Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 623/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

a , , zastúpených advokátom

, , vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu zaručeného v Slovenskej

republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 23. apríla 2015, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 17. februára 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. júna 2016 doručená sťažnosť , ,

a , (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 23. apríla 2015, ako aj

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 17. februára 2016.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že žalobou podanou 28. decembra 2006

pôvodne Okresnému súdu Bratislava II, ktorá bola 22. januára 2007 z dôvodu miestnej

nepríslušnosti postúpená okresnému súdu, sa sťažovatelia domáhali voči žalovaným

( ) zaplatenia im „náhrady

za užívanie a znehodnotenie ich pozemku“ žalovanými. Sťažovatelia svoj žalobný nárok

odôvodnili tým, že súc v nevedomosti o tom, že pod sporným pozemkom je vedené

vysokotlakové potrubie žalovaných, tento pozemok v dobrej viere (keďže vecné bremeno

viaznuce na pozemku nebolo zapísané v liste vlastníctva) kúpili od dedičov tohto pozemku,

a to pre účely výstavby chaty a výsadby zelene na rekreačné účely, čo však sťažovatelia

kvôli tomuto potrubiu nemohli zrealizovať, v dôsledku čoho sú obmedzení vo výkone ich

vlastníckych práv predmet svojho vlastníctva riadne užívať.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovatelia namietajú zdĺhavosť postupu

okresného súdu v konaní o tejto ich žalobe, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 23. apríla 2015 „... v prieťahmi 9. rokov...“, a arbitrárnosť označeného

rozsudku okresného súdu, ktorý žalobu sťažovateľov zamietol, ako aj potvrdzujúceho

rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 17. februára 2016 dôvodiac tým, že

rozhodli „... s odvolaním sa na zákon spred 55 rokov t.j. plynárenský ,

ktorý bol schválený parlamentom Československej socialistickej republiky a tento

socialistický zákon vychádzal so socialistického vlastníctva. Všeobecné súdy, ktoré konali

na 1.stupni aj na 2. stupni nezohľadnili pri rozhodovaní veci vyššie zákony a to Ústavu SR

vyhlásenú dňa 1.09.1992, ktorá nadovšetko chráni súkromné vlastníctvo a nadradeným

zákonom je Medzinárodný DOHOVOR o ochrane ľudských právach a základných

slobodách vyhlásený v Štrasburgu dňa 22.11.1984, ktorý Slovenská republika ratifikovala

a je ním viazaná a to hneď v čl. 1. OCHRANA MAJETKU.“.

4. Vzhľadom na uvedené sa sťažovatelia domáhajú, aby po prijatí ich sťažnosti

na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo ... a ... podľa čl. 6 odst.

1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na spravodlivé súdne

konanie a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 odst. 1. a čl. 48 odst. 2 právo

na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v ich prítomnosti bolo porušené

postupom a ROZSUDKOM Okresného súdu Bratislava IV č. k. -254 zo dňa

23.4.2015 a Krajského súdu v Bratislave a ROZSUDOK Krajského súdu v Bratislave

č. k. -275 zo dňa 17.02.2016 Ústavný súd SR zrušuje a vec vracia Krajskému

súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

2. ... a ... priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume: každému po 30 000.- Eur od Krajského súdu v Bratislave

a každému po 45 000.- Eur od Okresného súdu Bratislava IV z titulu porušenia základného

práva podľa bodu I. a ich zaväzuje, aby uvedené priznané sumy vyplatili súdy sťažovateľom

a do 60 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia, okrem toho sú povinní uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške... Eur

do 30 dní.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. K namietanému rozhodnutiu okresného súdu

7.1 Pokiaľ ide o sťažovateľom napádané rozhodnutie okresného súdu

sp. zn. z 23. apríla 2015, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp

subsidiarity [„ak... nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva z citovaného ,

môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané,

iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v

žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

7.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už

po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

7.3 Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu

tých práv, porušenie ktorých sťažovatelia namietajú a k porušeniu ktorých malo dôjsť

v dôsledku arbitrárneho odôvodnenia rozsudku okresného súdu, neposkytujú všeobecné

súdy na základe sťažovateľom dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné

právne prostriedky nápravy namietaného porušenia ich práv. Podľa ústavného súdu

sťažovatelia mali možnosť domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným súdom

napadnutého rozsudku okresného súdu, a to využitím riadneho opravného prostriedku

(odvolania), ktorý, tak ako to vyplýva aj zo sťažnosti, sťažovatelia napokon aj využili.

Na základe sťažovateľmi podaného odvolania sa krajský súd v rozsahu svojho

preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými

skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovatelia proti rozhodnutiu okresného súdu

uvádzajú aj v konaní pred ústavným súdom.

7.4 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (voči okresnému súdu) už

po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

8. K namietanému postupu okresného súdu

8.1 Pokiaľ ide o sťažovateľmi namietané prieťahy v postupe okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , ústavný súd podotýka, že v súlade so svojou judikatúrou (II.

ÚS 32/00, , , ) poskytuje ochranu základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

8.2 Inými slovami, o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti namietajúcej porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

možno hovoriť aj vtedy, keď porušovanie označeného práva v konaní pred všeobecným

súdom už skončilo právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu pred podaním sťažnosti

podľa , a teda stav právnej neistoty sťažovateľov bol už odstránený.

8.3 Vyhlásením rozsudku vo veci samej 23. apríla 2015 a jeho doručením okresný

súd vykonal všetky zákonom mu dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty

sťažovateľov v prvoinštančnom konaní, a preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom

na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní

právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu, kedy okresný súd už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh konania a prípadne prieťahy v ňom (napr. ).

8.4 Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

8.5 Uvedené závery vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu boli

podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov aj v tejto časti už

po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

9. K namietanému rozhodnutiu krajského súdu

9.1 V súvislosti so sťažovateľmi napádaným rozsudkom krajského súdu

sp. zn. zo 17. februára 2016 ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že jednou

zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno

zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde to nedovoľuje.

9.2 Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

9.3 Zo sťažovateľmi predloženého rozhodnutia krajského súdu sp. zn.

zo 17. februára 2016 ústavný súd zistil, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

16. apríla 2016 a od tohto dátumu do 20. júna 2016, keď sťažnosť sťažovateľov adresovaná

ústavnému súdu bola podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená

23. júna 2016), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde (16. jún 2016 ako posledný deň lehoty pripadal na štvrtok, pozn.).

9.4 Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom

prejednaní aj v tejto časti odmietol, a to ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných

rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľom primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia ich

práv alebo slobôd ( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti

už nerozhodoval.

11. Pre účely konania pred ústavným súdom ústavný súd nepovažoval sťažovateľov

za kvalifikovane právne zastúpených, pretože napriek tomu, že v sťažnosti ako svojho

právneho zástupcu označili advokáta , advokátska kancelária,

Šafarikovo námestie 2, Bratislava, sťažnosť sťažovateľov nebola týmto advokátom

podpísaná a sťažovatelia ani nepredložili splnomocnenie udelené mu na ich zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2016