Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 305/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti , , zastúpenej

Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a jej práv na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 a na život podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PK –

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. PK – p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Špecializovaný trestný súd p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Špecializovaný trestný súd j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy) na účet jej právnej

zástupkyne Mgr. Marcely Grancovej, Kováčska 28, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -8 z 11. mája 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a jej práv na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 a na život podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. PK – .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou trestného

konania, v rámci ktorého si v postavení poškodenej uplatnila nárok na náhradu škody, a to

ako matka nebohého syna, ktorý bol pôvodne v tomto konaní poškodeným, až do svojej

smrti 22. augusta 2005. Vyplýva to aj zo zápisnice z výsluchu svedka z 26. októbra 2006,

ktorú priložila k sťažnosti. Podľa vyjadrenia sťažovateľky bola obžaloba v danej veci

Špecializovanému trestnému súdu podaná 27. apríla 2007

3. Podľa sťažovateľky, ktorá podrobne v sťažnosti opisuje skutkový stav

po napadnutí jej syna obžalovanými, v tomto trestnom konaní pred Špecializovaným

trestným súdom dochádza nielen k nečinnosti, ale aj k neefektívnej činnosti. Ani samotná

zložitosť predmetnej trestnej veci nemôže ospravedlniť celkom neprijateľný stav, keď

od podania obžaloby uplynulo osem rokov a štyri mesiace a konanie nebolo dosiaľ

ukončené právoplatným rozhodnutím o vine, resp. nevine obžalovaných a tiež rozhodnutím

o jej uplatnenom nároku na náhradu škody. V roku 2015 sa napr. nevykonalo žiadne hlavné

pojednávanie, aj keď ich bolo nariadených niekoľko.

4. Sťažovateľka uvádza, že svojím správaním nijako neprispela k zdĺhavosti

doterajšieho konania, a na základe uvedenej argumentácie v petite navrhuje, aby ústavný

súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva podľa a práv podľa

čl. 2 a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , prikázal Špecializovaného trestnému súdu konať vo veci bez

zbytočných prieťahov a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia a tiež primerané

finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €.

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril Špecializovaný trestný

súd prostredníctvom svojho predsedu, ako aj predsedu príslušného senátu. Toto stanovisko

doručené ústavnému súdu 15. júla 2016 obsahovalo podrobný chronologický prehľad

procesných úkonov konania, súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci a tiež

argumentáciu, podľa ktorej mal vo veci sťažovateľov vykonávať Špecializovaný trestný súd

procesné úkony plynule a priebežne a zbytočné prieťahy vo veci sťažovateľov mali byť

spôsobené obštrukciami obžalovaných.

6. Špecializovaný trestný súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1 je

od 27.4.2007 vedená trestná vec proti a spol., obžalovanému pre

trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

podľa účinného do 31.12.2005 a iné trestné činy. Ide

v súčasnosti už o neväzobnú trestnú vec, v ktorej je obžalovaných 16 osôb z 20. skutkov

násilnej povahy.

Obžalovaným z toho kladie obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

GP SR z 27.4.2007 č. k. VII/2 Gv 49/05-1053 za vinu spáchanie 19. skutkov, právne

kvalifikovaných ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa účinného do 31.12.2005,

trestné činy vraždy podľa účinného do 31.12.2005,

resp. podľa , účinného do 31.12.2005, návod

na trestný čin vraždy podľa písm, , účinného

do 31.12.2005, trestný čin lúpeže podľa , , ,

účinného do 31.12.2005, trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného

zákona účinného do 31.12.2005 a trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa účinného do 31.12.2005.

Ďalšia obžaloba prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR z 15.2.2008 č. k.

VII/2 Gv 49/05-1053 kladie 4. z obžalovaných za vinu spáchanie jedného skutku právne

kvalifikovaného ako trestný čin vraždy podľa účinného

do 31.07.2001 a trestný čin nadržovania podľa účinného

do 31.07.2001.

