Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 599/2016
PDF · 95.21 KB
No categories available
III. ÚS 599/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra
2016 prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Orosza
o dôvodoch jeho vylúčenia z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 9870/2015 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. Rvp 9870/2015.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) Ladislav
Orosz listom z 22. júna 2016 oznámil v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) predsedníčke ústavného súdu, že vo veci sťažnosti
vedenej pod sp. zn. Rvp 9870/2015, ktorou namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky pod sp. zn. 3 M Ober 4/2013 a jeho uznesením z 30. marca 2015, ako
aj postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1388/2012
a jeho uznesením z 13. novembra 2012. Právnym zástupcom sťažovateľky v danej veci je
, ktorý je ako člen Katedry ústavného a správneho práva Právnickej
fakulty UPJŠ v Košiciach jedným z jeho najbližších spolupracovníkov pri jeho
pedagogickom a vedecko-výskumnom pôsobení na označenom pracovisku. Dodal, že pred
všeobecnými súdmi sťažovateľku zastupovala , ktorá bola internou
doktorandkou na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach, ktorej bol školiteľom a ktorá
v súčasnosti pôsobí ako jeho externá poradkyňa na ústavnom súde.
Sudca ústavného súdu Ladislav Orosz je toho názoru, že uvedené skutočnosti by bez
ohľadu na jeho subjektívny pomer k právnemu zástupcovi a pôvodnej právnej zástupkyni
mohli z objektívneho hľadiska spochybňovať jeho rozhodovanie vo veci sťažovateľky,
a preto sa domáha, aby bol vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v danej veci.
2. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 29. júna 2016 bol
návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2016
pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde do senátu
III. ÚS ústavného súdu.
II.
3. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného
súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde.
4. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
5. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1
oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.
6. Podľa § 28 ods. 1 zákona o ústavnom súde účastník konania môže vyhlásiť,
že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť...
7. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte
ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
8. Ústavný súd v danej súvislosti zdôrazňuje, že požiadavka nestrannosti sudcu sa
dotýka samej podstaty spravodlivosti a jej vnímania. Nestrannosť znamená absenciu
zaujatosti či predsudku, znamená, že sudca nemá žiaden osobný záujem na výsledku
konania.
9. Už vo svojej predošlej judikatúre ústavný súd konštatoval, že z pohľadu
ľudskoprávneho, z pohľadu práva na nestranného sudcu ako komponentu práva
na spravodlivý proces vyvinul Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) dve
previazané stránky nestrannosti a judikatúru k nim rozvíja už viac ako 30 rokov (Piersack
v. Belgicko, sťažnosť č. 8692/79, rozsudok z 1. 10. 1982; Pohoska v. Poľsko, sťažnosť
č. 33530/06, rozsudok z 10. 1. 2012). Nestrannosť má stránku subjektívnu a stránku
objektívnu, a tie sú overované rovnomernými testami. Európsky súd pre ľudské práva
zdôrazňuje význam nestrannosti sudcu pre dôveru verejnosti v súdnictvo, a to
vo všeobecnosti (Olujič v. Chorvátsko, sťažnosť č. 22330/05, rozsudok z 5. 2. 2005, bod
57), ale osobitne pri objektívnom teste (Kinský v. Česká republika, sťažnosť č. 42856/06,
rozsudok z 9. 2. 2012, bod 87). Nestrannosť je vo vnímaní ESĽP absenciou zaujatosti či
predsudku vo veci, pričom nestrannosť môže byť overovaná už spomenutým subjektívnym
a objektívnym testom. Východiskom je subjektívny test, v ktorom sa zisťuje osobné
presvedčenie, postoj sudcu, resp. jeho záujem v prerokúvanej veci. Osobná nestrannosť
sudcu sa predpokladá, kým sa nepreukáže opak. Takýmto „opakom“ môže byť sudcom
prejavené nepriateľstvo, neznášanlivosť alebo ak si napríklad sudca z osobných dôvodov
vyhradí prerokovanie veci pre seba. Požiadavka nestrannosti nemôže byť dostatočne
naplnená len subjektívnym testom, ktorý je náročný z hľadiska preukazovania.
Na subjektívny test teda plynule nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca
vykazuje legitímne pochybnosti z hľadiska jeho nestrannosti. Tu je dôležitá perspektíva
nestranného pozorovateľa a relevantné je aj zdanie (ne)strannosti. Podľa ESĽP musí byť
ustálené, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti
o nestrannosti sudcov, a v tomto zmysle môže mať aj zdanie určitú dôležitosť, pretože
„v stávke“ je dôvera, ktorú musia súdy v spoločnosti vzbudzovať, nehovoriac
o dôvere samotných účastníkov konania (Daktaras v. Litva, sťažnosť č. 42095/98, rozsudok
z 10. 10. 2000, bod 32). Ústavný súd dodáva, že súčasne s dôverou, na ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti ašpirovať, je cez ňu „v hre“ aj autorita súdnych rozhodnutí.
10. Rozhodovať nestranne nie je právom, výsadou či privilégiom sudcov. Ide
o základnú povinnosť sudcov, o štrukturálny prvok súdneho systému a jeho riadneho
fungovania.
11. Sudca Ladislav Orosz v oznámení vyslovil pochybnosti o svojej subjektívnej
i objektívnej predpojatosti vo veci, a to z dôvodu kolegiálneho vzťahu k právnemu
zástupcovi sťažovateľky, ako aj z dôvodu, že právna zástupkyňa sťažovateľky pred
všeobecnými súdmi je jeho externou poradkyňou na ústavnom súde.
12. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených v oznámení sudcu II. senátu
ústavného súdu Ladislava Orosza vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 9870/2015 dospel k záveru, že v zmysle § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sú tieto
dostačujúce na vznik pochybnosti o nezaujatosti sudcu v danej veci.
13. Ústavný súd preto oznámenie sudcu posúdil ako dôvodné a rozhodol o ňom tak,
ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2016