Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 613/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

28. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného spol. JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., Hlavná 25, Košice, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Patrik Holinga, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove

ČVS: KRP-70/2-VYS-PO-2015 z 27. januára 2016 a jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa v spojení s

uznesením Okresnej prokuratúry Prešov č. k. -7 z 11. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného spol. JUDr. Patrik HOLINGA s. r. o., Hlavná 25, Košice, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Patrik Holinga, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove

(ďalej len „krajské riaditeľstvo Policajného zboru“) ČVS: KRP-70/2-VYS-PO-2015

z 27. januára 2016 a jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej

len „okresná prokuratúra“) č. k. -7 z 11. apríla 2016.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal orgánom činným

v trestnom konaní 24. apríla 2015 trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného

činu sprenevery podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorého sa mal podľa sťažovateľa

dopustiť konateľ spoločnosti (ďalej len „dotknutá spoločnosť“),

ktorá na základe predchádzajúcej zmluvy o postúpení pohľadávok získala postavenie

prednostného záložného veriteľa, avšak po vykonaní opakovanej dražby na majetok dlžníka

si neoprávnene ponechala výťažok z dražby v plnej výške, hoci mala (podľa názoru

sťažovateľa) nárok iba na časť tohto výťažku, pričom tak zostávajúcu časť výťažku

nepostúpila ostatným záložným veriteľom na uspokojenie ich pohľadávok.

Trestné stíhanie vo veci trestného oznámenia sťažovateľa bolo uznesením

vyšetrovateľa krajského riaditeľstva Policajného zboru ČVS: KRP-70/2-VYS-PO-2015

z 27. januára 2016 zastavené v zmysle

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s odôvodnením, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

O sťažnosti sťažovateľa podanej proti predmetnému uzneseniu rozhodla okresná

prokuratúra uznesením č. k. -7 z 11. apríla 2016, ktorým ju

podľa ustanovenia ako nedôvodnú zamietla.

Východiskom argumentácie sťažnosti sťažovateľa, ktorou odôvodňuje porušenie

svojho základného práva zaručeného , je jeho tvrdenie, že si dotknutá

spoločnosť v dražbe uplatnila pohľadávku vo výške, ktorá nezodpovedala rozsahu

pohľadávky, ktorú nadobudla ako postupca od postupníka na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky. V nadväznosti na to sťažovateľ orgánom činným v trestnom konaní vytýka,

že sa s touto otázkou tvoriacou jadro jeho trestného oznámenia nevysporiadali dostatočne,

a síce, že náležite nepreverili, či pohľadávka uplatnená v dražbe dotknutou spoločnosťou

bola „dôvodná a existentná“.

V nadväznosti na to sťažovateľ dôvodí:

«Prokurátor bez náležitého odôvodnenia ďalej v uznesení o zamietnutí sťažnosti

konštatoval, že postupník nadobúda aj príslušenstvo a práva s pohľadávkou spojené,

vrátane jej zabezpečenia, pričom spoločnosť podľa názoru prokurátora

mala právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úverov, nakoľko boli nato splnené podmienky

uvedené v úverových zmluvách a mala právo v zmysle úverových zmlúv na úhradu všetkých

splatných neuhradených splátok z oboch úverov, preto z daného dôvodu nedošlo

k naplneniu základných znakov skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213

ods. 1, ods. 4 písm. a) .

Predmetom postúpenia však boli len pohľadávky z dvoch úverových zmlúv v takej

výške, ako to výslovne vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok, kde o iných finančných

nárokoch spoločnosti nie je žiadna zmienka. Zmluvou o postúpení

pohľadávky na prešla pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 170/2011 vo výške

297.327,99 € a pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 114/2012 vo výške 191.620,94 €, t. j.

v celkovej výške 488.948,93 €, čo oznámila aj Okresnému úradu Prešov,

katastrálnemu odboru. Pohľadávky, ktoré postúpila na ., boli

vymedzené konkrétnymi sumami a bez uvedenia, že by sa malo jednať o konkrétnu sumu -

istinu s „príslušenstvom“. Na mohla teda prejsť len pohľadávka v sume

presne špecifikovanej v zmluve o postúpení pohľadávok.

Prokuratúr ako orgán oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku

proti Uzneseniu o zastavení trestného stíhania vyšetrovateľom PZ, v prípade ak sa stotožní,

resp. si osvojí právny názor vyšetrovateľa, má nepochybne náležite, dostatočne odôvodniť

svoje rozhodnutie a nie len odvolať sa, resp. skopírovať ustanovenia uznesenia vydaného

vyšetrovateľom PZ bez ďalšieho. Prokurátor v prípade zamietnutia sťažnosti neuviedol

žiaden ďalší právny názor na podporu rozhodnutia vyšetrovateľa. Naviac rozhodnutie

prokurátora, ktorým zamietol sťažnosť poškodeného je v rozpore s predošlým rozhodnutím

toho istého prokurátora, ktorým zrušil uznesenie o odmietnutí trestného stíhania z dôvodu

jeho nezákonnosti a vrátil vec vyšetrovateľovi PZ na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože

skutkový stav sa vôbec nezmenil. Z vykonaných procesných úkonov vyšetrovateľom –

z dopočutia svedkov nevyplynuli žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver,

že skutok nie je trestným činom.

Prokurátor okresnej prokuratúry Prešov sa v Uznesení zo dňa 11. 04. 2016

opomenul vysporiadať s argumentmi poškodeného, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci

rozhodujúce.»

