Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 622/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátkou Mgr. Barborou Hlavatou, advokátska kancelária, SNP 1445/41-9, Považská

Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Bratislava V č. k. -22, 27 z 11. januára 2016

a č. k. -33 zo 4. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

22. júna 2016 doručená sťažnosť a 28. júna 2016 doplnenie sťažnosti

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. -22, 27

z 11. januára 2016 a č. k. -33 zo 4. apríla 2016.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. sa oprávnený z exekúcie domáha proti sťažovateľovi

ako povinnému z exekúcie zaplatenia sumy 100,55 € s prísl., a to na základe právoplatného

a vykonateľného rozsudku okresného súdu sp. zn. z 11. júna 2013

(právoplatný 24. júla 2013 a vykonateľný 29. júla 2013, ďalej len „exekučný titul“, pozn.),

a to z titulu podlžnosti sťažovateľa na neuhradených faktúrach za dodávku plynu.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal aj na to, že v konaní okresného súdu sp. zn.

ho z dôvodu nezistenia miesta jeho pobytu zastupoval okresným súdom ustanovený

opatrovník, ktorý však nedostatočne hájil jeho práva a nevzniesol ani námietku premlčania

voči časti žalovanej pohľadávky. V začatom exekučnom konaní na podklade označeného

exekučného titulu sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním

doručeným okresnému súdu 18. mája 2015 (v sťažnosti nesprávne uvedené „18.5.2016“,

pozn.) sa domáhal odkladu a zastavenia exekúcie, čo odôvodnil tým, že voči nemu

exekvovaná pohľadávka bola v čase začatia konania vedeného pod sp. zn. už

v časti premlčaná. Okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom

č. k. -22, 27 z 11. januára 2016 návrh sťažovateľa na odklad exekúcie, ako

aj jeho návrh na jej zastavenie v celom rozsahu zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo

z dôvodu odvolania podaného sťažovateľom verifikované aj uznesením okresného súdu

č. k. -33 zo 4. apríla 2016, ktorým boli rovnako návrhy sťažovateľa

na odklad exekúcie a na jej zastavenie zamietnuté.

3. Sťažovateľ podanou sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv a práv

v príčinnej súvislosti s označenými rozhodnutiami okresného súdu vydanými v exekučnom

konaní, a to z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia, keďže podľa sťažovateľa sa okresný

súd vôbec argumentačne nevysporiadal s ním vznesenou námietkou premlčania

exekvovanej pohľadávky, a tiež z dôvodu pochybenia okresného súdu pri ustanovení mu

opatrovníka v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý mu bol ustanovený bez

toho, aby boli využité všetky možnosti na spoľahlivé zistenie miesta jeho pobytu.

4. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:

«Porušiteľ v Uznesení I, ktorým zamietol návrh na zastavenie a odklad exekúcie

v odôvodnení vôbec neuviedol dôvod, pre ktorý zamieta návrh na zastavenie exekúcie.

Súdny úradník sa v uznesení zaoberá ten tým, že rozsudok zo dňa

11.06.2013, tvoriaci exekučný titul pre exekúciu je právoplatný a vykonateľný, nebol

zrušený a preto nie je dôvod, aby súd exekúciu zastavil, ako keby Exekučný poriadok

neobsahoval iné dôvody na zastavenie exekúcie. ...

Porušiteľ svojím Uznesením II opätovne zamietol návrh na odklad a zastavenie

exekúcie a k odôvodneniu zamietnutia návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza mnoho.

Okrem citácie niekoľkých ustanovení zákona obsahuje odôvodnenie len jediný odsek,

odôvodňujúci zamietnutie návrhu zastavenie exekúcie: „Súd ma za to, že k premlčaniu

v tomto prípade nedošlo. Nakoľko exekučný titul, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V,

sp. zn. -54 zo dňa 11.06.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2013

a vykonateľnosť dňa 29.07.2013, k premlčaniu by došlo dňa 29.07.2023“ V predmetnej

citácii súd aplikoval ustanovenie , podľa ktorého je

premlčania doba pre právo, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo

iného orgánu až 10 rokov. Pritom sťažovateľ nenamietal premlčanie práva priznaného

rozhodnutím súdu, ale vzniesol námietku premlčania, pre ktorú platí všeobecná trojročná

premlčacia doba podľa a ktorá nebola uplatnená v konaní

pred všeobecným súdom, čo jasne uviedol v návrhu na zastavenie a prerušenie exekúcie ako

aj vo svojom odvolaní. ...

... právo na uplatnenie námietky premlčania nároku ktoré vzniklo, nezaniká

v trojročnej dobe skončením základného konania a sťažovateľ je oprávnený uplatniť takéto

právo aj v priebehu exekúcie, čo sa stalo. Exekučný súd sa musí s takouto námietkou

vysporiadať, čo sa v Uznesení II nestalo, pretože ten sa vysporiadával s námietkou

premlčania u judikovaného nároku. Tú však sťažovateľ vo svojich podaniach vôbec

neuplatňoval. Odôvodnenie síce obsahuje isté argumenty, tie ale musia byť v súlade

s doterajšou interpretačnou praxou. ...»

5. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«1. Základné právo sťažovateľa - vyplývajúce z čl. 56 ods. 1

(správne má byť „ “, pozn.) na súdnu ochranu ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom

Bratislava V v exekučnom konaní sp. zn. porušené BOLO,

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa

11.01.2016, v znení opravného uznesenia zo dňa 26.02.2016, ako aj uznesenie Okresného

súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 04.04.2016 sa zrušuje a vec sa vracia

Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava V je povinný zaplatiť finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi vo výške 3.000,- eur (slovom tritisíc eur) do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa vedený...

4. Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet právnej zástupkyne sťažovateľa vedený v...,

a to za 2 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava veci a 2. ústavná sťažnosť

á 150,58 = 143,00 € základná sadzba tarifnej odmeny + 8,58 € režijný paušál, spolu

vo výške 301,16 €.»

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde, je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania (petitom), ktorý predložil

sťažovateľ a ktorý je navyše v tomto prípade zastúpený aj kvalifikovanou právnou

zástupkyňou (advokátkou). Viazanosť ústavného súdu návrhom sa teda vzťahuje zvlášť

na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný súd teda môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danom

prípade ústavný súd rozhodoval o porušení sťažovateľom označených základných práv

a práv iba v príčinnej súvislosti s uzneseniami vydaným okresným súdom v exekučnom

konaní, ktoré sťažovateľ označil aj v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení práv

sťažovateľa v príčinnej súvislosti s postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ktoré sťažovateľ uvádza iba v texte (odôvodnení) sťažnosti

pomimo petitu, je podľa ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho

argumentácie (napr. , , ). Na margo konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. ústavný súd nad rámec podotýka, že

toto konanie bolo už právoplatne skončené (24. júla 2013), a preto aj keby sťažovateľ

namietal porušenie akýchkoľvek jeho práv v príčinnej súvislosti s týmto konaním aj v petite

sťažnosti (čo sa nestalo), bolo by nevyhnutné takúto sťažnosť odmietnuť pre jej

oneskorenosť v súlade s .

9. K namietanému uzneseniu č. k. -22 z 11. januára 2016

9.1 Pokiaľ ide o sťažovateľom napádané uznesenie okresného súdu vydané vyšším

súdnym úradníkom č. k. -22 z 11. januára 2016 , ústavný súd konštatuje, že

vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva z citovaného

, môže poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie

ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba

nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

9.2 Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označených základných práv

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

9.3 Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd preto zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta v príčinnej súvislosti s uznesením okresného

súdu č. k. -22 z 11. januára 2016, neposkytujú všeobecné súdy na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv, pričom sťažovateľ mal možnosť

domáhať sa preskúmania sťažnosťou pred ústavným súdom označeného uznesenia, a to

využitím odvolania proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktoré, tak ako

to vyplýva aj zo sťažnosti, sťažovateľ napokon aj využil. Na základe sťažovateľom

podaného odvolania sa zákonný sudca okresného súdu v rozsahu svojho preskúmavacieho

oprávnenia musel v podstate vyrovnať s rovnakými argumentmi, aké sťažovateľ proti

rozhodnutiu okresného súdu vydanému vyšším súdnym úradníkom uvádza aj v konaní

pred ústavným súdom.

9.4 Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

10. K namietanému uzneseniu č. k. -33 zo 4. apríla 2016

10.1 Namietané porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s uznesením okresného

súdu č. k. -33 zo 4. apríla 2016 sťažovateľ (zastúpený advokátkou, pozn.)

argumentačne odôvodňuje tým, že okresný súd sa v tomto uznesení vôbec nevysporiadal

s jeho odvolacou námietkou, podľa ktorej exekúcia pohľadávky priznanej oprávnenému

z exekúcie právoplatným a vykonateľným exekučným titulom (rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 11. júna 2013, ktorý sa stal právoplatným 24. júla 2013, pozn.) je

neprípustná a musí byť zastavená, pretože táto exekvovaná pohľadávka mala byť premlčaná

už v čase začatia konania sp. zn. , z ktorého vzišiel exekučný titul.

10.2 Okresný súd vo svojom uznesení č. k. -33 zo 4. apríla 2016

okrem iného tiež uviedol:

„Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Bratislava V, ktorý je vykonateľný

a je spôsobilým exekučným titulom. Tvrdenie povinného, že exekučný titul je nezákonný

povinný nepreukázal. Exekučný súd dáva povinnému do pozornosti, že exekučný súd je

viazaný vykonateľným rozhodnutím. Tvrdenie povinného o nezákonnosti exekučného titulu

z dôvodu premlčaných pohľadávok, nie je dôvodom, aby súd exekučné konanie zastavil.

