Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-8-2021.pdf
PDF · 137.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobkyne: S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. J. G. XXX, XXX XX L. J. G., zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ Z. H., 2/ nezistený právny nástupca vlastníka vedeného na LV č. XXXX, k. ú. L. J. G. ako „S. H.", nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, 3/ Z. H.-A., 4/ K. H.-A., 5/ S. H.-A., 6/ Z. H.-A., 7/ S. H.-A., 8/ M. H.-A., 9/ I. H., 10/ M. H., 11/ W. H., 12/ M. H., 13/ Z. H., 14/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, XXX XX H. J. S., 15/ K. H., rod. H., 16/ P. H.-A., rod. Y., žalovaní 1/ až 13/, 15/ a 16/ zastúpení štátnym podnikom LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeným JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 808 689, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5C/41/2019-89 zo dňa 01. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5C/41/2019-89 zo dňa 01. júna 2020 vo výrokoch II. a III. zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
II. Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5C/41/2019-89 zo dňa 01. júna 2020 vo výroku I. zostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie voči žalovanej 14/ (výrok I.), zamietol žalobu (výrok II.) a zástupcovi žalovaných 1/ až 13/, 15/ a 16/ priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva označených strán sporu k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. L. J. G. evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako parcely KN- E: č. 5153 - orná pôda o výmere 870 m2, č. 5212 - orná pôda o výmere 1728 m2, č. 5214 - orná pôda o výmere 918 m2, č. 5217 - orná pôda o výmere 1444 m2, č. 5226 - orná pôda o výmere 1142 m2 a č. 6145
- orná pôda o výmere 971 m2. Žalobkyňa navrhla predmet spoluvlastníctva v rámci jeho vyporiadania prikázať do jej výlučného vlastníctva s tým, že by jej bola uložená povinnosť vyplatiť žalovaným 1/ až 16/ náhradu za ich spoluvlastnícky podiel vychádzajúc z hodnoty nehnuteľností určených znaleckým posudkom Ing. Jána Bebeja č. 12/2018 zo dňa 07.05.2018. 3. Pokiaľ ide o označených žalovaných žalobkyňa uviedla, že LESY Slovenskej republiky, š. p. zastupujú v konaní žalovaných 1/ až 13/, 15/ a 16/ ako nezistených vlastníkov predmetu spoluvlastníctva. Ich právne postavenie je dané priamo zo zákona a nie je možné trvať na tom, aby bezpodmienečne preukazovala existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámych vlastníkov, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať ani samotný štát
(v katastrálnom operáte). Po poručiteľovi S. H. sa nepodarilo zistiť dediča, po poručiteľovi I. H. zdedila na základe rozhodnutia č. k. 3D/1059/86-20, právoplatného dňa 12.05.1987, jeho spoluvlastnícky podiel žalovaná 14/. Predmet žaloby nie je možné užívať v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a žalovanými užívaný nie je, preto navrhla nehnuteľnosti v celosti prikázať do jej výlučného vlastníctva. 4. Žalovaní 1/ až 13/, 15/ a 16/ prostredníctvom zástupcu LESY Slovenskej republiky, š. p. navrhli s poukazom na ust. § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch a ust. § 142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) žalobu zamietnuť s tým, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo. Poukázali na to, že žalobkyňa má v dotknutých pozemkoch minoritný spoluvlastnícky podiel, pričom LESY Slovenskej republiky, š. p. plnia v rámci účasti na chode lesného spoločenstva úlohu správcu neznámych vlastníkov, čo znamená, že pozemky v súčasnosti využíva, zabezpečuje ich obhospodarovanie, pričom je zrejmé, že žalobkyňa nadobudla k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo titulom vydržania v roku 2017. Nie je im známe, že by sa žalobkyňa relevantným spôsobom zhostila reálneho výkonu svojich vlastníckych práv. Navrhované zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nezodpovedá právnej úprave, zakotvujúcej podmienky hospodárenia na lesných pozemkoch, najmä ust. § 39 zákona č. 326/2005 Z. z. Polohové určenie a výmera predmetných pozemkov vylučuje ich samostatné obhospodarovanie. Podľa ust. § 6 zákona č. 326/2005 Z. z. je základnou jednotkou priestorového rozdelenia lesa porast. Ak sa porast nachádza na lesnom pozemku, alebo jeho časti v spoluvlastníctve viacerých osôb, alebo spoluvlastníkov, ide zároveň o spoločnú vec. Predmetné pozemky nespĺňajú kritéria na