Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 583/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,

Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 3240254313,

sp. zn. E 3240250313, sp. zn. E 3240244413, sp. zn. E 3240244313, sp. zn. E 3240244113,

sp. zn. E 2141881314, sp. zn. E 2141912414, sp. zn. E 2142062514, sp. zn. E 5241183013,

sp. zn. E 2142133514, sp. zn. E 2142420614, sp. zn. E 2142338414, sp. zn. E 2142338314,

sp. zn. E 2142309914, sp. zn. E 2142296214, sp. zn. E 2142133714, sp. zn. E 654242271S,

sp. zn. E 6541720514, sp. zn. E 6541719214, sp. zn. E 6542099014, sp. zn. E 6541721714,

sp. zn. E 6542126914, sp. zn. E 6542395715, sp. zn. E 6542384115, sp. zn. E 6542357714,

sp. zn. E 6542088814, sp. zn. E 6541114513, sp. zn. E 3240254913, sp. zn. E 6542129714,

sp. zn. E 6541112113, sp. zn. E 2142459614, sp. zn. E 2142421314, sp. zn. E 2142520114,

sp. zn. E 2142750115, sp. zn. E 3240263013, sp. zn. E 3240261213, sp. zn. E 2142462114,

sp. zn. E 2141564614, sp. zn. E 6541459014, sp. zn. E 6541457814, sp. zn. E 6541449514,

sp. zn. E 6541442414, sp. zn. E 6541440514, sp. zn. E 3240592212, sp. zn. E 3240590012,

sp. zn. E 3240589512, sp. zn. E 3240603412, sp. zn. E 3240602912, sp. zn. E 3240600912,

sp. zn. E 3240600512, sp. zn. E 3240600112, sp. zn. E 3240599712, sp. zn. E 3240599012,

sp. zn. E 3240597812, sp. zn. E 3240597512, sp. zn. E 3240597112, sp. zn. E 3240596212,

sp. zn. E 3240596112, sp. zn. E 3240595512, sp. zn. E 3240594512, sp. zn. E 3240598312,

sp. zn. E 3240604112, sp. zn. E 3240603812, sp. zn. E 3240604312, sp. zn. E 6541618814,

sp. zn. E 6541619314, sp. zn. E 6541633114, sp. zn. E 6541683214, sp. zn. E 6541682614,

sp. zn. E 6541644214, sp. zn. E 6542276414, sp. zn. E 6542259414, sp. zn. E 6542259514,

sp. zn. E 6541534514, sp. zn. E 6541534414, sp. zn. E 6541534314, sp. zn. E 6541473914,

sp. zn. E 6541473614, sp. zn. E 6541760614 a sp. zn. E 3140070016 z 8. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. júna 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

z 8. júna 2016 uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia

krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutými uzneseniami krajský súd,

justičná pokladnica, rozhodol:

- o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného vo výške

20 €, resp. 66 € odpísaním z účtu v banke,

- o príkaze banke povinného, aby po doručení uznesenia zablokovala na účte

povinného sumu zodpovedajúcu pohľadávke oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti

uznesenia oprávnenému na účet vedený v Štátnej pokladnici,

- o zákaze povinnému, aby po doručení uznesenia nakladal s prostriedkami na účte až

do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.

3. Sťažovateľka v sťažnosti vyslovuje svoj názor, že „krajský súd nie je oprávnený

na výkon rozhodnutia ani na realizáciu výzvy podľa ust. , keďže

na ňu neprešla správa súdnej pohľadávky zo súdu, ktorý vydal uznesenia, ktorými zaviazal

povinného na zaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na túto okolnosť nie je možné

v nariadenom výkone rozhodnutia pokračovať, výkon rozhodnutia je nutné vyhlásiť

za neprípustný a následne ho zastaviť.“.

4. V sťažnosti ďalej cituje niektoré ustanovenia o správe

a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov [§ 2 písm. a), § 3 ods. 3

v znení účinnom do 30. apríla 2015], ako aj ustanovenia iných súvisiacich zákonov, a to

„ o správe majetku štátu..., o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ a tiež § 47a ods. 1

a uvádza, že «správa pohľadávky na zaplatenie súdneho poplatku

sa do 30.4.2015 mala prevádzať na základe zmluvy na Krajský súd... Prevod správy

pohľadávky na zaplatenie súdneho poplatku predstavuje nakladanie s majetkom štátu.

Zmluva, ktorú uzatvárajú štátne orgány, ktorými sú aj súdy a ich predmetom je nakladanie

s majetkom štátu, musia byť zverejnené v súlade so zákonom. Bez tohto povinného

zverejnenia zmluva o prevode správy nenadobudne účinnosť apo troch mesiacoch od jej

uzavretia nastupuje fikcia, že k uzatvoreniu takejto zmluvy ani nedošlo.

V okolnostiach tejto veci, je potrebné uviesť, že ani oprávnený a ani Krajský súd...

zmluvu o prevode správy súdnej pohľadávky nezverejnili. Zmluva o prevode správy súdnej

pohľadávky preto nemohla nadobudnúť účinnosť, čo znamená, že správa súdnej pohľadávky

po celú dobu ostáva na súde, na ktorom súdna pohľadávka vznikla...

Keďže Krajský súd... nedisponuje a nikdy nedisponoval správou pohľadávky, nie je

a nikdy nebol oprávnený vymáhať predmetnú súdnu pohľadávku prostredníctvom výkonu

rozhodnutia.

Opísaný postup Krajského súdu v Bratislave hodnotíme ako nesprávny a v rozpore

so zákonom...

