Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 679/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11.

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Máriou Padalovou, Námestie gen. M. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

o námietkach vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 20. augusta 2014 bolo sťažovateľovi doručené

upovedomenie o začatí exekúcie na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného −

Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Bratislava. Sťažovateľ podaním z 27. augusta 2014

v zákonnej lehote podal na okresnom súde, ako aj na exekútorskom úrade Mgr. Drahomíra

Kriváňa, Bratislava, námietky proti exekúcii. Na výzvou okresného súdu zo 7. mája 2015,

ktorou bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, reagoval podaním

z 20. mája 2015. Ako sťažovateľ v sťažnosti uvádza, „odvtedy uplynul viac ako rok

a v danej veci nebolo rozhodnuté“. Ďalej sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti pripúšťa, že

o jeho námietkach bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. -33

z 1. júna 2016, ale aj to mu bolo doručené až po vyše dvoch mesiacoch a súdnemu

exekútorovi ku dňu spísania tejto sťažnosti ešte doručené nebolo.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v namietanom konaní podal prostredníctvom

svojho právneho zástupcu 7. júna 2016 sťažnosť predsedovi okresného súdu na zbytočné

prieťahy, pretože je toho názoru, že v jeho exekučnej veci „vznikajú neodôvodnené

prieťahy... a v plnej miere sú porušované... práva na... prerokovanie danej veci bez

zbytočných prieťahov“.

4. Predseda okresného súdu v odpovedi na jeho sťažnosť sp. zn.

z 28. júla 2016, ktorá bola sťažovateľovi doručená 3. augusta 2016, uviedol, že jeho

sťažnosť je vo vzťahu k nerozhodnutiu o námietkach proti exekúcii v zákonom ustanovenej

lehote dôvodná.

5. Sťažovateľ sa na základe uvedeného domnieva, že bolo zasiahnuté do jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, a navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že toto jeho označené základné

právo podľa postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené bolo,

a prikázal okresnému súdu v namietanom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne

sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 130 € a úhrady trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietala, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

9. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu

v namietanom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

11. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a priložených príloh zistil, že sťažovateľ podaním

zo 7. júna 2016 uplatnil sťažnosť na postup okresného súdu v zmysle § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) adresovanú predsedovi okresného súdu,

prostredníctvom ktorej sa domáhal odstránenia prieťahov v konaní. Podpredseda okresného

súdu uznal vo vyjadrení sp. zn. z 28. júla 2016 predmetnú sťažnosť ako

dôvodnú a v tejto súvislosti sťažovateľovi oznámil, že „spis bol pridelený na vybavenie

veci, rozhodnutie o vydaní poverenia vyššiemu súdnemu úradníkovi. Ten však v primeranej

lehote vo veci nerozhodol... Kontrolou bolo zistené, že v konaní bolo rozhodnuté 1.6.2016,

avšak rozhodnutie nebolo riadne expedované. Preto písomné rozhodnutie bolo opätovne

odoslané účastníkom dňa 18.7.2016.“. Zároveň sa podpredseda okresného súdu

sťažovateľovi ospravedlnil za vzniknuté prieťahy.

12. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy

adresovaná orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m.

, ).

13. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že už v čase využitia právneho

prostriedku (7. júna 2016), na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 62 ods. 1

zákona o súdoch, bolo o jeho námietkach proti exekúcii už rozhodnuté (1. júna 2016), hoci

toto rozhodnutie ešte nebolo doručené.

14. Je nesporné, že po podaní sťažnosti na prieťahy v namietanom konaní

adresovanej predsedovi okresného súdu a jeho následnom zistení, že rozhodnutie okresného

súdu, ktorým boli zamietnuté námietky sťažovateľa proti exekúcii, nebolo riadne doručené,

bolo prijaté príslušné opatrenie spočívajúce v zabezpečení jeho opätovného doručenia

oprávnenému, ako i povinnému (sťažovateľovi). V okolnostiach posudzovanej veci sa toto

prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii a aj ho využil

ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, teda podaná sťažnosť bola efektívna.

Je nesporné, že už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej konal, čo ústavnému

súdu umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti napadnutého konania

v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo k odstráneniu nežiaduceho

stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou okresného

súdu.

15. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2016