Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 583/2016
PDF · 164.48 KB
No categories available
I. ÚS 583/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 583/2016 -13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD.,
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. E 3240254313,
sp. zn. E 3240250313, sp. zn. E 3240244413, sp. zn. E 3240244313, sp. zn. E 3240244113,
sp. zn. E 2141881314, sp. zn. E 2141912414, sp. zn. E 2142062514, sp. zn. E 5241183013,
sp. zn. E 2142133514, sp. zn. E 2142420614, sp. zn. E 2142338414, sp. zn. E 2142338314,
sp. zn. E 2142309914, sp. zn. E 2142296214, sp. zn. E 2142133714, sp. zn. E 654242271S,
sp. zn. E 6541720514, sp. zn. E 6541719214, sp. zn. E 6542099014, sp. zn. E 6541721714,
sp. zn. E 6542126914, sp. zn. E 6542395715, sp. zn. E 6542384115, sp. zn. E 6542357714,
sp. zn. E 6542088814, sp. zn. E 6541114513, sp. zn. E 3240254913, sp. zn. E 6542129714,
sp. zn. E 6541112113, sp. zn. E 2142459614, sp. zn. E 2142421314, sp. zn. E 2142520114,
sp. zn. E 2142750115, sp. zn. E 3240263013, sp. zn. E 3240261213, sp. zn. E 2142462114,
sp. zn. E 2141564614, sp. zn. E 6541459014, sp. zn. E 6541457814, sp. zn. E 6541449514,
sp. zn. E 6541442414, sp. zn. E 6541440514, sp. zn. E 3240592212, sp. zn. E 3240590012,
sp. zn. E 3240589512, sp. zn. E 3240603412, sp. zn. E 3240602912, sp. zn. E 3240600912,
sp. zn. E 3240600512, sp. zn. E 3240600112, sp. zn. E 3240599712, sp. zn. E 3240599012,
sp. zn. E 3240597812, sp. zn. E 3240597512, sp. zn. E 3240597112, sp. zn. E 3240596212,
sp. zn. E 3240596112, sp. zn. E 3240595512, sp. zn. E 3240594512, sp. zn. E 3240598312,
sp. zn. E 3240604112, sp. zn. E 3240603812, sp. zn. E 3240604312, sp. zn. E 6541618814,
sp. zn. E 6541619314, sp. zn. E 6541633114, sp. zn. E 6541683214, sp. zn. E 6541682614,
sp. zn. E 6541644214, sp. zn. E 6542276414, sp. zn. E 6542259414, sp. zn. E 6542259514,
sp. zn. E 6541534514, sp. zn. E 6541534414, sp. zn. E 6541534314, sp. zn. E 6541473914,
sp. zn. E 6541473614, sp. zn. E 6541760614 a sp. zn. E 3140070016 z 8. júna 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. júna 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
z 8. júna 2016 uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia
krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutými uzneseniami krajský súd,
justičná pokladnica, rozhodol:
- o nariadení výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného vo výške
20 €, resp. 66 € odpísaním z účtu v banke,
- o príkaze banke povinného, aby po doručení uznesenia zablokovala na účte
povinného sumu zodpovedajúcu pohľadávke oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti
uznesenia oprávnenému na účet vedený v Štátnej pokladnici,
- o zákaze povinnému, aby po doručení uznesenia nakladal s prostriedkami na účte až
do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
3. Sťažovateľka v sťažnosti vyslovuje svoj názor, že „krajský súd nie je oprávnený
na výkon rozhodnutia ani na realizáciu výzvy podľa ust. § 5 zákona č. 65/2001 Z. z., keďže
na ňu neprešla správa súdnej pohľadávky zo súdu, ktorý vydal uznesenia, ktorými zaviazal
povinného na zaplatenie súdneho poplatku. Vzhľadom na túto okolnosť nie je možné
v nariadenom výkone rozhodnutia pokračovať, výkon rozhodnutia je nutné vyhlásiť
za neprípustný a následne ho zastaviť.“.