... s účinnosťou od 1.5.2015 novelizoval ,

ako aj § 6 ods. 3 tak, že už nie je potrebné uzatvárať zmluvu o prevode správy pohľadávky

medzi správcom súdnej pohľadávky (súd, na ktorom pohľadávka vznikla) a Krajským súdom

v Bratislave vo funkcii justičnej pokladnice, ale postačí ak správca súdnej pohľadávky zašle

justičnej pokladnici „výkaz nezaplatených súdnych pohľadávok“ a konanie o výkone

rozhodnutia sa začína dňom doručenia výkazu a tým istým dňom sa správcom súdnej

pohľadávka stáva justičná pokladnica t.j. Krajský súd v Bratislave.

Problém je však zjavne v tom, že doručením výkazu nezaplatených súdnych

pohľadávok v skutočnosti neprešla správa pohľadávky na justičnú pokladnicu t.j. Krajský

súd v Bratislave, pretože pojem „výkaz nezaplatených súdnych pohľadávok“ nie je nijako

definovaný... v právnom poriadku Slovenskej republiky...

Je preto zrejmé, že pojem „výkaz nezaplatených súdnych pohľadávok“ nie je

pohľadávkovým titulom na vykonanie rozhodnutia...

... Uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia voči povinnému v iných prípadoch sa

o uvedených skutočnostiach zmieňujú v odôvodnení iba výrazom „Keďže uložená povinnosť

nebola dobrovoľne splnená, podľa Za o správe a vymáhaní

súdnych pohľadávok bolo jej vymáhanie zverené tunajšiemu súdu.“

Tu už vôbec nie je jasné, čo je to „zverenie vymáhania“ Krajskému súdu

v Bratislave. Uvedené potvrdzuje okolnosť, že vymáhajúci Krajský súd v Bratislave síce

považuje za oprávneného seba samého, ale odôvodňuje to „zverením“, pričom neuvádza

žiadne údaje týkajúce sa prechodu správy súdnej pohľadávky naň. Právny titul „zverenia

vymáhania“ uloženej povinnosti zjavne spomenutý nie je, čo vyvoláva pochybnosti

o prechode správy súdnej pohľadávky na Krajský súd...

Základným problémom odôvodnenia uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia je

predovšetkým to, že nie je z neho zistiteľné, kedy došlo podľa Krajského súdu... k vzniku

jeho správy súdnej pohľadávky, či k tomu došlo podľa Krajského súdu... pred 1.5.2015

alebo po 1.5.2015.

Je teda zrejmé, že súd rozhodujúci o výkone súdnych pohľadávok nemal právomoc

konať a mal konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia zastaviť.»

5. Uvedenými napadnutými uzneseniami krajského súdu malo podľa sťažovateľky

dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6. V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že

napadnutými uzneseniami krajského súdu boli porušené ňou označené práva, a zároveň

žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a priznal jej úhradu trov

konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv uzneseniami

krajského súdu

9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia

sp. zn. , , , , a sp. zn.

).

10. Sťažovateľka koncentruje svoju argumentáciu v podstate na skutočnosti uvedené

v bode 3 a 4 a od nich odvodzuje porušenie svojich označených práv v bode 1.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom s nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch...

12. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že sťažovateľka neponúka

žiadne ústavné argumenty, iba polemizuje s napadnutými rozhodnutiami krajského súdu

a predkladá svoj právny názor o tom, že krajský súd nie je oprávnený na vymáhanie

pohľadávok voči nej. Je potrebné uviesť (vyplýva to aj zo zistení ústavného súdu), že

prevod na zaplatenie súdnej pohľadávky sa uskutočňoval na základe základnej zmluvy,

ktorú uzavrel krajský súd, justičná pokladnica, s jednotlivými súdmi Slovenskej republiky

v období od účinnosti „“, t. j. od 1. apríla 2001 až do 31. decembra

2003, pričom každý ďalší prevod súdnych pohľadávok bol realizovaný formou prílohy

k zmluve, ktorú tvrdí výkaz „opis“ osobitnej evidencie, rozhodnutie súdu, zberný list,

prípadne iný doklad. V zmluve bol taktiež určený presný deň v mesiaci ako termín prevodu

správy pohľadávky a každá zmluva nadobúdala platnosť a účinnosť dňom podpisu

obidvoma zmluvnými stranami.

13. Je súčasne potrebné zdôrazniť, že napadnuté uznesenia krajského súdu

o nariadení výkonu rozhodnutia (80 rozhodnutí) vo veciach sťažovateľky sa opierajú

o právoplatný a vykonateľný exekučný titul (toto v sťažnosti sťažovateľka vôbec

nespochybňuje) a oprávnený si zvolil prípustný spôsob výkonu rozhodnutí prikázaním

pohľadávky, ktoré mu umožňovali príslušné právne predpisy [do 30. apríla 2015 krajský

súd postupoval na základe uzatvorených zmlúv (pozri bod 12), od novely zákona

citovaného v bode 4 s účinnosťou od 1. mája 2015 bolo možné zo strany krajského súdu

konať už nie na základe zmluvy, ale iba postúpením výkazu nezaplatených súdnych

pohľadávok, pozn.]. Ak sťažovateľka toto namieta, potom napáda skôr neústavnosť danej

zákonnej úpravy, na čo však nie je oprávnená.

14. Keďže ústavný súd v tejto veci na základe uvedených skutočností nezistil žiadnu

príčinnú súvislosť medzi námietkami sťažovateľky vyslovenými v sťažnosti a obsahom

a podstatou základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa

a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 11), dospel

k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky (bod 9) podľa § 25 ods. 2

.

15. Z dôvodu odmietnutia sa preto rozhodovaním o ďalších ňou uplatnených

procesných návrhoch už ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2016