozvode.

K zníženiu mzdy sťažovateľa došlo kvôli jeho objektívnej neschopnosti vykonávať

prácu v pôvodnom rozsahu. Ide teda o rozhodnutie zamestnávateľa, nie sťažovateľa.

Zo strany sťažovateľa nejde o úmyselné zhoršenie pracovných schopností a príležitostí.

Čistý prijem (necelých 1 000 €), ktorý teraz poberá, je i napriek predchádzajúcemu

nadštandardnému príjmu taký, ktorý výrazne prevyšuje priemernú hrubú mzdu (824 €

brutto). I takýto príjem postačuje na pokrytie výdavkov sťažovateľa, ako aj na zabezpečenie

odôvodnených a oprávnených potrieb dieťaťa, avšak už nie v pôvodnom rozsahu 500 €

mesačne.

Vzhľadom na pokles svojej životnej úrovne sťažovateľ žiadal o nové prešetrenie

odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj matky. Tieto šetrenia však okresný súd nevykonal, čo

krajský súd odobril, a tým došlo k porušeniu označených článkov a dohovoru.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Bratislave rozsudkom pod sp. zn. -682 z 17.5.2016

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -543 z 21.4.2015

porušil základné právo (...) zaručené článkom 46 ods. 1 SR

a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR zrušuje rozsudok pod sp. zn. -682 z 17.5.2016

v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. -543 z 21.4.2015

a prikazuje Okresnému súdu Bratislava II sp. zn. , aby vo veci opätovne konal

a rozhodol.

(...) sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume

303,16 € (2 úkony právnej služby po 143 € - prevzatie a príprava zastúpenia 15.7.2016,

sťažnosť 22.7.2016; 2x režijný paušál po 8,58 €), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet

advokáta JUDr. Petra Belicu(...), a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -682 zo 17. mája 2016 vyplýva, že

ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -543 z 21. apríla 2015. Podľa

názoru krajského súdu okresný súd postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky

skutočnosti podstatné pre rozhodnutie a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny

pomerov porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného k 28. októbru 2013.

Od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane sťažovateľa, matky a dieťaťa

k takej zmene pomerov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného. K zaujatiu

tohto právneho názoru dospel okresný súd na základe riadne zisteného skutkového stavu,

keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy správne vyhodnotil a dospel

k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré aj dostatočne odôvodnil. Nebolo možné

stotožniť sa s argumentmi sťažovateľa smerujúcimi k preukázaniu zníženia jeho schopnosti

platiť dosiaľ určené výživné z dôvodu poklesu jeho príjmu. Pokiaľ ide o výpoveď

sťažovateľa z pracovného pomeru v spoločnosti DME vrátane jeho žiadosti o zníženie jeho

príjmu počas výpovednej lehoty, bolo potrebné túto vyhodnotiť v zmysle § 75 ods. 1 zákona

o rodine, teda že sa sťažovateľ bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania,

na túto skutočnosť pri určovaní (zmene) výživného nie je možné prihliadať. Skutočnosti,

na ktoré sťažovateľ v tomto smere v odvolaní poukazoval, boli predmetom dokazovania

na okresnom súde, pričom nové dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k inej

úvahe ako okresný súd, sťažovateľ v odvolacom konaní nepredložil.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Podľa názoru ústavného súdu argumentácia krajského súdu v spojení

s argumentáciou okresného súdu sa javí ako dostatočná a presvedčivá. Okresný súd vykonal

veľmi rozsiahle dokazovanie, ktoré starostlivo a podrobne vyhodnotil. Rozhodnutia

všeobecných súdov teda nejavia známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti.

Skutočnosť, že sťažovateľ má odlišný názor, sama osebe bez ďalšieho neznamená porušenie

označených článkov a dohovoru.

Aj podľa názoru ústavného súdu je rozhodujúce, že sťažovateľ odišiel z práce,

v ktorej dosahoval vyšší príjem, bez takých dôvodov, ktoré by umožňovali záver, že sa

dobrovoľne nevzdal výhodnejšieho zamestnania, a teda že nechcel týmto spôsobom

dosiahnuť zníženie vyživovacej povinnosti.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2016