4. V sťažnosti ďalej cituje niektoré ustanovenia zákona č. 65/2001 Z. z. o správe
a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov [§ 2 písm. a), § 3 ods. 3
v znení účinnom do 30. apríla 2015], ako aj ustanovenia iných súvisiacich zákonov, a to
„zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu..., zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ a tiež § 47a ods. 1
Občianskeho zákonníka a uvádza, že «správa pohľadávky na zaplatenie súdneho poplatku
sa do 30.4.2015 mala prevádzať na základe zmluvy na Krajský súd... Prevod správy
pohľadávky na zaplatenie súdneho poplatku predstavuje nakladanie s majetkom štátu.
Zmluva, ktorú uzatvárajú štátne orgány, ktorými sú aj súdy a ich predmetom je nakladanie
s majetkom štátu, musia byť zverejnené v súlade so zákonom. Bez tohto povinného
zverejnenia zmluva o prevode správy nenadobudne účinnosť apo troch mesiacoch od jej
uzavretia nastupuje fikcia, že k uzatvoreniu takejto zmluvy ani nedošlo.
V okolnostiach tejto veci, je potrebné uviesť, že ani oprávnený a ani Krajský súd...
zmluvu o prevode správy súdnej pohľadávky nezverejnili. Zmluva o prevode správy súdnej
pohľadávky preto nemohla nadobudnúť účinnosť, čo znamená, že správa súdnej pohľadávky
po celú dobu ostáva na súde, na ktorom súdna pohľadávka vznikla...
Keďže Krajský súd... nedisponuje a nikdy nedisponoval správou pohľadávky, nie je
a nikdy nebol oprávnený vymáhať predmetnú súdnu pohľadávku prostredníctvom výkonu
rozhodnutia.
Opísaný postup Krajského súdu v Bratislave hodnotíme ako nesprávny a v rozpore
so zákonom...
... zákon č. 73/2015 Z. z. s účinnosťou od 1.5.2015 novelizoval § 2 písm. c), § 3 ods. 3
ako aj § 6 ods. 3 tak, že už nie je potrebné uzatvárať zmluvu o prevode správy pohľadávky
medzi správcom súdnej pohľadávky (súd, na ktorom pohľadávka vznikla) a Krajským súdom
v Bratislave vo funkcii justičnej pokladnice, ale postačí ak správca súdnej pohľadávky zašle
justičnej pokladnici „výkaz nezaplatených súdnych pohľadávok“ a konanie o výkone
rozhodnutia sa začína dňom doručenia výkazu a tým istým dňom sa správcom súdnej
pohľadávka stáva justičná pokladnica t.j. Krajský súd v Bratislave.
Problém je však zjavne v tom, že doručením výkazu nezaplatených súdnych
pohľadávok v skutočnosti neprešla správa pohľadávky na justičnú pokladnicu t.j. Krajský
súd v Bratislave, pretože pojem „výkaz nezaplatených súdnych pohľadávok“ nie je nijako
definovaný... v právnom poriadku Slovenskej republiky...
Je preto zrejmé, že pojem „výkaz nezaplatených súdnych pohľadávok“ nie je
pohľadávkovým titulom na vykonanie rozhodnutia...
... Uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia voči povinnému v iných prípadoch sa
o uvedených skutočnostiach zmieňujú v odôvodnení iba výrazom „Keďže uložená povinnosť
nebola dobrovoľne splnená, podľa § 3 ods. 3 zákona č. 65/2001 Za o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok bolo jej vymáhanie zverené tunajšiemu súdu.“
Tu už vôbec nie je jasné, čo je to „zverenie vymáhania“ Krajskému súdu
v Bratislave. Uvedené potvrdzuje okolnosť, že vymáhajúci Krajský súd v Bratislave síce
považuje za oprávneného seba samého, ale odôvodňuje to „zverením“, pričom neuvádza
žiadne údaje týkajúce sa prechodu správy súdnej pohľadávky naň. Právny titul „zverenia
vymáhania“ uloženej povinnosti zjavne spomenutý nie je, čo vyvoláva pochybnosti
o prechode správy súdnej pohľadávky na Krajský súd...