Od nápadu pôvodnej trestnej veci obž. a spol. sp. zn. PK-

dňa 27.4.2007 súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchmi najmenej 250

svedkov, 25 znalcov a v prečítaní kompletných listinných dôkazov. Spisový materiál má

v súčasnosti cca 18914 listov a pozostáva zo 77. zväzkov. Pre ozrejmenie uvádzam,

že obžaloba je zažurnalizovaná v 20. zväzku pod č. l. 6578. Z uvedeného je zrejmé, že len

súd vytvoril doposiaľ cca 12336 listov zažurnalizovaných v ďalších 57. zväzkoch spisového

materiálu.

Od začiatku súdneho konania z dôvodu neprítomnosti obžalovaných a s cieľom

zabezpečenia priebežnosti a plynulosti konania prvostupňový súd postupne z pôvodnej

trestnej veci proti obž. a spol. sp. zn. PK-1 vylúčil

na samostatné konanie a rozhodovanie siedmich zo šestnástich obžalovaných. Vytvoril tak

potom tri ďalšie trestné veci: sp. zn. PK-1 (obžalovaný ), sp. zn.

PK-1 (obžalovaní , , , ,

) a sp. zn. PK-1 (obžalovaní , ,

). O ôsmich obžalovaných rozhodol dvomi rozsudkami zo dňa 17.2.2009

sp. zn. PK-1 (obžalovaní , , ,

, , a ) a zo dňa 30.3.2009 sp. zn.

PK-1 (obžalovaný ). Obidva tieto rozsudky Najvyšší súd SR

uznesením zo dňa 26.2.2010 sp. zn podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b),

písm. c) zrušil a tunajšiemu súdu vrátil, aby ich v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci súd vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia

Najvyššieho súdu SR a návrhoch procesných strán. V odôvodnení uznesenia NS SR naznačil

nutnosť spojenia všetkých trestných vecí vylúčených prvostupňovým súdom z pôvodnej

trestnej veci proti obžalovanému na spoločné prejednanie a jedno

rozhodnutie, a síce trestných vecí vedených na tunajšom súde pod sp. zn. PK-1

(obž. a spol.), PK-1 (obž. ), PK-1

(obž. a spol.) a PK-1 (obž a spol). Stalo sa tak ihneď

po vrátení spisového materiálu z Najvyššieho súdu SR na hlavnom pojednávaní uznesením

zo dňa 9.3.2010 sp zn. PK-1 . Spoločné konanie sa na Špecializovanom trestnom

súde v Pezinku vedie pod sp. zn. PK-1 .

Prvostupňový súd neustále procesné riešil prieťahy spôsobené obžalovanými ich

obštrukciami, ktoré pred zrušením rozsudkov Najvyšším súdom SR spočívali v procesných

námietkach obžalovaných a obhajcov na sudcov takmer na každom hlavnom pojednávaní

a z čohokoľvek, o ktorých vtom čase bolo potrebné pracne procesné a dvojstupňovo

rozhodovať. Neskôr sa v tomto smere legislatíva zjednodušila. Po zrušení rozsudkov

Najvyšším súdom SR a vrátení spisového materiálu, a po spojení všetkých štyroch trestných

vecí na spoločné konanie vedené pod sp. zn. PK-1 ako to prikázal odvolací súd,

nastali obštrukcie obžalovaných v ich postupných neúčastiach na hlavných pojednávaniach

z dôvodov práceneschopnosti vyústiacej do hospitalizácii, čo súd postupne riešil. ...

