Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 612/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

28. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného , advokátska kancelária,

, vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a 4, čl. 13 ods. 2, 3 a 4,

, základných práv podľa a

Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1 a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 31. januára 2013 a sp. zn. z 8. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného , advokátska kancelária,

, vo veci namietaného porušenia a 4, , 3 a 4,

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv podľa čl. 36 a čl. 46 ods. 1

, a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. januára 2013 a sp. zn.

z 8. júna 2015.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 19. novembra 2012

uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 a 2 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

na tom skutkovom základe, že si mal ako poslanec obecného zastupiteľstva a súčasne

zástupca starostu obce neoprávnene vyplatiť finančnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku

a tiež odstupné, a to napriek tomu že mu nárok na označené platové náležitosti v zmysle

príslušných ustanovení

o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) nevznikol. Odvolanie podané

sťažovateľom proti tomuto rozsudku bolo v zmysle

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uznesením

krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2013 ako oneskorene podané zamietnuté.

Sťažovateľ vo svojej trestnej veci následne podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorý

však bol uznesením okresného súdu sp. zn. zo 17. marca 2015 podľa § 399

ods. 2 zamietnutý s odôvodnením, že neboli zistené podmienky obnovy

konania v zmysle . O sťažnosti podanej sťažovateľom

proti predmetnému rozhodnutiu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 8. júna 2015, ktorým ju v zmysle ako nedôvodnú

zamietol.

Sťažovateľ v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu argumentuje, že „výplata

náhrady platu za nevyčerpanú dovolenku ako aj odstupného bola schválená uznesením

obecného zastupiteľstva obce č. 38/2011 zo dňa 08. 07. 2011 –

Záverečný účet obce za rok 2010 (overený audítorom)v súlade s § 2 ods. 2 zákona

č. “.

Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu, ktorým bolo zamietnuté ako oneskorene

podané jeho odvolanie, uplatnené proti prvostupňovému rozsudku, sťažovateľ dôvodí,

že sa spravoval nesprávnym poučením súdu z hlavného pojednávania, na ktorom bol

vyhlásený odsudzujúci rozsudok, kde ho mal podľa jeho vyjadrenia sudca nesprávne poučiť

o možnosti podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia (nie od oznámenia

rozsudku, ktorým bolo v jeho prípade vyhlásenie rozsudku v jeho prítomnosti na hlavnom

pojednávaní).

2

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie a dohovoru,

keďže podľa neho „v trestnom rozsudku sp.zn. -225 sa súd nevysporiadal

s argumentáciou sťažovateľa, na podklade akého právneho predpisu možno konštatovať,

že nároky na náhradu neprečerpanej dovolenky a odstupného nemal, napriek tomu že išlo

o kľúčový argument v konaní. Len na podklade takéhoto zákonného obmedzenia jeho práv

mohlo byť vyplatenie nárokov posúdené ako trestný čin. S uvedenou námietkou sa rovnako

nevysporiadali Okresný súd v Michalovciach ani Krajský súd v Košiciach v rozhodnutiach,

ktorými bola zamietnutá obnova konania.“.

Sťažovateľ ďalej argumentuje, „že jeho postavenie ako zástupcu starostu

povereného planením úloh starostu v plnom rozsahu priamo predpokladá priznanie aj

obdobných pracovnoprávnych nárokov ako v prípade starostu obce, v opačnom prípade by

bol oproti starostovi diskriminovaný, a to z dôvodu, že napriek rozdielnemu spôsobu

nadobudnutia povinnosti plniť úlohy starostu, tieto povinnosti ako aj zodpovednosť za ich

výkon nesie zástupca starostu rovnako ako starosta, ktorý svoj mandát získal na základe

výsledkov volieb. Sťažovateľ teda namieta, že súdy ho v časti uplatnenia práv na náhradu

neprečerpanej dovolenky a nároku na odstupné diskriminovali tým, že uvedené nároky mu

odňali a za ich uplatnenie sťažovateľa trestne stíhali a odsúdili.“.

Napokon sťažovateľ dodáva: „Súdy vo svojich rozhodnutiach opomenuli, že

základné právo na dovolenku, ktorého súčasťou je aj právo na jej neprečerpanú časť

a právo na odstupné patria medzi základné ústavné práva – práva na spravodlivé

a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré možno obmedziť iba zákonom.“

Sťažovateľ na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti

nálezom, ktorým by vyslovil porušenie a 4, , 3 a 4, ,

základných práv podľa a , a práva podľa

dohovoru uzneseniami krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2013

a sp. zn. z 8. júna 2015, označené rozhodnutia zrušil a vrátil vec krajskému

súdu na nové konanie, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

3

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu a 4, , 3 a 4, ,

základných práv podľa a , a práva podľa ods.

