Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 563/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Petrom Krafčíkom, advokátska kancelária, Námestie osloboditeľov 39,

Michalovce, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

uzneseniami Okresného súdu Michalovce sp. zn.

15 z 27. októbra 2015 a 20. januára 2016, ako aj základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn.

15 , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2016

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uzneseniami Okresného súdu Michalovce (ďalej aj ,,okresný súd“ )

sp. zn. z 27. októbra 2015 a 20. januára 2016, ako aj základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že je matkou maloletých detí

, , a , , obe sú

štátne občianky Slovenskej republiky a Švajčiarskej konfederácie. Rozhodnutím Okresného

súdu Hinwill vo Švajčiarsku (ďalej aj „švajčiarsky súd“) zo 7. novembra 2013 bola súdom

schválená odluka manželstva s otcom maloletých detí.

V čase, keď mala sťažovateľka v súlade s dohodou druhého rodiča a odobrením

švajčiarskeho súdu pri sebe na území Slovenskej republiky obe maloleté deti

na prázdninách, podala okresnému súdu 8. októbra 2015 návrh na začatie konania o vydanie

predbežného opatrenia vo veci odovzdania, eventuálne dočasného zverenia maloletých detí

do starostlivosti matky. Vec bola na okresnom súde vedená pod sp. zn. .

Návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý podala sťažovateľka, odôvodnila

podozrením na možné sexuálne zneužívanie maloletej zo strany otca detí a podozrením

zo zanedbávania osobnej starostlivosti otca vo vzťahu k obom maloletým deťom.

Nariadením Okresného súdu Hinwill z 20. augusta 2015 sťažovateľka okresnému

súdu dokladovala, že obe maloleté deti má na prázdninách len po obmedzenú dobu, a to

do 18. októbra 2015.

Napriek tomu, že obvyklý pobyt oboch detí bol vo Švajčiarsku „právomoc

Okresného súdu Michalovce (ako súdu Slovenskej republiky, t. j. súdu zmluvného štátu

Dohovoru) sťažovateľka odôvodnila Dohovorom o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní

a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu

dieťaťa publikovaného v Zbierke “

Dňa 27. októbra 2015 okresný súd uznesením konanie zastavil dôvodiac nedostatkom

svojej právomoci.

Po odvolaní sťažovateľky Krajský súd v Košiciach uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však napokon nebolo rozhodnuté

dodnes, pretože okresný súd uznesením z 20. januára 2016 preniesol príslušnosť na Okresný

súd Bratislava III. Sťažovateľka proti predmetnému uzneseniu nepodávala odvolanie, aby

nezdržiavala proces vydania predbežného opatrenia, avšak postúpenie veci v takej

naliehavej veci, ako je starostlivosť o maloletých, navyše, v kontexte celej situácie potreby

prijatia rýchlej dočasnej úpravy považuje sťažovateľka za nevhodný a prieťahový.

Medzitým začal konať pod sp. zn. Okresný súd Bratislava I o návrate

detí späť na územie ich obvyklého pobytu, ktoré donútilo matku v dôsledku postupu,

resp. nečinnosti okresného súdu v Michalovciach uzatvoriť súdny zmier s otcom mal. detí

„v podobe, ktorou bola donútená zabezpečiť si sama tzv. ochranné opatrenie, keď uzavrela

súdny zmier, ktorý jej zabezpečoval jednak možnosť do návratu detí zapísať mal. Elien

do školy na Slovensku, jednak ju zbavil sledovania kriminálnou políciou, zabezpečil, že otec

sa mohol do času vydania detí stretávať s nimi len v prítomnosti matky (ochrana pred

zneužívaním či zanedbaním starostlivosti), a vytvorila si časový priestor na to, aby súdy, či

už na Slovensku, resp. vo Švajčiarsku, mohli jej dôvody preskúmať a prijať ochranné

dočasné či trvalé opatrenia.“.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že „okresný súd Bratislava III však

uznesením z 24. marca 2016 napriek opravným prostriedkom zo strany matky a veľkého

odporu detí odísť s otcom do Švajčiarska nariadil výkon rozhodnutia. Maloleté detí boli

napokon sťažovateľke 30. marca 2016 za asistencie Okresného súdu Bratislava III odňaté.“.