Odpočiatku musel súd čeliť mnohopočetným obštrukciám zo strany obžalovaných

a obhajcov v podobe rôznych námietok zaujatosti senátu, ktoré boli zamietané nadriadeným

Najvyšším súdom SR, obštrukciám v neodôvodnených výmenách osôb obhajcov,

obštrukciám v neúčasti obžalovaných a obhajcov pred súdom pre účelovú

práceneschopnosť a dokonca aj obštrukciám v podobe civilných žalôb zo strany

obžalovaných najmä voči predsedovi senátu na ochranu osobnosti s cieľom dosiahnuť jeho

vylúčenie prípadne vylúčenie členov senátu z trestnej veci a tým oddialiť konečné

rozhodnutie. To už presiahlo aj mieru únosnosti v porovnaní s trestnými vecami tohto

druhu. Takéto problémy boli znásobené pokynom Najvyššieho súdu SR uvedenom

vzrušujúcom uznesení - spojiť všetky predtým vylúčené veci a ďalej vykonávať iba spoločné

konanie, ale aj paušálnym pokynom odvolacieho súdu vykonať výsluchy všetkých svedkov,

ktorých obžalovaní uviedli v odvolaniach a tiež vykonať dôkazy, ktoré súd ako návrhy

obžalovaných pôvodne zamietol. V tejto súvislosti boli najväčším problémom a tým

prekážkou v konaní obštrukcie, obvykle vždy len jedného z obžalovaných, spočívajúce

v neúčasti na hlavnom pojednávaní pre dočasnú práceneschopnosť a najnovšie už aj

s hospitalizáciou bez udelenia žiadosti o konanie neprítomnosti. Súd sa tým samozrejme

zaoberal a preveroval to. To je hlavným dôvodom neskončenia veci. Súd využíva všetky

možnosti, ktoré mu dáva, aby spomínaná trestná vec bola už konečne

v krátkej budúcnosti spravodlivo rozhodnutá.

Tunajší súd potom navzdory pokynu Najvyššieho súdu SR ďalšími spomínanými

uzneseniami o vylučovaní veci na samostatné konania na hlavných pojednávaniach v dňoch

15.2.2016, 14.3.2016, , 18.5.2016 a 13.6.2016 docielil odstránenie prekážok

v konaní spočívajúcich v neprítomnosti obžalovaných a ich neudelení žiadostí o konanie

v neprítomnosti. Ináč by túto trestnú vec zrejme reálne nikdy neukončil. Na spomínaných

hlavných pojednávaniach súd postupne vo vylúčených veciach ukončoval dokazovanie

v zmysle s prednesením príslušných záverečných rečí až

dovtedy, kým na hlavnom pojednávaní dňa 29.6.2016 po úplnom ukončení dokazovania

vo všetkých šiestich vylúčených veciach a prednesení záverečných rečí spojil všetky tieto

veci na spoločné konanie pod pôvodnú spisovú značku PK-1 za účelom

vyhlásenia jedného rozsudku. Ten mienil súd vyhlásiť na spomínanom hlavnom

pojednávaní. Súd však rozsudok s poukazom na ustanovenie

vyhlásiť nemohol pre vznesenú námietku zaujatosti obžalovaného proti členovi

senátu , o ktorej námietke súd podľa

musel rozhodnúť uznesením o nevylúčení člena senátu, lebo išlo o námietku, ktorá

nespadala do okruhu námietok podľa , o ktorých súd

nerozhoduje (o námietke zaujatostí strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre

ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne

alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní

alebo súdu v konaní, to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako

dôvodoch podľa ). Podľa názoru súdu ide jednoznačne o

obštrukciu zo strany obžalovaného s cieľom zabezpečiť pre všetkých obžalovaných

oddialenie vyhlásenia rozsudku. Totiž, v zmysle môže súd po

podaní takejto námietky zaujatosti vykonať len vopred nariadený úkon {hlavné

pojednávanie) avšak s výnimkou rozhodovania vo veci samej, čo súd musel rešpektovať. O

sťažnosti proti rozhodnutiu tunajšieho súdu o nevylúčení člena senátu bude v najbližších

dňoch rozhodovať Najvyšší súd SR. V termínoch, ktoré súd nariadil na dni 9.8.2016, resp.