vyhlásenie za porast a za samostatnú vec na účely obvyklého využitia ako lesných pozemkov, čo opätovne zakladá dôvod hodný osobitného zreteľa, aby súd nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo. 5. Súd prvej inštancie na základe toho, že žalobkyňa vzala žalobu späť voči žalovanej 14/, konanie voči žalovanej v zmysle ust. § 144 a § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil. 6. Citujúc ust. § 2 písm. q) a § 50 ods. 1, 3 a 6 zákona č. 326/2005 Z. z. a ust. § 142 ods. 1 a 2 OZ súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom k nemožnosti reálneho rozdelenia predmetných nehnuteľností pristúpil k posudzovaniu možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci spoluvlastníkovi za primeranú náhradu, pričom dospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo. K tomuto záveru dospel potom, ako skúmal možnosť využitia predmetných nehnuteľností na účel, na ktorý sú určené. V danom prípade podľa neho žalobkyňa nepreukázala, že by užívala sporné lesné pozemky, pričom súčasne tvrdila, že nie sú užívané ani žalovanými. Pozemky v súčasnosti užíva a hospodári na nich pozemkové spoločenstvo Lesné spoločenstvo Zborov, ktoré je zapísané na pozemkovom a lesnom odbore Okresného úradu Čadca, na ktorých hospodári a vykonáva činnosť v zmysle lesohospodárskych plánov, ku ktorým pristúpila aj samotná žalobkyňa, keď súhlasila s takýmto výkonom. Zástupca žalovaných 1/ až 13, 15/ a 16/ ako nezistených vlastníkov je ich správcom podľa ust. § 50 zákona č. 326/2005 Z. z. a súd prvej inštancie sa stotožnil s jeho vyjadrením, že žalobkyňa reálne nevykonávala svoje vlastnícke práva a neužívala tieto nehnuteľnosti, získavala len úžitky zo svojich podielov. Rovnako polohové určenie a výmera týchto pozemkov vylučujú ich samostatné obhospodarovanie. Tieto pozemky nespĺňajú kritéria na vyhlásenie za porast a za samostatnú vec na účely ich obvyklého využitia ako lesných pozemkov. Súčasne sa súd prvej inštancie stotožnil s námietkou zástupcu žalovaných 1/ až 13, 15/ a 16/ o neprimerane nízkej cene predmetných pozemkov tvrdenej žalobkyňou. Mal za to, že za primeranú cenu je nutné považovať takú, ktorá zodpovedá dopytu a ponuke v danom mieste a čase, teda takú, za ktorú by bolo možné vec predať (trhová cena). Takouto hodnotou však nie je všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku, ktorá bola v danom prípade neprimerane nízka. Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie podľa ust. § 142 os. 2 OZ nezrušil a nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán a žalobu zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci tak, že im priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo do jeho výrokov II. a III., podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, pričom navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že by jej žalobe vyhovel a zrušil a vyporiadal jej podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam so žalovanými 1/ až 13, 15/ a 16/ v zmysle jej žaloby a súčasnej je priznal proti žalovaným 1/ až 16/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. 9. Žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Nestotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, predovšetkým že by predmetné pozemky netvorili
samostatnú vec v právnom slova zmysle. Na túto skutočnosť jednak súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie, lebo zástupca žalovaných ani taký dôkaz nenavrhol. Pokiaľ sa teda súd prvej inštancie svojvoľne odklonil od kvalifikácie pojmu „vec“, tento svoj právny záver nijako neodôvodnil a v tomto smere je jeho rozhodnutie arbitrárne. V spore nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by polohové určenie a výmera pozemkov vylúčili ich samostatné obhospodarovanie tak, ako tvrdil zástupca žalovaných. Nebolo preukázané, že by zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ňou navrhovaným spôsobom vylučovalo obhospodarovanie pozemkov v rámci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností Lesným pozemkovým spoločenstvom Zborov. Ani v tomto prípade tvrdenie zástupcu žalovaných nebolo ničím preukázané. Táto skutočnosť zostala sporná a súd prvej inštancie jej spornosť neodstránil, hoci asi ani nemohol, lebo žalovaná strana ani na toto svoje tvrdenie nedoložila žiaden dôkaz. Súd prvej inštancie v rámci rozhodovania len konštatoval, že sa stotožňuje s tvrdením zástupcu žalovaných. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, na základe akých dôkazov a postupov ich vyhodnotenia k takémuto rozhodnutiu dospel. Podľa ust. § 142 ods. 2 OZ síce môže súd rozhodnúť, že podielové spoluvlastníctvo nezruší a nevyporiada, avšak týmto rozhodnutím sa porušuje zásada, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, a preto musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si spoľahlivé skutkové podklady a vždy spravodlivo posúdiť, s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu, či existujú naozaj dôvody hodné osobitného zreteľa. V posudzovanom prípade však žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa nenastal. Tiež nie je možné uprednostňovať záujmy zástupcu spoluvlastníka pred záujmom spoluvlastníka, pretože takýmto postupom by došlo k zneužitiu práva zástupcu žalovaných na úkor vlastníka. Vlastník nemôže byť znevýhodnený osobou oprávnenou na správu (hoci aj zo zákona) jeho majetku. Návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva riešila svoje prioritné záujmy, pretože okrem pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania si vysporiadava aj okolité nehnuteľnosti. Nemá záujem nehnuteľnosti predať alebo iným spôsobom speňažiť. Bolo nesporné, že predmet zrušeného podielového spoluvlastníctva nie je možné prikázať do nového spoluvlastníctva, pretože by vznikli spoluvlastnícke podiely s výmerou menšou než je 5000 m2 (zákaz drobenia). Preto mal súd prvej inštancie nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva. Súd prvej inštancie si takisto osvojil aj ničím nepreukázané tvrdenie žalovanej strany o tom, že by zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva malo sťažiť hospodárenie lesnému spoločenstvu Zborov. Pozemkové lesné spoločenstvo Zborov toto tvrdenie zástupcu žalovaných nepotvrdilo a zástupca žalovaných na toto tvrdenie nedoložil žiaden dôkaz. Pravdou je však opak. Záujem lesného spoločenstva je v prvom rade mať pozemky vysporiadané v prospech existujúcich známych vlastníkov. Napokon žalobkyňa namietala závery súdu prvej inštancie o ňou udávanej hodnote predmetných pozemkov s tým, že súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že hodnota, z ktorej má byť ostatným spoluvlastníkom poskytnutá náhrada, má byť trhovou hodnotou, avšak medzi trhovou a všeobecnou cenou nie je taký pojmový rozdiel, ako ho vnímal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil všeobecnú hodnotu určenú ňou predloženým znaleckým posudkom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že ňou navrhovaná výška výplatkov nezodpovedala všeobecnej cene, respektíve trhovej cene, z vykonaného dokazovania nevyplýva, a tak je tento záver súdu prvej inštancie rovnako arbitrárny. 10. Žalovaní 1/ až 13, 15/ a 16/ sa k odvolaniu vyjadrili prostredníctvom zástupcu, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny odvolacím súdom potvrdiť a priznať im voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie považovali za všeobecné, nereagujúce na dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmet spoluvlastníctva je spoločne obhospodarovaná vec, keďže táto skutočnosť vyplýva z ust. § 39 ods. 3, 4, 6 a 7 zákona č. 326/2005 Z. z. a ust. § 8, § 9 a § 12 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Z týchto ustanovení je zrejmé, že žalobkyňa opakovane nesprávne používa pojem samostatná vec, resp. spoločná vec, z čoho potom vyplýva nesprávnosť jej argumentácie. V spore sa jedná totiž o spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, a nie o o spoločnú nehnuteľnosť ako ju má na mysli zákon č. 97/2013 Z. z. Ak žalobkyňa v odvolaní spochybňovala existenciu zákonnej prekážky pre samostatné užívanie predmetných nehnuteľností, v konaní zástupca žalovaných 1/ až 13, 15/ a 16/ naopak doložil a označil číslo porastu, ktorý sa nachádza na predmetných nehnuteľnostiach a vysvetlil, ako sa zakladá takýto porast, vysvetlil právnu úpravu ust. § 39 zákona č. 326/2005 Z. z. a zákona č. 97/2013 Z. z. Žalobkyňa neprodukovala v spore žiadne tvrdenia a dôkazy, ktorými by vyvrátila jeho obranu v spore, preto jej odvolacie námietky sú obsolentné. Z uvedeného bolo potom potrebné vyvodiť, že vyporiadaním podielového spoluvlastníctva by nedošlo k naplneniu jeho účelu, ako to predpokladá Občiansky zákonník, keďže žalobkyni by sa vzhľadom k osobitnej právnej úprave a k obvyklému využitiu veci nezmenilo nijako jej právne postavenie v súvislosti s užívaním predmetných pozemkov, naďalej by totiž nebolo možné ich samostatné obhospodarovanie žalobkyňou.