Základným problémom odôvodnenia uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia je
predovšetkým to, že nie je z neho zistiteľné, kedy došlo podľa Krajského súdu... k vzniku
jeho správy súdnej pohľadávky, či k tomu došlo podľa Krajského súdu... pred 1.5.2015
alebo po 1.5.2015.
Je teda zrejmé, že súd rozhodujúci o výkone súdnych pohľadávok nemal právomoc
konať a mal konanie o nariadenie výkonu rozhodnutia zastaviť.»
5. Uvedenými napadnutými uzneseniami krajského súdu malo podľa sťažovateľky
dôjsť k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
6. V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že
napadnutými uzneseniami krajského súdu boli porušené ňou označené práva, a zároveň
žiada, aby ústavný súd zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a priznal jej úhradu trov
konania.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv uzneseniami
krajského súdu
9. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej
ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia
sp. zn. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05 a sp. zn.
10. Sťažovateľka koncentruje svoju argumentáciu v podstate na skutočnosti uvedené
v bode 3 a 4 a od nich odvodzuje porušenie svojich označených práv v bode 1.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom s nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch...
12. Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že sťažovateľka neponúka
žiadne ústavné argumenty, iba polemizuje s napadnutými rozhodnutiami krajského súdu
a predkladá svoj právny názor o tom, že krajský súd nie je oprávnený na vymáhanie
pohľadávok voči nej. Je potrebné uviesť (vyplýva to aj zo zistení ústavného súdu), že
prevod na zaplatenie súdnej pohľadávky sa uskutočňoval na základe základnej zmluvy,
ktorú uzavrel krajský súd, justičná pokladnica, s jednotlivými súdmi Slovenskej republiky
v období od účinnosti „zákona č. 65/2001 Z. z.“, t. j. od 1. apríla 2001 až do 31. decembra
2003, pričom každý ďalší prevod súdnych pohľadávok bol realizovaný formou prílohy
k zmluve, ktorú tvrdí výkaz „opis“ osobitnej evidencie, rozhodnutie súdu, zberný list,
prípadne iný doklad. V zmluve bol taktiež určený presný deň v mesiaci ako termín prevodu
správy pohľadávky a každá zmluva nadobúdala platnosť a účinnosť dňom podpisu
obidvoma zmluvnými stranami.
13. Je súčasne potrebné zdôrazniť, že napadnuté uznesenia krajského súdu
o nariadení výkonu rozhodnutia (80 rozhodnutí) vo veciach sťažovateľky sa opierajú
o právoplatný a vykonateľný exekučný titul (toto v sťažnosti sťažovateľka vôbec
nespochybňuje) a oprávnený si zvolil prípustný spôsob výkonu rozhodnutí prikázaním
pohľadávky, ktoré mu umožňovali príslušné právne predpisy [do 30. apríla 2015 krajský
súd postupoval na základe uzatvorených zmlúv (pozri bod 12), od novely zákona
citovaného v bode 4 s účinnosťou od 1. mája 2015 bolo možné zo strany krajského súdu
konať už nie na základe zmluvy, ale iba postúpením výkazu nezaplatených súdnych
pohľadávok, pozn.]. Ak sťažovateľka toto namieta, potom napáda skôr neústavnosť danej
zákonnej úpravy, na čo však nie je oprávnená.
14. Keďže ústavný súd v tejto veci na základe uvedených skutočností nezistil žiadnu
príčinnú súvislosť medzi námietkami sťažovateľky vyslovenými v sťažnosti a obsahom
a podstatou základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 11), dospel
k záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky (bod 9) podľa § 25 ods. 2
15. Z dôvodu odmietnutia sa preto rozhodovaním o ďalších ňou uplatnených
procesných návrhoch už ústavný súd nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2016