8.9.2016 súdu zostáva už iba vyhlásiť rozsudok.“

7. K stanovisku Špecializovaného trestného súdu sa prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne vyjadrila sťažovateľka, ktorá v podaní doručenom ústavnému súdu 10. augusta

2016 uviedla:

«Odporca v podanom vyjadrení uvádza, že konanie je poznačené zbytočnými

prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovaných stým, že Odporca prieťahy nespôsobil

a procesné úkony vykonával priebežne a plynulo.

V súvislosti s uvedeným tvrdením Odporcu poukazujem na to, že zabezpečenie

plynulosti konania je výlučne v kompetencii Odporcu, ktorý disponuje rôznymi nástrojmi

ako zabezpečovať účasť obžalovaných na nariadených hlavných pojednávaniach, a to tak,

aby konanie netrvalo 9 rokov a 4 mesiace.

Odporca predložil v konaní pred ústavným súdom výpis jednotlivých úkonov

vykonaných v trestnom konaní, avšak opomenul uviesť, ktoré z hlavných pojednávaní bolo

aj reálne vykonané a nielen odročené pre neprítomnosť obžalovaných alebo ich obhajcov.

Odporca zároveň neuviedol koľko poriadkových pokút uložil obžalovaným, ich

obhajcom, koľkých obžalovaných a koľkokrát nechal predviesť a koľkokrát využil inštitút

náhradného obhajcu a ako skúmal predložené potvrdenia o práceneschopnosti či už

obžalovaných alebo ich obhajcov.

Odporca napríklad v prehľade uvádza: 02.11.2015 - hlavné pojednávanie, pričom ja

som sa o tomto hlavnom pojednávaní, dna 02.11.2015 dočítala na portáli www.pluska.sk -

„Špecializovaný trestný sud (ŠTS) v Pezinku v pondelok odročil pojednávanie v prípade

, považovaného za , a ďalších 15

obžalovaných na 17. decembra tohto roka. Polícii sa totiž nepodarilo predviesť

obžalovaných a Zo slov predsedu senátu vyplynulo,

že v prípade Róberta O. bolo predvedenie neúspešné, nakoľko mal byt na tancovačke“ ...

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva uplatnenie nároku na

náhradu škody poškodeným v rámci trestného konania je potrebné považovať za začatie

konania podľa príslušných ustanovení (toho času už ).

V prípade, že poškodený uplatní nárok na náhradu škody v trestnom konaní (adhézne

konanie), nie je prípustné, aby totožný nárok uplatnil súčasne aj v občianskoprávnom

konaní. Z uvedeného dôvodu konanie a rozhodovanie o nároku na náhradu škody v rámci

trestného konania vo vzťahu k poškodenému spadá pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Skutočnosť, že v niektorých prípadoch sú trestné súdy príslušné rozhodovať podľa povahy

veci, či poškodená osoba má, alebo nemá byť účastníkom konania, alebo že môžu osobu

uplatňujúcu si nárok na náhradu škody odkázať na občiansky súd, keď nie sú dostatočné

dôkazy na stanovenie takéhoto nároku, nemôže mať vplyv na daný stav. Pokiaľ nebude

vydané takéto rozhodnutie, poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody

v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto

konania sú rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“ (rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005, § 40).

Z uvedeného vyplýva, že domáhanie sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda

súčasne základného práva podľa poškodeným v rámci trestného

konania je podmienené tým, aby bol uplatnený nárok na náhradu škody v trestnom konaní.

Vyššie uvedené podmienky „účastníctva“ som ja splnila a doba konania trvajúca

9 rokov a 4 mesiace nie je ničím ospravedlniteľná a zdôvodniteľná.»

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu

Špecializovaného trestného súdu, ako aj s vyjadreniami účastníkov konania a dospel

k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

10. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky podal Špecializovanému trestnému súdu obžalobu 27. apríla 2007.