Nebolo tak možné priznať nadradené postavenie vlastníckemu právu žalobkyne nad vlastníckym právom žalovaných nezistených vlastníkov. Napokon mal zástupca žalovaných 1/ až 13, 15/ a 16/ za to, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodný hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 142 ods. 2 OZ, keď žalobu zamietol. 11. Žalobkyňa v odvolacej replike uviedla, že konanie zástupcu žalovaných 1/ až 13, 15/ a 16/ je motivované tým, že pokiaľ výplatok zo spoluvlastníckeho podielu je príjmom osobitného účtu neznámeho vlastníka, tak výnos z hospodárenia je príjmom priamo zástupcu, čím tento ekonomický faktor deformuje jeho pozíciu v spore v prospech jeho záujmov, nie v prospech záujmov vlastníkov, ktorých majetok spravuje. K tomu predložila žalobkyňa spolu s odvolacou replikou vyjadrenie Lesného spoločenstva Zborov - pozemkové spoločenstvo zo dňa 21.07.2020. V ostatnom žalobkyňa zotrvala na pôvodnej odvolacej argumentácii. 12. Žalovaní 1/ až 13, 15/ a 16/ prostredníctvom zástupcu podali odvolaciu dupliku, v ktorej tento v plnom rozsahu zotrval na doposiaľ prezentovanej argumentácii v spore. Argumentáciu žalobkyne v spore považoval v niektorých častiach za irelevantnú, bez právneho základu a opakovane zavádzajúcu. Žalobkyňa nepreukázala jej tvrdenie, že by predmetné nehnuteľnosti nebolo možné užívať v podielovom spoluvlastníctve. Naopak produkovaným dôkazom - vyjadrením Lesného spoločenstva Zborov zo dňa 21.07.2020 preukázala len to, že dôvod, ktorým odôvodnila svoju žalobu, reálne neexistuje. Aj z tohto potvrdenia vyplýva, že predmet spoluvlastníctva možno naďalej užívať v podielovom spoluvlastníctve. Naopak záujmom spoločnosti nie je v koncentrácii vlastníctva pozemkov, ale v účelnom usporiadaní územia a uspokojení potrieb aj malých pozemkových vlastníkov. Zástupca žalovaných 1/ až 13, 15/ a 16/ mal za to, že v spore bolo preukázaných viacero okolností hodných osobitného zreteľa podľa ust. § 142 ods. 2 OZ. Existencia týchto dôvodov je zrejmá z charakteru veci, jej celospoločenského významu, jej doterajšieho obhospodarovania a využívania. Rovnako je spojená a vychádza z účelného usporiadania dotknutého územia a uspokojenia potrieb aj malých pozemkových vlastníkov. V neposlednom rade bol zástupca žalovaných 1/ až 13, 15/ a 16/ toho názoru, že v posudzovanom prípade bola preukázaná existencia osobitných dôvodov, pre ktoré by bolo navrhované zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rozpore so zásadou dobrých mravov a etiky. K tvrdeniam žalobkyne o deformácii jeho pozície pri zastupovaní nezistených spoluvlastníkov, zástupca žalovaných 1/ až 13, 15/ a 16/ uviedol, že tento argument je irelevantný a vzhľadom na jeho úlohu a právne postavenie nemožný. 13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne proti výrokom II. a III. bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP) - žalobkyňou ako stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (jej žaloba bola vo výrokom II. zamietnutá a voči nej bola zástupcovi žalovaných 1/ až 13/, 15/ a 16/ priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, teda vo výrokoch II. a III., viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 a 2 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V odvolaním nenapadnutej časti vo výroku I. zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. 14. Odvolací súd primárne poukazuje na to, že pre konanie súdu je potrebné naplnenie procesných podmienok. Splnenie procesných podmienok súd (vrátane odvolacieho) ex offo skúma kedykoľvek počas konania (§ 161 ods. 1, § 378 ods. 1 a 380 ods. 2 CSP), aj keď to nie je stranami namietané. Jednou z procesných podmienok, za splnenia ktorej súd môže konať, je procesná subjektivita strán sporu (žalobcu a žalovaného). Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Súčasne jednou z vecných procesných podmienok, za splnenia ktorej súd môže konať, je existencia návrhu na začatie konania (v danom prípade žaloby). Uvedené vyplýva zo všeobecnej zásady sporového konania „nemo iudex sine actore <.“ (kde niet žalobcu, niet sudcu). Neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky vedie vždy k zastaveniu konania (§ 161 ods. 2 CSP, resp. § 62 CSP). 15. V prípade existencie žaloby (ako podania vo veci samej), t. j. v prípade existencie spomenutej vecnej procesnej podmienky, je však potrebné skúmať, či má táto všetky všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 ods. 1 CSP, ako aj osobitné náležitosti žaloby podľa ust. § 132 CSP. S náležitosťami žaloby, úzko súvisí aj procesná požiadavka na určité označenie strany sporu (§ 133 a § 134 CSP). 16. Strana sporu musí byť označená tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou sporu, aby ju nebolo možné zameniť s niekým iným (s inou osobou) a aby s ňou súd mohol konať. Ak by strana nebola bližšie označená, a to údajmi umožňujúcimi jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, nemohli