V dôsledku nečinnosti okresného súdu stav právnej neistoty sťažovateľky trvá od

podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia 8. októbra 2015 dodnes.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd „... odmietol svoju právomoc, pričom svoje

právne závery riadne neodôvodnil.“. Rozhodnutie okresného súdu sťažovateľka považuje

za nepresvedčivé a popierajúce základné princípy spravodlivého procesu, ktorého

výsledkom je/malo by byť predvídateľné súdne rozhodnutie pre účastníkov konania.

Sťažovateľka pritom relevantne poukazovala „... na čl. 12 ods. 1 Dohovoru, v zmysle

ktorého orgány zmluvného štátu, na území ktorého sa nachádza dieťa alebo jeho majetok,

majú právomoc na prijímanie opatrení dočasnej povahy na ochranu osoby alebo majetku

dieťaťa s územnou pôsobnosťou obmedzenou ma tento štát, ak také opatrenia nie sú

nezlučiteľné s opatreniami, ktoré už prijali orgány s právomocou podľa čl. 5 až 10, a to

vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika i Švajčiarska konfederácia sú zmluvnými

štátmi tohto Dohovoru.“.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd pri tom rovnako „... opomenul na základe

skutkových okolností a dôkazov vyhodnotiť právomoc mu danú na prijatie opatrení

na ochranu dieťaťa v zmysle čl. 11 Dohovoru, a teda že v každom naliehavom prípade mam

orgány ktoréhokoľvek zmluvného štátu, na území ktorého sa nachádza dieťa alebo majetok

právomoc na prijatie potrebných ochranných opatrení...“.

Sťažovateľka je toho názoru, že výklad relevantných ustanovení § 75 ods. 8

bol významne narušený už pri doručení návrhu na vydanie

predbežného opatrenia otcovi maloletých. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa

zásada kontradiktórnosti neuplatňuje tak striktne, ako je to v konaní o veci samej.

Okresný súd 27. októbra 2015 obom maloletým ustanovil kolízneho opatrovníka.

Prejednanie veci bez zbytočných prieťahov bolo narušené aj tým, že ustanovenie

opatrovníka maloletým sa uskutočnilo až v deň vydania uznesenia o zastavení konania, čím

absolútne znemožnil dostatočné preskúmanie existencie skutočností osvedčujúcich

nariadenie predbežného opatrenia, v dôsledku čoho v konkrétnom prípade stratil význam aj

samotný inštitút opatrovníka.

Tým, že podľa názoru sťažovateľky došlo k závažnému zásahu do práva na súdnu

ochranu a na spravodlivé súdne konanie, sťažovateľke bolo znemožnené efektívne chrániť

svoje práva a práva svojich maloletých detí.

S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti, ktoré v dôsledku postupu okresného súdu

vyvolali dlhotrvajúci stav právnej neistoty trvajúci dodnes sprevádzaný, podľa

názoru sťažovateľky, zmätočným a nesprávnym procesným postupom porušovateľa

a nevyhnutnosti enormnej aktivity sťažovateľky a tlaku na ňu, keď „... suplovala nečinnosť

porušovateľa konaním, ktoré sa priečilo jej záujmom a zároveň záujmom maloletých detí

(uzavretie súdneho zmieru v konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. ), si

sťažovateľka uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie...“, a to „... s ohľadom

na psychickú ujmu i fyzické vyčerpanie, ako i v konečnom dôsledku zásah do psychického

stavu jej maloletých detí za porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie bez prieťahov vo výške 10 000 € voči Okresnému súdu Michalovce.“.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „bola v dôsledku popísaného postupu súdu

vystavená prenasledovaniu zo strany kriminálnej police a hrozbám trestného stíhaniu

za únos maloletých detí, ako aj zanedbanie povinnej školskej dochádzky. Sťažovateľke bola

v dôsledku nečinnosti súdu spôsobená psychická ujma. Psychická ujma však bola

spôsobená predovšetkým jej maloletým deťom, na ktorých záujmy sa už od podania návrhu

na vydanie predbežného opatrenia (až doposiaľ) nebral žiadny ohľad. Maloleté deti sa

odobratiu bránili krikom a plačom, no bezúspešne. Sťažovateľka v konečnom dôsledku