11. Špecializovaný trestný súd vydal 17. februára 2009 a 30. marca 2009

odsudzujúce rozsudky, ktoré boli uznesením nadriadeného súdu z 26. februára 2010 zrušené

a vec vrátená prvostupňovému súdu na nové konanie so záväznými pokynmi smerujúcimi

predovšetkým k doplneniu dokazovania. V predmetnom uznesení nadriadený súd

konštatoval, že oba rozsudky boli vydané predčasne, pretože skutkové zistenia, z ktorých

prvostupňový súd vychádzal, boli neúplné. Odvolací súd takisto poukázal na chyby

v konaní, ktoré mali za následok porušenie práva obžalovaných na obhajobu.

12. Ústavný súd po podrobnom preskúmaní spisového materiálu zistil, že v priebehu

posudzovaného konania od podania obžaloby až do vydania prvého odsudzujúceho

rozsudku a tiež po jeho zrušení a vrátení veci prvostupňovému súdu na nové konanie konal

Špecializovaný trestný súd plynule, pravidelne určoval termíny hlavného pojednávania,

v rámci ktorého vykonával dokazovanie vypočutím obžalovaných, svedkov a znalcov, ďalej

priebežne vykonával vedľajšie procesné úkony (rozhodovanie o námietkach zaujatosti,

ukladanie poriadkových pokút v záujme zabezpečenia plynulosti postupu konania,

rozhodovanie týkajúce sa väzobného stíhania obžalovaných), ako aj technické úkony

súvisiace so zabezpečením vykonania hlavného pojednávania.

13. Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že sa Špecializovanému

trestnému súdu hlavné pojednávanie v prípade množstva z nariadených termínov nepodarilo

vykonať vzhľadom na prekážky súvisiace so správaním obžalovaných ako účastníkov

konania a tiež ich obhajcov [neprítomnosť obžalovaného odôvodňovaná predložením

potvrdenia o jeho práceneschopnosti, prípadne aj viacerých spoluobžalovaných, ktorí

zároveň neudelili súhlas s konaním v ich neprítomnosti; neprítomnosť obhajcu, prípadne

obhajcov za existencie okolností v zmysle Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odôvodňovaná či už

predložením potvrdenia o práceneschopnosti alebo kolíziou pojednávaní, v niektorých

prípadoch dokonca signalizujúca zjavné obštrukcie zo strany obhajoby – napr.

neakceptovanie preukázaného telefonického vyrozumenia obhajcu o termíne hlavného

pojednávania].

14. V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky bolo konanie pred

Špecializovaným trestným súdom ako súdom prvostupňovým ukončené vydaním rozsudku

z 9. augusta 2016, v rámci ktorého bolo okrem iného rozhodnuté aj o uplatnenom nároku

poškodenej na náhradu škody.

II.

15. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa čl. 2 ods. 1 dohovoru právo každého na život je chránené zákonom.

Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu

nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento

trest.

18. Podľa čl. 2 ods. 2 dohovoru zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené

v rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne

nevyhnutné, pri:

a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu;

b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej;

c) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

20. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie

sťažovateľky v priebehu konania a napokon aj postup konajúceho súdu

21. Predmetom konania v posudzovanej veci je trestné stíhanie vedené pre ťažiskový

trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny

podľa v znení neskorších predpisov

a s ním súvisiace množstvo ďalších trestných činov špecifikovaných v stanovisku

Špecializovaného trestného súdu.

22. Ústavný súd je toho názoru, že predmetné konanie sa vyznačuje značným

stupňom skutkovej zložitosti veci vyplývajúcej z charakteru trestnej činnosti, ktorá je

predmetom dokazovania – rozvetvená organizovaná trestná činnosť veľkej skupiny

obžalovaných (16 obžalovaných), na ktorú sa viaže rozsiahle dokazovanie dané

predovšetkým množstvom skutkov (20 skutkov), pre ktoré je vedené trestné stíhanie,

spočívajúce vo výsluchoch obžalovaných, výsluchoch značného počtu svedkov a znalcov,

ako aj v oboznamovaní sa s rozsiahlym množstvom listinných dôkazov.