by sa uplatniť subjektívne účinky právoplatnosti rozhodnutia (§ 228 ods. 1 CSP), a preto by rozsudok voči tejto „strane“ nemal žiadne účinky. V prípade neurčitého označenia strany sporu, ju nie je možné nezameniteľne identifikovať a je potom povinnosťou súdu vyzvať stranu (žalobcu) na odstránenie tejto vady žaloby postupom podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 CSP. Povinnosť súdu takto postupovať je zároveň základným procesným právom strany. 17. Aj keď vadu žaloby nemožno stotožňovať s nedostatkom vecnej procesnej podmienky (v podobe neexistencie návrhu - žaloby) a naopak nedostatok procesnej podmienky nemožno stotožňovať s vadou návrhu (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo/219/2016 zo dňa 25.10.2017), nie je možné vždy tieto dve kategórie od seba oddeliť a uprieť im určitú vzájomnú súvislosť a podmienenosť. Vady žaloby totiž zásadne bránia jej vecnému prejednaniu a rozhodnutiu súdom. Ak totiž nie je, ani napriek úkonom súdu podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 CSP, vada žaloby (ako podania vo veci samej) odstránená a súčasne nemožno pre takýto nedostatok v konaní pokračovať, súd žalobu (resp. podanie vo veci samej) postupom podľa ust. § 129 ods. 3 CSP odmietne bez toho, aby sa zaoberal jej vecnou stránkou. Procesný následok tohto nedostatku žaloby sa potom približuje k následku spôsobenému neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, keďže v tomto prípade dochádza podľa ust. § 161 ods. 2 CSP k zastaveniu konania, teda ku konečnému rozhodnutiu vo veci, a to rovnako bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou. Inak povedané, súd nemôže vo vecnej rovine konať a rozhodnúť tak v prípade, ak ide o neexistenciu návrhu (ak nejde o konania, ktoré môže začať súd aj bez návrhu, z úradnej moci) a rovnako aj v prípade, ak je návrh (žaloba) vadný, a tento jeho nedostatok sa nepodarilo odstrániť ani postupom podľa ust. § 129 CSP a súčasne tento nedostatok súdu bráni pokračovať v konaní. Vychádzajúc z uvedeného potom možno dovodiť, že vada žaloby predstavuje svojím spôsobom odstrániteľný nedostatok vecnej procesnej podmienky, keďže súd môže v sporovom konaní konať o právach, povinnostiach a oprávnených záujmoch strán len na podklade bezvadného návrhu (žaloby), resp. návrhu s vadami, ktorých charakter v konaní umožňuje pokračovať. Ak teda nedôjde zo strany žalobcu k odstráneniu vád žaloby, súd nepristúpi k jej vecnému prieskumu, rovnako ako v prípade neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky, len s rozdielom v spôsobe rozhodnutia, ktorým sa takéto konanie končí (v prípade vady žaloby odmietnutím tohto podania podľa ust. § 129 ods. 3 CSP a v prípade nedostatku procesnej podmienky zastavením konania podľa ust. § 161 ods. 2 CSP). 18. V kontexte súdenej veci ďalej vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v zmysle ktorého v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu (resp. správcu
- LESY Slovenskej republiky SR, š. p. pokiaľ ide o lesné pozemky): 1. s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe [podľa ust. § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z.] a 2. pozemkami, ktorých vlastník nie je známy [podľa ust. § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 180/1995 Z. z.]. Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku „pozemky s nezisteným vlastníkom“ [§ 13 a § 16 ods. 1 písm. b) zákona 180/1995 Z. z.]; pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak [§ 16 ods. 1 písm. c) zákona 180/1995 Z. z.] zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond, resp. LESY Slovenskej republiky, š. p.) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (§ 16 ods. 2 zákona 180/1995 Z. z.). Priblížená právna konštrukcia (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu (resp. LESY Slovenskej republiky, š. p.) za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ust. § 8 ods. 1 písm. c) zákona 180/1995 Z. z., teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých
stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá právnická osoba nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruka v ruke i nedostatok procesnej subjektivity a ak takáto skutočnosť tu je už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi podľa § 63 a § 64 CSP), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 62 CSP). 19. Z obsahu výpisu z LV č. XXXX zo dňa 28.05.2020 vedeného pre k. ú . L. J. G. (na č. l. 82 spisu), na ktorom sú evidované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu (zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva), z časti B LV vyplýva, že na tomto sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci: pod B1 Z. H. (LSR) o veľkosti podielu 9/128, a to titulom nadobudnutia: čd 225/1896, čd 7362/30, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B2 S. H. (nar. XXXX, zom. XX.XX.XXXX, žena O.) o veľkosti podielu 19/128, a to titulom nadobudnutia: čd 225/1896, čd 7362/30, čd 869/05, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B3 Z. H.-A. (LSR) o veľkosti podielu 1/32, a to titulom nadobudnutia: čd 549/02, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B4 K. H.-A. (LSR) o veľkosti podielu 1/32, a to titulom nadobudnutia: čd 549/02, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B5 S. H.-A. (LSR) o veľkosti podielu 1/16, a to titulom nadobudnutia: čd 549/02, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B6 Z. H.-A. (LSR) o veľkosti podielu 1/16, a to titulom nadobudnutia: čd 549/02, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B7 S. H.-A. (LSR) o veľkosti podielu 5/48, a to titulom nadobudnutia: čd 549/02, čd 4384/08, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B8 M. H.-A. (LSR) o veľkosti podielu 1/4, a to titulom nadobudnutia: čd 1386/06, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B9 I. H. (žena M. r. K.) (LSR) o veľkosti podielu 1/256, a to titulom nadobudnutia: čd 7362/30, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B10 M. H. (LSR) o veľkosti podielu 1/256, a to titulom nadobudnutia: čd 7362/30, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B11 W. H. (LSR) o veľkosti podielu 1/512, a to titulom nadobudnutia: čd 7362/30, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B12 M. H. (LSR) o veľkosti podielu 1/512, a to titulom nadobudnutia: čd 7362/30, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B13 Z. H. (.) (LSR) o veľkosti podielu 1/256, a to titulom nadobudnutia: čd 7362/30, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B14 S. P., r. J., nar. XX.XX.XXXX, č. XXX, L. J. G., K. XXX XX (žalobkyňa) o veľkosti podielu 1/160, a to titulom nadobudnutia: osvedčenie vyhlásenia o vydržaní NZ 3023/2020, Z-419/20-98/20; pod B15 K. H. (r. H.) (LSR) o veľkosti podielu 1/128, a to titulom nadobudnutia: čd 7362/30, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03; pod B16 P. H.-A. (r. Y.) (LSR) o veľkosti podielu 83/1920, a to titulom nadobudnutia: čd 1530/31, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03 a pod B17 S. P., r. J., nar. XX.XX.XXXX, č. XXX, L. J. G., K. XXX XX (žalobkyňa) o veľkosti podielu 1/6, a to titulom nadobudnutia: osvedčenie vyhlásenia o vydržaní NZ 28204/2017, Z-3429/17-566/17. Pod B18 je potom evidovaná správa ku všetkým nehnuteľnostiam: Lesy Slovenskej republiky, š. p. k vlastníkom pod B1 až B16. Z obsahu výpisu z LV č. XXXX zo dňa 24.02.2019 vedeného pre k. ú . L. J. G. (na č. l. 14 spisu), na ktorom sú evidované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu (zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva), z časti B LV vyplýva, že pod B14 bol pôvodne v katastri nehnuteľností evidovaný ako podielový spoluvlastník I. H. (žena P., r. Y., n. XXXX, z. XXXX) (LSR) o veľkosti podielu 1/160, a to titulom nadobudnutia: čd 7362/30, rozhodnutie OÚ Čadca odbor PPaLH č. 2003/3200 Z-2710/2003-80/03. 20. O oznámenia Okresného súdu Čadca zo dňa 22.01.2019 (na č. l. 25 spisu, dôkaz predložený žalobkyňou) vyplýva, že Okresný súd Čadca podal zástupcovi žalobkyne na jeho žiadosť ohľadom dedičského rozhodnutia po S. H., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, že tento poručiteľ neprichádza v menoslove na roky 1953-1955. Pod spis. zn. 5D/627/2007 bola vedená žiadosť o dodatočné prejednanie dedičstva, pričom uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 5D/627/2007-51 zo dňa 30.11.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2009, bolo podanie navrhovateľa odmietnuté, nakoľko neboli doložené listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné ustáliť okruh účastníkov - dedičov pre účely predmetného dedičského konania. 21. Súčasne sa v spise nachádza rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Čadci č. k. 3D 1059/86-20 zo dňa 30.10.1986 (na č. l. 26 spisu, dôkaz predložený žalobkyňou), ktorým bolo rozhodnuté v dedičskej veci po poručiteľovi I. H., nar. XX.XX.XXXX., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. J. G. XXX, v zmysle
