Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 626/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

28. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou

JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, Na priekope 174/13, Žilina, pre namietané porušenie

jeho základného práva podľa , 2 a 5 a podľa

ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 9. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2016

doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základného

práva podľa , 2 a 5 (ďalej len „“) a podľa

čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 9. júna 2016 (ďalej

len „uznesenie krajského súdu“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Žilina ČVS: KRP-135/1-VYS-ZA-2014

zo 17. septembra 2014 mu bolo vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie

a obchodovanie s nimi podľa , a ,

pričom do väzby bol vzatý na základe uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 19. septembra 2014 podľa

.

V poradí druhým rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 10. júna 2016 bol

sťažovateľ opakovane uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného

zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 písm. a) a e)

. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom dosiaľ

nebolo rozhodnuté.

Sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie z väzby, o ktorej rozhodol okresný súd

uznesením sp. zn. z 13. mája 2015 tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu zamietol, pričom väzbu sťažovateľa nenahradil dohľadom probačného

a mediačného úradníka podľa .

O sťažnosti podanej proti uvedenému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský

súd uznesením tak, že sťažnosť podľa zamietol.

Podľa názoru sťažovateľa namietaným uznesením krajského súdu došlo k porušeniu

ním označených práv z dôvodu, že v jeho prípade preventívna väzba nesmeruje

k zabráneniu spáchania určitého konkrétneho trestného činu, pretože trestné konanie

proti sťažovateľovi je vedené pre dokonaný trestný čin, ale slúži ako fiktívny dôvod

na obmedzovanie sťažovateľovej osobnej slobody.

Ďalej sťažovateľ poukazuje na to, že žiadnym svojím konaním neprispel k doterajšej

dĺžke preventívnej väzby, naopak, jej dĺžka je negatívne ovplyvnená nesprávnou obžalobou

a nezákonným rozhodnutím okresného súdu. Podľa názoru sťažovateľa je jednoznačné,

že skutkové vety obžaloby súd postavené na policajnej provokácii, zároveň od začiatku

obmedzenia osobnej slobody sťažovateľa preventívnou väzbou nepristúpila žiadna nová

okolnosť odôvodňujúca predlžovanie a trvanie preventívnej väzby, práve naopak, priebeh

konania pred okresným súdom a krajským súdom po podaní obžaloby spochybňuje

z hľadiska skutkového a právneho dôvodnosť sťažovateľovho obvinenia. Sťažovateľ

zastáva názor, že dôvody väzby na jeho strane pominuli.

Krajskému súdu sťažovateľ vytýka, že nerozhodol o jeho návrhu na nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka osobitným výrokom.

V namietanom uznesení krajský súd v prvom rade konštatoval, že pri takej závažnej

trestnej činnosti, pre akú je sťažovateľ stíhaný, je lehota väzby 48 mesiacov, a preto

u sťažovateľa nemožno vysloviť, že by väzba trvala neprimeraný čas. Krajský súd poukázal

aj na to, že vykonané dokazovanie zatiaľ dôvodné podozrenie zo spáchania trestnej činnosti

potvrdzuje a žiadne rozsiahle dokazovanie v konaní už nepredpokladá. Aj keď v prípade

rozhodovania o väzbe nejde o rozhodnutie v merite veci, pre rozhodovanie o väzbe

je dôležité, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté

trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený. Krajský súd zároveň poznamenal, že pokračovaním v trestnej

činnosti v zmysle sa nerozumie len pokračovanie

v konkrétnej trestnej činnosti, ale aj pokračovanie (opakovanie, nové páchanie) akejkoľvek

inej trestnej činnosti. V prípade sťažovateľa navyše ide o podozrenie z páchania závažnej

trestnej činnosti, pre ktorú už bol v minulosti odsúdený, tento fakt a podozrenie

zo spáchania najmenej troch po sebe nasledujúcich skutkov, pre ktoré je stíhaný

a prechovávanie ďalších drog v bydlisku, vyvoláva dôvodnú obavu z pokračovania

v trestnej činnosti. Pokiaľ ide o nahradenie väzby dohľadom mediačného a probačného

úradníka, zvážil krajský súd všetky okolnosti týkajúce sa samotnej trestnej veci,

ako aj obvinenej osoby. Krajský súd dospel k záveru, že takto dôvodné podozrenie

z opakovaného páchania trestnej činnosti, v konkrétnom prípade navyše v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia, vo svojom súhrne výrazne spochybňujú účinnosť záruky.