Exekučný súd nemá právomoc na preskúmavanie pôvodného rozhodnutia nakoľko by

otváral konanie, ktoré nie je oprávnený sám meritórne rozhodnúť. Exekučný súd

nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nemôže

naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Taktiež súd nemal preukázané

žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Podkladom na vykonanie

exekúcie je rozsudok sp. zn. -54 zo dňa 11.06.2013, ktorý nebol zrušený,

a preto nie je daný dôvod, aby súd exekúciu zastavil. ...

Súd má za to, že pôvodné konanie je právoplatne skončené. Súd dáva povinnému

do pozornosti, že nakoľko si svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil

riadne a včas, oprávnený podal návrh na začatie exekúcie oprávnene a v súlade s

ustanovením § 38 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekúcia je nútené vymáhanie plnenia v

prípade, ak dlžník dobrovoľne neplní povinnosť mu uloženú v exekučnom titule. ...

Súd má za to, že k premlčaniu v tomto prípade nedošlo. Nakoľko exekučný titul,

rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. -54 zo dňa 11.06.2013

nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2013 a vykonateľnosť dňa 29.07.2013, k premlčaniu by

došlo dňa 29.07.2023.“

10.3 Z citovaného je zrejmé, že okresný súd v prvom rade sťažovateľovi

zrozumiteľne vysvetlil rozdiel medzi súdnym konaním, ktorého výsledkom bolo vydanie

exekučného titulu na jednej strane a do výsledkov ktorého exekučný súd nie je oprávnený

zasahovať ani ich meniť, pretože nie je opravnou inštanciou, ktorá by mala v právomoci

naprávať prípadné pochybenia a krivdy v tomto konaní, a na strane druhej medzi

exekučným konaním, ktoré je samostatným typom konania a jeho predmetom je len nútený

výkon právoplatného a vykonateľného, t. j. v exekučnom konaní už nemenného exekučného

titulu. Inými slovami, ak sa sťažovateľ domnieval, že v konaní, výsledkom ktorého bol

exekučný titul, boli v dôsledku prípadného nezákonného postupu okresného súdu porušené

jeho práva (napr. v súvislosti s nedostatočným zisťovaním jeho pobytu a pod., pozn.), mal

sa v zákonnom ustanovenej lehote v konaní pred ústavným súdom domáhať prieskumu

rozsudku z tohto konania, a nie v rámci exekučného konania, v ktorého právomoci takáto

kompetencia nie je.

10.4 Okrem uvedeného z citovaného uznesenia okresného súdu vyplýva, že sa

nezakladá na pravde tvrdenie sťažovateľa, žeby sa okresný súd vôbec nevysporadúval s jeho

odvolacou námietkou o premlčaní exekvovanej pohľadávky. Práve naopak, okresný súd

poukázal, ktoré z ustanovení () je jedine príslušné

na posúdenie premlčania súdom už právoplatne prisúdenej pohľadávky (podľa ktorého je

premlčacia lehota 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť), čím

v konečnom dôsledku v kontexte s vysvetlením rozdielu medzi súdnym konaním

o exekučnom titule na jednej strane a exekučným konaním ako takým na strane druhej dal

sťažovateľovi odpoveď na otázku, prečo nemožno na už právoplatne priznanú pohľadávku

spätne v exekučnom konaní aplikovať ustanovenie

o trojročnej premlčacej dobe, tak ako sa toho domáha sťažovateľ.

10.5 Podľa druhej vety „Na premlčanie súd

prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.“.

10.6 Z citovaného ustanovenia je a contrario zrejmé, že ak sa

účastník konania, v ktorom sa voči nemu uplatňuje premlčaná pohľadávka tohto premlčania,

nedovolá, resp. nevznesie námietku premlčania v rámci svojej obrany, tak potom niet

zákonnej prekážky, aby súd nemohol oprávnenému priznať právo aj na inak premlčanú

pohľadávku, pričom túto nedbanlivosť povinného, úlohou ktorého je predovšetkým dbať

o ochranu svojich opráv („vigilantibus iura scripta sunt“ − bdelým prináležia práva) a ktorý

či už vedome alebo nevedomky námietku premlčania nevzniesol do právoplatného

skončenia konania, t. j. do právoplatnosti rozsudku, ktorým bola táto hoc aj premlčaná

pohľadávka oprávnenému priznaná, nie je možné suplovať a dodatočne naprávať

v principiálne i účelom odlišnom exekučnom konaní.

10.7 Vzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu nemožno v závere okresného súdu

v napádanom uznesení č. k. -33 zo 4. apríla 2016 vyčítať rozporuplnosť,

svojvoľnosť a neodôvodnenosť, ktoré by mali za následok arbitrárnosť tohto uznesenia,

preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní aj v tejto časti

ako zjavne neopodstatnenú odmietol ( ).

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

12. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napádaných

rozhodnutí všeobecných súdov, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jeho

práv alebo slobôd ( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti

už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2016