nemala žiadny právny podklad na ponechanie si svojich maloletých detí na území

Slovenskej republiky, a to najmä z dôvodu, že v dôsledku postupu porušovateľa bola nútená

uzavrieť súdny zmier s otcom, ktorý napokon súd vo vykonávacom konaní vykonal tak, že

nechal otca odobrať jej maloleté deti. Preto zastáva názor, že súd mal rozhodnúť v záujme

dodržiavania a zachovania stavu právnej istoty promptne a bez súdnych prieťahov. O

predbežnom opatrení však ku dňu podania tejto sťažností dosiaľ nebolo rozhodnuté.“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva podľa

uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. októbra 2015 sp. zn.

porušené boli.

2. Základné práva podľa 46 ods. 1

uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 20.01.2016 sp. zn. porušené

boli.

3. Základné práva podľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Michalovce

v konaní sp. zn. porušené boli.

4. Okresnému súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

5. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR (slovom

desaťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

6. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 303,16 EUR

(slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú je Okresný súd Michalovce povinný vyplatiť

na účet jej právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

zistil takýto priebeh napadnutého konania:

Dňa 8. októbra 2015 matka maloletých detí (nar. 2007) a

(nar. 2010) podala na okresnom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia „vo veci

odovzdania eventuálneho dočasného zverenia maloletých detí do starostlivosti matky“. Vec

bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 15. októbra 2015 okresný súd vyzval právneho zástupcu matky JUDr. Krafčíka

na oznámenie adresy pobytu otca v lehote 7 dní.

Dňa 20. októbra 2015 právny zástupca otca maloletých detí mailom žiadal o riadne

doručenie návrhu na začatie konania. Namieta právomoc slovenského súdu aj miestnu

príslušnosť okresného súdu.

Dňa 23. októbra 2015 právny zástupca otca doručil oznámenie o prevzatí

zastupovania a vyjadrenie k návrhu.

Dňa 26. októbra 2015 okresný súd mailom požiadal riaditeľku Základnej školy

Ivanka pri Dunaji o oznámenie, či maloletá navštevuje túto školu.

Dňa 27. októbra 2015 Miestny úrad Ivanka pri Dunaji na žiadosť okresného súdu

oznámil, že matka detí sa v obci už nezdržiava, ale zdržiava sa na adrese svojho trvalého

pobytu v .

Dňa 27. októbra 2015 okresný súd uznesením sp. zn. rozhodol tak,

že konanie zastavil, pretože nie je daná právomoc slovenských súdov. Súčasne uznesením

ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce opatrovníka maloletým deťom.

Dňa 29. októbra 2015 matka maloletých detí doručila Okresnému súdu Michalovce

podanie.

Dňa18. novembra 2015 matka maloletých detí doručila Okresnému súdu Michalovce

podanie, súčasťou ktorého bola aj zápisnica o trestnom oznámení matky pre podozrenie

zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania otca maloletej dcéry.

Dňa 19. novembra 2015 Okresný súd Michalovce zaslal odvolanie matky právnemu

zástupcovi otca maloletých detí ( prevzal 27. novembra 2015).

Dňa 19. novembra 2015 otec maloletých detí doručil Okresnému súdu Michalovce

splnomocnenie na zastupovanie udelené .

Dňa 14. decembra 2015 bol spis doručený Krajskému súdu v Košiciach

() na rozhodnutie o odvolaní matky maloletých detí.

Dňa 7. decembra 2015 doručil vyjadrenie otca k odvolaniu.

Dňa 29. decembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu s uznesením krajského

súdu sp. zn. , ktorým zrušil uznesenie súdu 1. stupňa a vec mu vrátil na

ďalšie konanie (právoplatné 27. januára 2016).

Dňa 14. januára 2016 doručil podanie otca, s námietkou, že mu

nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu. Zároveň oznámil, že otec detí podal 4. januára

2016 na Okresnom súde Bratislava III návrh na výkon rozhodnutia (švajčiarskeho súdu),

konanie je vedené pod sp. zn. , opätovne namietal miestnu príslušnosť

Okresného súdu Michalovce, lebo deti sa zdržujú v Ivanke pri Dunaji, a navrhuje vec

postúpiť Okresnému súdu Bratislava III.