23. Táto okolnosť však nemôže úplne vylúčiť zodpovednosť konajúceho súdu

za neprimerané dlhú dobu (zahŕňajúcu neefektívnosť v postupe konania), po ktorú bolo

dosiaľ súdne konanie vedené (pozri bod 3).

24. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

signalizovali nedostatočnú aktivitu zo strany sťažovateľky ako účastníčky konania.

25. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúceho súdu.

26. Ako už bolo v rámci zistení ústavného súdu vyplývajúcich z preskúmania

príslušného spisového materiálu povedané, v zásade bol postup Špecializovaného trestného

súdu plynulý a bez existencie období zjavnej nečinnosti.

27. Ústavný súd však pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , ).

28. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na neefektívnosť postupu

Špecializovaného trestného súdu špecifikovanú v odôvodnení zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu, kde rozhodujúcimi výhradami zdôvodňujúcimi zrušenie rozsudkov

Špecializovaného trestného súdu boli najmä nevykonanie dokazovania v potrebnom rozsahu

a porušenie práva obžalovaných na obhajobu.

29. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v dôsledku

neefektívneho postupu Špecializovaného trestného súdu vedúceho k zrušeniu jeho

rozsudkov došlo k zbytočnému predĺženiu súdneho konania, ktorého účastníčkou

v procesnom postavení poškodenej je sťažovateľka.

30. Dĺžka trestného súdneho konania od podania obžaloby až do vydania rozsudku

z 9. augusta 2016 tak predstavuje dobu viac ako deväť rokov, čo je z globálneho hľadiska

doba ústavnoprávne neakceptovateľná.

31. Ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom Špecializovaného trestného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

32. Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiada ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred Špecializovaným trestným súdom.

33. Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

34. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

35. Vo vzťahu k sťažovateľkou uplatnenej námietke porušenia čl. 2 dohovoru,

garantujúceho právo na život, ústavný súd konštatuje, že medzi namietaným konaním

a obsahom označeného článku nezistil príčinnú súvislosť, preto námietke sťažovateľky

v uvedenom smere nevyhovel.

36. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo konanie

pred Špecializovaným trestným súdom ako súdom prvostupňovým ukončené vydaním

rozsudku, ústavný súd vo svojom náleze príkaz konať v zmysle

nevyslovil.

38. Napriek uvedenému ústavný súd pripomína, že v potenciálnom prípade vrátenia

veci na ďalšie konanie v prvom stupni pred Špecializovaným trestným súdom povinnosť

konať bez zbytočných prieťahov vyplýva pre konajúci súd priamo z garancií čl. 48 ods. 2

.

III.

39. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

40. Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila

sťažovateľka neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania a tiež osobnou frustráciou

prameniacou z pocitov právnej neistoty. Vychádzajúc z týchto skutočností považovala

sťažovateľka za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 15 000 €.

41. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

42. Vzhľadom na doterajšiu neprimeranú dĺžku posudzovaného konania, berúc

do úvahy osobitne ťaživé okolnosti veci vzťahujúce sa na osobu sťažovateľky, považoval

ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, tak

ako to je uvedené v bode 2 výroku nálezu.

43. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala priznať náhradu

trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslila sumou 448,02 €.

44. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal u prvých dvoch

procesných úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2014, ktorá predstavovala sumu 839 €,

a u tretieho procesného úkonu právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2015, ktorá predstavovala sumu 858 €.

45. Úhradu priznal za tri úkony právnej služby, prvé dva vykonané v roku 2015

a tretí vykonaný v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti

a vyjadrenie k stanovisku Špecializovaného trestného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11

ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd priznal sťažovateľke

úhradu za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 a za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2016 s režijným paušálom (2 x 8,39 + 1 x 8,58) spolu v sume 448,02 €.

46. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Špecializovaný trestný súd povinný

zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení

s ).

47. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016