Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 679/2016
PDF · 124.13 KB
No categories available
III. ÚS 679/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra2016
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Máriou Padalovou, Námestie gen. M. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
o námietkach vedenom pod sp. zn. 2 Er 1643/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného
súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn.
2 Er 1643/2014 (ďalej len „namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že 20. augusta 2014 bolo sťažovateľovi doručené
upovedomenie o začatí exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného −
Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Bratislava. Sťažovateľ podaním z 27. augusta 2014
v zákonnej lehote podal na okresnom súde, ako aj na exekútorskom úrade Mgr. Drahomíra
Kriváňa, Bratislava, námietky proti exekúcii. Na výzvou okresného súdu zo 7. mája 2015,
ktorou bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, reagoval podaním
z 20. mája 2015. Ako sťažovateľ v sťažnosti uvádza, „odvtedy uplynul viac ako rok
a v danej veci nebolo rozhodnuté“. Ďalej sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti pripúšťa, že
o jeho námietkach bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 2 Er 1643/2014-33
z 1. júna 2016, ale aj to mu bolo doručené až po vyše dvoch mesiacoch a súdnemu
exekútorovi ku dňu spísania tejto sťažnosti ešte doručené nebolo.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v namietanom konaní podal prostredníctvom
svojho právneho zástupcu 7. júna 2016 sťažnosť predsedovi okresného súdu na zbytočné
prieťahy, pretože je toho názoru, že v jeho exekučnej veci „vznikajú neodôvodnené
prieťahy... a v plnej miere sú porušované... práva na... prerokovanie danej veci bez
zbytočných prieťahov“.
4. Predseda okresného súdu v odpovedi na jeho sťažnosť sp. zn. 1 SprS/279/2016
z 28. júla 2016, ktorá bola sťažovateľovi doručená 3. augusta 2016, uviedol, že jeho
sťažnosť je vo vzťahu k nerozhodnutiu o námietkach proti exekúcii v zákonom ustanovenej
lehote dôvodná.
5. Sťažovateľ sa na základe uvedeného domnieva, že bolo zasiahnuté do jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, a navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že toto jeho označené základné
právo podľa ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené bolo,
a prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne
sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 130 € a úhrady trov konania.
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietala, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri
predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu
v namietanom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priložených príloh zistil, že sťažovateľ podaním
zo 7. júna 2016 uplatnil sťažnosť na postup okresného súdu v zmysle § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) adresovanú predsedovi okresného súdu,
prostredníctvom ktorej sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní. Podpredseda okresného
súdu uznal vo vyjadrení sp. zn. 1 SprS/279/2016 z 28. júla 2016 predmetnú sťažnosť ako
dôvodnú a v tejto súvislosti sťažovateľovi oznámil, že „spis bol pridelený na vybavenie
veci, rozhodnutie o vydaní poverenia vyššiemu súdnemu úradníkovi. Ten však v primeranej
lehote vo veci nerozhodol... Kontrolou bolo zistené, že v konaní bolo rozhodnuté 1.6.2016,
avšak rozhodnutie nebolo riadne expedované. Preto písomné rozhodnutie bolo opätovne
odoslané účastníkom dňa 18.7.2016.“. Zároveň sa podpredseda okresného súdu
sťažovateľovi ospravedlnil za vzniknuté prieťahy.
12. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy
adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako
účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už
k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m.
13. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že už v čase využitia právneho
prostriedku (7. júna 2016), na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1
zákona o súdoch, bolo o jeho námietkach proti exekúcii už rozhodnuté (1. júna 2016), hoci
toto rozhodnutie ešte nebolo doručené.
14. Je nesporné, že po podaní sťažnosti na prieťahy v namietanom konaní
adresovanej predsedovi okresného súdu a jeho následnom zistení, že rozhodnutie okresného
súdu, ktorým boli zamietnuté námietky sťažovateľa proti exekúcii, nebolo riadne doručené,
bolo prijaté príslušné opatrenie spočívajúce v zabezpečení jeho opätovného doručenia
oprávnenému, ako i povinnému (sťažovateľovi). V okolnostiach posudzovanej veci sa toto
prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil
ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, teda podaná sťažnosť bola efektívna.
Je nesporné, že už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej konal, čo ústavnému
súdu umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti napadnutého konania
v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo k odstráneniu nežiaduceho
stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného
súdu.
15. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2016