Dňa 15. januára 2016 právny zástupca otca maloletých detí mailom doručil

rozhodnutie švajčiarskeho súdu.

Dňa 18. januára 2016 bolo doručené podanie otca maloletých detí.

Dňa 18. januára 2016 sťažovateľka oznámila, že trvá na nariadení predbežného

opatrenia.

Dňa 20. januára 2016 okresný súd uznesením č. k. -170 (právoplatnosť

nadobudol 2. mája 2016) preniesol príslušnosť na Okresný súd Bratislava III.

Dňa 11. februára 2016 otec maloletých detí podal proti uzneseniu z 20. januára 2016

odvolanie.

Dňa 22. marca 2016 Okresný súd Michalovce zaslal odvolanie otca právnemu

zástupcovi matky a Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny Michalovce.

Dňa 31. marca 2016 bol spis postúpený Krajskému súdu v Košiciach. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 11. apríla 2016 bol spis vrátený Okresnému súdu Michalovce s uznesením

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo 4. apríla 2016, ktorým Krajský súd

v Košiciach vrátil vec Okresnému súdu Michalovce na účely zistenia aktuálneho bydliska

maloletých detí.

Dňa 8. apríla 2016 Okresný súd Michalovce zaslal Krajskému súdu v Košiciach

„späťvzatie“ odvolania otca maloletých detí, ktoré doručil 4. apríla 2016, pretože došlo

k vráteniu detí do krajiny ich obvyklého pobytu, do Švajčiarska (uznesenie Okresného súdu

Bratislava III č. k. -94 z 24. marca 2016).

Dňa 14. apríla 2016 bol spis opäť zaslaný Krajskému súdu v Košiciach

(č. k. -196).

Dňa 18. apríla 2016 Krajský súd v Košiciach odvolacie konanie uznesením

č. k. -196 zastavil. Právoplatnosť nadobudlo 2. mája 2016.

Dňa 26. mája 2016 okresný súd postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III.

Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn.

z 27. októbra 2015.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže

domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom,

musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ).

Proti rozhodnutiu Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 27. októbra

2015 bolo možné podať odvolanie (opravný prostriedok sťažovateľka aj využila),

na preskúmanie postupu a rozhodnutia okresného súdu bol teda v prvom rade povolaný

krajský (druhostupňový) súd, ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu

bezprostredne preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci, ústavný súd preto

sťažnosť v tejto časti podľa odmietol pre nedostatok

právomoci na jej prerokovanie (podobne , , ,

, , , ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažnosť bolo možné odmietnuť aj ako

oneskorene podanú.

Krajský súd v Košiciach o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce

z 27. októbra 2015 rozhodol uznesením sp. zn. zo 16. decembra 2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 27. januára 2016.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Od 27. januára 2016 začala plynúť zákonom ustanovená dvojmesačná lehota

na podanie sťažnosti ústavnému súdu, ktorou by sťažovateľka mohla namietať porušenie

svojich základných práv uznesením Krajského súdu v Košiciach. Sťažnosť ústavnému súdu

podala sťažovateľka až 8. apríla 2016, teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty, ktorá sa

skončila 27. marca 2016.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd musel sťažnosť sťažovateľky

v tejto časti podľa odmietnuť.

2. K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. z 20. januára 2016

Aj v tomto prípade z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 20. januára 2016 bolo možné podať

odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu

označenému právu sťažovateľky mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Skutočnosť,

že sťažovateľka túto možnosť nevyužila, je dôvodom na odmietnutie sťažnosti v tejto časti

pre neprípustnosť ( ).

3. K námietke porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom

pod sp. zn.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Namietané konanie začalo na okresnom súde 8. októbra 2015 a na tomto súde

skončilo 20. januára 2016 uznesením sp. zn. , ktorým okresný súd preniesol

príslušnosť na konanie na Okresný súd Bratislava III (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

2. mája 2016). Sťažnosť sťažovateľka podala ústavnému súdu 8. apríla 2016, teda viac ako

dva mesiace po tom, ako okresný súd rozhodol o postúpení veci Okresnému súdu

Bratislava III, na ktorom je konanie vedené pod sp. zn. . Prieťahy

pod označenou spisovou značkou však sťažovateľka v petite, ktorým je ústavný súd podľa §

20 ods. 4 viazaný, nenamietala.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016