ktorého sa preberateľkou dedičstva stala dcéra poručiteľa S. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX (žalovaná 14/) s povinnosťou vyplatiť ustupujúcich dedičov - detí a vnukov poručiteľa: I. H., S. L., M. H., D. L., S. H., Z. H., S. H., P. H. a M. H.. 22. Napriek tomu, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí spis. zn. 6Cdo 11/2016 zo dňa 24.02.2016 pripustil riešenie ním rozoberaného problému spočívajúce len v druhovom pomenovaní označenia strany majúcej byť zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom (v danom prípade Lesmi Slovenskej republiky, š. p.) napr. spôsobom: „neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zastúpení Slovenským pozemkovým fondom“ alebo „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“, z ktorého, pokiaľ ide o pôvodného spoluvlastníka S. H., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, žalobkyňa pravdepodobne vychádzala, odvolací súd mal za to, že v danom prípade konštrukciu prezentovanú Najvyšším súdom SR nie je možné použiť. U pôvodného spoluvlastníka S. H. totiž nejde o nezisteného vlastníka, ako to má na mysli ust. § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z. z. Je totiž známe, že v čase začatia konania (dňa 10.07.2019) už S. H. nežil, keďže zomrel dňa XX.XX.XXXX. Doterajšie subjektívne okolnosti na strane žalobkyne, ktoré jej mali znemožniť zistenie právnych nástupcov S. H., nemôžu odôvodniť procesný postup žalobkyne spočívajúci v neurčitom označením jeho právnych nástupcov ako strany sporu. Je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť aktívneho prístupu žalobkyne v sporovom konaní, medzi ktoré súdená vec bezpochyby patrí. Uvedené v štádiu začatia konania, resp. jeho iniciovania zahŕňa aj vykonanie primeraných (takých, ktoré možno od strany sporu „spravodlivo“ požadovať) šetrení za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán, keďže o ich (hmotných) právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať. Rovnako náležite je zdôraznená i otázka samotnej spôsobilosti označených osôb byť stranou súdneho konania (procesná subjektivita). 23. Ak je známy presný dátum úmrtia tejto osoby, logicky musia byť známe aj ďalšie okolnosti jeho úmrtia, resp. tieto musia byť dohľadateľné (napr. v listinách, na podklade ktorých došlo k zápisu údaja o úmrtí S. H. v katastri nehnuteľností). V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na oznámenie Okresného súdu Čadca, že u neho bol v roku 2007 (v zmysle spisovej značky 5D/627/2007) podaný návrh na dodatočné konanie o dedičstve po poručiteľovi S. H., z čoho možno prinajmenšom vyvodiť, že ho podávala osoba (jeden z dedičov S. H.), ktorá je znalá bližších skutočností (napr. vie o právnych nástupcoch S. H., prípadne disponuje rozhodnutím z konania o dedičstve po tomto poručiteľovi). Súčasne vzhľadom na to, že označená žalovaná 14/ S. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, je dcérou a dedičkou po pôvodne pod B14 časti B LV č. XXXX evidovanom (rovnako zapísanom ako nezistenom) spoluvlastníkovi I. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti (v zmysle údajov o spoluvlastníkoch evidovaných na LV č. XXXX) boli v spoluvlastníctve rodiny H., resp. H.-A., je možné dospieť k záveru, že žalovaná 14/ je znalá pomerov tejto rodiny a vedela by prispieť k objasneniu otázky právnych nástupcov po poručiteľovi S. H.. Na podklade objasnenia vyššie uvedených skutočností je potom vysoký predpoklad zistenia okruhu právnych nástupcov po S. H.. 24. V nadväznosti na uvedené tak bolo potrebné, aby súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 129 CSP a vyzval žalobkyňu na odstránenie vád jej žaloby spočívajúcej v neurčitom označení žalovaného/žalovaných 2/ v zmysle ust. § 133 CSP. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa 31.01.2011 teda bolo možno od žalobkyne požadovať, aby pátrala po identifikačných znakoch právnych nástupcov evidovaného zomrelého spoluvlastníka S. H. a pri tomto prípadne požiadala aj o súčinnosť súd prvej inštancie, ak sa jej toto samotnej nepodarí aj napriek využitiu všetkých jej dostupných prostriedkov. 25. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že ako žalovaní boli označené aj osoby, ktorých nadobúdacie tituly uvedené na spomenutom LV č. XXXX sú z obdobia rokov 1896 až 1902 a svedčia o tom, že ide o osoby, ktoré v týchto rokoch už existovali (žili). V čase začatia konania by tak označený žalovaní: 1/ Z. H. musel mať najmenej 123 rokov (čd 225/1896), 3/ Z. H. A. najmenej 117 rokov (čd 549/1902), 4/ K. H.-A. najmenej 117 rokov (čd 549/1902), 5/ S. H. A. najmenej 117 rokov (čd 549/1902), 6/ Z. H. A. najmenej 117 rokov (čd 549/1902), 7/ S. H.-A. najmenej 117 rokov (čd 549/1902) a 8/ M. H.-A. najmenej 113 rokov (čd 1386/1906). 26. I keď skutočnosť, že žalovaní 1/, 3/ až 13/, 15/ a 16/ v čase začatia konania ešte žili, nemožno celkom vylúčiť, s prihliadnutím k bežnej i najdlhšie známej dĺžke života sa to prinajmenšom u žalovaných 1/, 3/ až 8/ nejaví pravdepodobným, resp. sa to javí oveľa menej pravdepodobným, ako možnosť opačná (zakladajúca vyššie opísanú neodstrániteľnú prekážku konania). 27. Otázka publicity katastra nehnuteľností [§ 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)], vrátane údaja o nezistenom (označenom len menom a priezviskom) vlastníkovi, nie je z hľadiska postupu v súdnom konaní rozhodujúcou. V podstate ide o označenie posledného (evidovaného) vlastníka,