1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 31. januára 2013

Sťažovateľ namieta porušenia označených článkov a označených základných práv

zaručených a dohovorom uznesením krajského súdu, ktorým bolo ako oneskorene

podané zamietnuté jeho odvolanie uplatnené proti prvostupňovému rozsudku.

4

Ústavný súd poukazuje na ustanovenie ,

podľa ktorého možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 31. januára 2013.

Je nepochybné, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 29. júla 2015 bola

podaná dávno po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty dvoch mesiacov.

Sťažovateľ podal svoju sťažnosť oneskorene, pričom zmeškanie lehoty nie je

možné zmysle citovanej judikatúry odpustiť. Ústavný súd preto sťažnosť v označenej časti

posúdil ako oneskorene podanú a podľa ju ako takú

odmietol.

II.2 K namietanému porušeniu a 4, , 3 a 4, ,

základných práv podľa a , a práva podľa

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 8. júna 2015

Sťažovateľ v podanej sťažnosti v časti smerujúcej proti označenému uzneseniu

krajského súdu formulované námietky porušenia označených článkov a dohovoru

opiera o argumentáciu, v podstate namietajúcu nesprávnu interpretáciu

Z. z. upravujúceho platové pomery starostov obcí, ktorý bol podkladom rozhodovania

v jeho trestnej veci, pričom sa ju snaží podporiť neskoršími stanoviskami kompetentných

orgánov verejnej moci vypracovanými po odsúdení sťažovateľa.

Ústavný súd preskúmal obsah uznesenia krajského súdu, aby posúdil zlučiteľnosť

jeho odôvodnenia s obsahom sťažovateľom uplatnených článkov a dohovoru.

5

Krajský súd v uznesení, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa uplatnenú

proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu, konštatoval súlad postupu okresného

súdu s príslušnými ustanoveniami , ako aj kompaktnosť právneho záveru

jeho rozhodnutia so zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd interpretoval relevantnú právnu úpravu − § 394 ods. 1 Trestného

poriadku, kde zdôraznil, že predmetom konania o povolenie obnovy konania je výlučne

otázka danosti nových skutočností alebo dôkazov spôsobilých, či už samostatne alebo

v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi, privodiť nové rozhodnutie

o vine alebo treste.

Krajský súd odvolávajúc sa na obsah sťažovateľom namietaného prvostupňového

rozhodnutia dôvodil, že stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“), na ktoré sa sťažovateľ odvolával v podanom návrhu

a prezentoval ho ako nový dôkaz, predstavuje iba ministerstvom prezentovanú subjektívnu

interpretáciu príslušných ustanovení aplikovaných v trestnej veci

sťažovateľa, ktorá nie je pre konajúci súd záväzná a nemôže byť v žiadnom prípade

kvalifikovaná ako nová skutočnosť či dôkaz (súdu predtým neznámy) v zmysle dotknutého

ustanovenia vymedzujúceho podmienky povolenia obnovy

konania.

V intenciách sťažnostných námietok sťažovateľa krajský súd vo svojom rozhodnutí

konštatoval, že argumentácia sťažovateľa obsiahnutá v podanom návrhu na povolenie

obnovy konania má v skutočnosti charakter námietky nesprávneho právneho posúdenia

zisteného skutku, pre ktorý bol odsúdený prvostupňovým rozsudkom okresného súdu.

V nadväznosti na to krajský súd sťažovateľovi jasne vysvetlil, že preskúmanie takýchto

právnych záverov konajúcich súdov stojí mimo rámca konania o povolení obnovy konania.

Ústavný súd je toho názoru, že právny záver rozhodnutia krajského súdu sa opiera

o náležitú interpretáciu aplikovanej právnej úpravy a primerané logické zdôvodnenie

majúce základ v jasných skutkových okolnostiach. Ústavný súd je toho názoru, že krajský

6

súd v odôvodnení svojho rozhodnutia relevantným otázkam formulovaným sťažovateľom

v uplatnenej sťažnosti poskytol zrozumiteľnú a náležitú odpoveď.

Ústavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci rozhodujúceho

krajského súdu v danom prípade sú zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označených

článkov a dohovoru, preto sťažnosť v danej časti odmietol podľa zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené závery ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa,

tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016

7