S rozhodnutím okresného súdu, ktorý nenahradil väzbu sťažovateľa dohľadom probačného

a mediačného úradníka, sa preto stotožnil.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa , ... priznané

článkom 17 ods. 1, 2 a 5 a a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 09. 06. 2016 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 09. 06. 2016 zrušuje

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajskému súdu v Žiline prikazuje okamžite prepustiť sťažovateľa

... na slobodu.

4. ... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každej

sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Z petitu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva podľa , 2 a 5 a práva podľa a 4 dohovoru

uznesením krajského súdu, ktoré je podľa názoru sťažovateľa v rozpore s vnútroštátnym

právom Slovenskej republiky a s relevantnými medzinárodnými dohodami, pretože mu

je obmedzovaná sloboda, aj keď dôvody väzby na jeho strane už pominuli.

Ústavný súd v prípadoch namietaného porušenia základného práva na osobnú

slobodu uvádza, že musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám

hodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd k tomu, že uprednostnil určité rozhodnutie

pred iným. Jeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( )

je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách,

nie však konať ako všeobecný súd tretej alebo štvrtej inštancie; takéto konanie by bolo

porušením obmedzenia, ktoré vyplýva z rozdelenia ústavnej ochrany základných práv alebo

slobôd medzi všeobecné súdy a ústavný súd v ().

Do obsahu právomoci ústavného súdu teda v zásade nepatrí preskúmať postup (hodnotenie)

všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie

do väzby. Tento postup môže preskúmať len opravný súd v riadnom inštančnom postupe,

ktorý je uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní

obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov ().

Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná

právomoc ústavného súdu len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej

slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby (alebo je vo väzbe), bolo vznesené

obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe

rozhodoval súd, obvinený bol do väzby vzatý pre konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú

obavu vyjadrenú v až c) alebo okolnosti uvedené

v odseku 2 tohto ustanovenia, a osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený

zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby ().

Na základe posúdenia obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu možno

konštatovať, že svoj právny záver o existencii dôvodov tzv. preventívnej väzby oprel

o adekvátnu a preskúmateľnú argumentáciu. Podľa názoru ústavného súdu je toto

odôvodnenie ústavnoprávne akceptovateľné, pretože právne závery krajského súdu

opierajúce sa o aplikáciu relevantnej právnej úpravy korešpondujú skutkovým zisteniam,

a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle, ale komplexného zhodnotenia všetkých

skutkových okolností relevantných pre rozhodovanie o väzobnej otázke.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa spočívajúcu v tom, že uznesenie krajského súdu

„neobsahuje žiadnu reakciu na návrh sťažovateľa obsiahnutý v odôvodnení sťažnosti proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa na nahradenie väzby procesným prostriedkom,

a to dohľadom probačného a mediačného úradníka“, a preto „nemožno považovať výrok

sťažnosťou napadnutého uznesenia odporcu za ústavne konformný“, nepovažuje

ústavný súd túto námietku za relevantnú. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 13. mája 2016, ktorým zamietol žiadosť sťažovateľa, súčasne rozhodol aj o návrhu

sťažovateľa na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka tak,

že väzbu sťažovateľa nenahradil. Po podaní sťažnosti proti označenému uzneseniu krajský

súd ako súd odvolací preskúmal uznesenie prvostupňového súdu aj vo výroku o

nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a o sťažnosti rozhodol v

súlade s a nasl. .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2016