Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 783/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

advokátkou , , vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. septembra 2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Pezinok (ďalej len ,,okresný súd“) vo veci sp. zn. (ďalej aj ,,namietane

konanie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v namietanom konaní bola účastníčkou

konania na strane odporkyne, pričom bola úspešná, keď okresný súd rozsudkom z 15. mája

2011 (právoplatný 12. júna 2012) zastavil konanie o zaplatenie nemajetkovej ujmy, návrh

na ochranu osobnosti vo zvyšku zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne

samostatným uznesením. Bola toho názoru, že napriek právoplatnému skončeniu konania

vo veci samej dosiaľ nebolo rozhodnuté o jej trovách konania, hoci listom z 31. júla 2012

požiadala okresný súd o doručenie výzvy na vyčíslenie týchto trov konania. Takáto výzva

jej však zo strany súdu nebola doručená. Okresný súd rozhodol len o trovách jej právnej

zástupkyne uznesením z 25. novembra 2014, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. z 29. apríla 2016 (právoplatné 11. júla 2016).

Vzhľadom na tieto okolnosti považovala konanie ako celok za neskončené. Do pozornosti

ústavného súdu dala sťažovateľka rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci

Ištván, Ištvánová proti Slovenskej republike, Komanický proti Slovenskej republike

a Čičmanec proti Slovenskej republike. Namietané konanie podľa sťažovateľky trvalo

extrémne dlho, ak trvalo od 9. januára 2007 do 11. júla 2016, pričom o jej trovách konania

nebolo dosiaľ rozhodnuté. Počas tohto obdobia trpela právnou neistotou, bola frustrovaná,

psychicky trpela, čím zdôvodnila priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie

a nálezom vyslovil:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa článku 48 ods. 2 SR a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Pezinok v konaní č. k. porušené boli.

2. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 9 000,- Eur, ktoré je

Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3. priznáva úhradu trov konania v sume 303,04 Eur, ktoré je Okresný

súd Bratislava V (správne Okresný súd Pezinok; pozn.) povinný zaplatiť na účet jej právnej

zástupkyne - advokátky do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

6. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

10. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu základného

práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

11. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľky. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi

verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať (napr. ,

, ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ), pretože konanie

o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 . Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

13. Sťažovateľka namietala celkovú dĺžku konania, ako aj nerozhodnutie o jej

trovách konania. Poukazom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie vo veci

samej, ako aj rozhodnutie o trovách konania v namietanom konaní boli v čase podania

ústavnej sťažnosti právoplatne, teda okresný súd vykonal všetky úkony na odstránenie stavu

právnej neistoty sťažovateľky a nemohol už ovplyvniť priebeh tohto konania, prípadne

prieťahy v ňom. V dôsledku uvedeného nemohol už okresný súd ani porušovať jej základné

právo podľa a tiež právo podľa dohovoru.

14. Pre úplnosť ústavný súd poukazuje na znenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho

poriadku účinného do 30. júna 2016, v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä

z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných

v konaní súd mohol rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenie odsekov 1 a 2

platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

15. Odsek 1 uvedeného ustanovenia ukladal povinnosť účastníkovi konania,

resp. právnemu zástupcovi trovy konania vyčísliť v stanovenej lehote počítanej

od vyhlásenia rozhodnutia. Znamenalo to, že povinnosťou sťažovateľky, resp. jej právnej

zástupkyne bolo vyčísliť trovy konania hneď po rozhodnutí vo veci samej bez akejkoľvek

súčinnosti súdu. Pokiaľ sťažovateľka svoju povinnosť nesplnila a neurobila tak v jej mene

ani právna zástupkyňa, nepochybil okresný súd, ak sťažovateľku nevyzval na vyčíslenie

trov konania a jej osobné trovy konania (ak takéto vznikli) nepriznal.

16. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími procesnými návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2016