čo nie je paušálne možné stotožňovať so spôsobilosťou byť stranou sporu pred súdom. Osobitne, ak už z čiastkových informácií vzniká dôvodná pochybnosť o primeranosti takéhoto vymedzenia. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ku dňu 24.02.2019 bol ešte ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností na dotknutom LV č. XXXX v časti B LV pod B14 evidovaný I. H. (žena P., r. Y., nar. XXXX, zomr. XXXX) v podiele o veľkosti 1/160, pričom je zrejmé, že tento pri zápise na LV č. XXXX zjavne nenapĺňal definíciu nezisteného vlastníka, keďže rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva č. k. 3D 1059/86-20 došlo k prejednaniu dedičstva po tomto podielovom spoluvlastníkovi spočívajúceho v jeho spoluvlastníckom podiele k predmetným pozemkom (v tom čase ešte v pozemkovoknižnom stave, ako pkn parcely č. 5153, č. 5212, č. 5214, č. 5217, č. 5226 a č. 6145) a nadobudnutiu tohto dedičstva žalovanou 14/. 28. V kontexte s doposiaľ uvedeným bolo podľa názoru odvolacieho súdu namieste, aby súd prvej inštancie trval na tom, aby žalobca pátral po ďalších identifikačných znakoch žalovaných 1/, 3/ až 13/, 15/ a 16/ a týmito upresnil označenie týchto žalovaných, aby tak bolo možné (aj vykonaním dôkazov podľa § 185 ods. 3 CSP) posúdiť, či žalobkyňou označené osoby ako žalovaní majú procesnú subjektivitu (teda či, žijú) a môže s takýmito osobami konať. Za týmto účelom mal žalobkyňu opätovne postupom podľa ust. § 129 CSP vyzvať na odstránenie vád žaloby, čo však nevykonal. 29. Ak vyššie uvedeným spôsobom súd prvej inštancie nepostupoval, zaťažil konanie vadou, ktorá sa v konečnom dôsledku prejavila v nedostatku podmienky konania spočívajúcej v konaní súdu prvej inštancie o vadnej žalobe, resp. so značnou pravdepodobnosťou v konaní s osobami ako stranou sporu, ktoré nemali procesnú subjektivitu. 30. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd bez ďalšieho sa zaoberania odvolacími námietkami uvedenými v opravnom prostriedku žalobkyne (teda z dôvodu nadbytočnosti) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výroku II., ako aj v závislom výroku III. o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaním nenapadnutej časti vo výroku I. zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. 31. V ďalšom konaní tak bude súd prvej inštancie, viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), postupovať podľa ust. § 129 CSP. V prípade odstránenia vád žaloby žalobkyňou vec opätovne prejedná a nanovo rozhodne. Pritom sa vysporiada aj s odvolacími námietkami žalobkyne a súčasne pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bude prihliadať aj na to, že pre rozhodnutie o spôsobe zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva majú spravidla určujúci význam zistenia o tom, aké sú pomery jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ich doterajšie aj budúce vzťahy k veci aj k ostatným podielovým spoluvlastníkom, najmä ak bude potrebné pre prípad vysporiadania prikázaním veci niektorému zo spoluvlastníkov posúdiť, u koho z nich bude vec účelnejšie využitá. Zisťovanie týchto skutočností u dedičov, ktorí spoluvlastnícky podiel neprevezmú, by bolo neúčelné a nehospodárne (čl. 12 CSP). Súd nemôže riešiť ani ako prejudiciálnu otázku, kto podiel zomrelého spoluvlastníka prevezme, pretože by tým neprípustne zasahoval do výlučnej právomoci dedičského súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 3Cz 15/1981 zo dňa 27.02.1981, publikovaný v Zborníku stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR IV. 1970-1983, str. 721; obdobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu SSR spis. zn. 1Cz 139/1976 zo dňa 26.01.1977, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí súdov ČSSR č. 9-10, ročník 1978, pod č. 31; k tomu tiež uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 2/06-11 zo dňa 11.01.2006). Preto ak po zomretom podielovom spoluvlastníkovi nedošlo k prejednaniu dedičstva, nemôže byť žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva úspešná, keďže nie je zrejmé, kto z dedičov tento majetok nadobudne s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa, a teda nie je možné urobiť záver o vecne legitimovanom dedičovi / dedičoch v súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Napokon v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP]. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).