Opierajúc sa o všetky uvedené skutočnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby

vo veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo poškodeného , , bytom

na spravodlivé konanie v zmysle čl. 46 ods. 1

Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove

zo dňa 27. 01. 2014, ČVS: KRP – 70/2-VYS-PO-2015 a v rámci neho právo poškodeného

v trestnom konaní porušené bolo.

2. Základné právo poškodeného , , bytom

na spravodlivé konanie v zmysle čl. 46 ods. 1

, ako aj , podľa ktorého

prokuratúra Slovenskej republiky má chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických

a právnických osôb a štátu Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn.

-7 zo dňa 11. 04. 2016 a v rámci neho právo na odôvodnenie rozhodnutia

a právo poškodeného v trestnom konaní porušené boli.

3. Ústavný súd SR zrušuje Uznesenie Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa

11. 04. 2016, sp.zn. -7 a Uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Prešove zo dňa 27. 01. 2016, ČVS:KRP-70/2-VYS-PO-2015 a vec vracia na ďalšie

konanie.

4. Poškodenému , , bytom

priznáva náhradu trov konania v sume 363,79 € na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Patrika HOLINGA s.r.o., Hlavná 25, 040 01 Košice, č. účtu

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu .“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

1. K námietke porušenia základného práva podľa

uznesením krajského riaditeľstva Policajného zboru ČVS: KRP-70/2-VYS-PO-2015

z 27. januára 2016

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu

je sťažnosť. Podľa sťažnosťou možno napadnúť každé

uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Sťažovateľ v zmysle uvedených ustanovení disponoval

možnosťou uplatniť ochranu svojich práv vo vzťahu k uzneseniu krajského riaditeľstva

Policajného zboru o zastavení trestného stíhania, ktorú aj využil. O sťažnosti rozhodovala

okresná prokuratúra, pričom táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci

z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať

o uplatnených námietkach porušenia označeného základného práva podľa vo vzťahu

k predmetnému uzneseniu krajského riaditeľstva Policajného zboru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v označenej časti odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. K námietke porušenia základného práva podľa

v spojení s uznesením okresnej prokuratúry č. k. -7

z 11. apríla 2016

V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie

trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí

medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť

z niektorého zo základných práv alebo slobôd ().

Ústavný súd taktiež vyslovil, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 ... nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol

orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné

právo „každého“ nie je upravené ani v ústave ani v , prípadne v zákone

o prokuratúre» (, ).

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti niekomu (pozri rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva vec Helmers v. Švédsko z 29. 10. 1991, § 29; vec Perez v. France z 12. 2. 2004, § 70).

Keďže právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie

obžaloby voči nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva

sťažovateľa podľa , k porušeniu tohto práva uznesením okresnej

prokuratúry vo veci trestného oznámenia sťažovateľa z 24. apríla 2015 o podozrení

zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného

poriadku nemohlo dôjsť.

Podľa ústavného súdu by o porušení označených práv bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému oznámeniu

sťažovateľa pozornosť, ktorú vyžaduje zákon.

Ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľa opierajúc sa o uvedené východiská.

Z obsahu namietaného uznesenia vyplýva, že sa okresná prokuratúra stotožnila

so skutkovými a právnymi závermi napadnutého rozhodnutia vyšetrovateľa krajského

riaditeľstva Policajného zboru.

Okresná prokuratúra vo svojom rozhodnutí prezentovala námietky sťažovateľa,

podľa ktorého si dotknutá spoločnosť v postavení prednostného veriteľa pri vykonaní

dražby nemala právo ponechať celkový výťažok z dražby, ale len sumu do výšky

pohľadávok ku dňu podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorej získala

pohľadávky od postupcu (pôvodného veriteľa zo zmlúv o úveroch poskytnutých dlžníkovi).

Okresná prokuratúra vo vzťahu k argumentácii sťažovateľa, s ktorou sa nestotožnila,

dôvodila, že dotknutá spoločnosť z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok ako postupník

vstúpila do postavenia postupcu, a teda ex lege do subjektívnych práv, ktoré boli

predmetom postúpenia a viazali sa na pohľadávku (príslušenstvo pohľadávky, práva

vyplývajúce zo zabezpečenia záväzku, právo na uplatnenie a vymáhanie pohľadávky).

V nadväznosti na to okresná prokuratúra konštatovala, že dotknutá spoločnosť

v postavení postupcu v uvedenom rozsahu mala právo vyhlásiť okamžitú splatnosť úverov,

keďže boli na to splnené podmienky v zmysle úverových zmlúv, z čoho vyplývalo jej právo

žiadať úhradu všetkých splatných neuhradených úverových splátok.

V závere tak okresná prokuratúra konštatovala, že k naplneniu znakov skutkovej

podstaty trestného činu sprenevery podľa a

nedošlo, pretože z výťažku dražby dotknutá spoločnosť uspokojila svoje pohľadávky

nadobudnuté v súlade so zákonom, a to v oprávnenej výške, kde výťažok nepostačoval

ani na uspokojenie jej pohľadávok v plnej výške, a preto nebolo možné uspokojiť ďalších

oprávnených veriteľov dlžníka.

Ústavný súd je toho názoru, že okresná prokuratúra vo svojom uznesení venovala

trestnému oznámeniu sťažovateľa náležitú pozornosť a tvrdenia v ňom obsiahnuté

konfrontovala s logickou interpretáciou dotknutej právnej úpravy, ktorá sa nevyznačuje

nijakým zjavným excesom signalizujúcim popretie jej zmyslu či účelu, ale práve naopak,

zodpovedá ustálenej judikačnej praxi (ustanovenia Občianskeho kódexu o postúpení

pohľadávok, konkrétne ustanovenie Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“).

Ústavný súd tak dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej

okresnej prokuratúry v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označeného

, preto sťažnosť v označenej časti odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016