Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 11/2016
PDF · 126.47 KB
No categories available
PL. ÚS 11/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2016
v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra
Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa (sudca
spravodajca), Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne
prerokoval návrh Okresného súdu Košice II, zastúpeného samosudcom JUDr. Rastislavom
Pellom, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Návrh Okresného súdu Košice II p r i j í m a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. septembra
2015 doručený návrh Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo
„navrhovateľ“), zastúpeného samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava) o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ alebo „napadnuté ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1
2. Okresný súd v návrhu uviedol, že sa na tomto súde vedie občianske súdne konanie
v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., proti žalovanému
o zaplatenie sumy 55,07 € s príslušenstvom z titulu nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za
poskytnutie telekomunikačných služieb (žalobca získal predmetnú pohľadávku postúpením
od postupcu Telefónica O2 Slovakia, s. r. o.).
3. Okresný súd ďalej uvádza, že žaloba bola podaná 5. novembra 2013, pričom jedna
z pohľadávok uplatnená v žalobnom návrhu (konkrétne nárok na uhradenie odmeny
vo výške 10,10 € vyúčtovaný faktúrou č. 1011035967) sa stala splatnou 2. novembra 2010.
Okresný súd poukazuje na to, že s poukazom na znenie § 100 a § 101 Občianskeho
zákonníka ide o premlčaný nárok. Všeobecná úprava premlčania v § 100 ods. 1 druhej vete
Občianskeho zákonníka ustanovuje, že nemožno premlčané právo veriteľovi priznať
v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá.
4. Navrhovateľ oproti uvedenému poukazuje na znenie § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa (platného od 1. mája 2014): „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku
alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.“
5. Okresný súd konštatuje, že počas občianskeho súdneho konania dospel k záveru,
že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s ústavným právom
účastníka konania na súdnu ochranu. Z uvedeného dôvodu konajúci súd uznesením sp. zn.
36 C 117/2015 zo 17. júla 2015 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku konanie prerušil a pristúpil k podaniu tohto návrhu na začatie konania
pred ústavným súdom. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 11. augusta
2015. Podľa názoru okresného súdu je ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
v rozpore s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy.
6. Zásadný rozpor napadnutého ustanovenia s ústavou je podľa okresného súdu
«daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje
dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd (prípadne iný orgán) má povinnosť
prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov
občianskeho súdneho konania (aplikácia námietky premlčania aj napriek tomu, že nebola
účastníkom vznesená, hoci by inak vo všeobecnosti mala byť vznesená) voči druhému
účastníkovi je podľa názoru konajúceho súdu v rozpore s princípom nestrannosti súdu
a teda aj s princípom právneho štátu.».
7. Vzhľadom na uvedené dôvody okresný súd navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
návrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„Ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov nie sú v súlade s ustanovením čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Zákona č. 460/1992 Zb.
(Ústava Slovenskej republiky).“
II.
8. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,
odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
na začatie konania súd.
Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa
§ 19 zákona o ústavnom súde sa súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona
rozumie príslušný senát alebo samosudca. Podľa § 21 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak je
účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)
až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym
predpisom vyššej právnej sily(...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.
9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Predmetná vec je konkrétnou kontrolou ústavnosti, v rámci ktorej všeobecný súd
môže iniciovať konanie o súlade, ak má pochybnosti o ústavnosti aplikovanej normy.
Všeobecný súd je však oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého použitie
(teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú
v danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať
(PL. ÚS 12/2012). Predpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní
všeobecného súdu. Prejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia
v konaní všeobecného súdu neprichádza do úvahy, napríklad aj preto, že nie sú splnené
procesné podmienky (porov. rozhodnutie PL. ÚS 7/04) veci prerokúvanej na všeobecnom
súde.
11. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna
ústavného súdu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a konštatuje, že všeobecný súd
v prerokúvanej veci musí aplikovať normu, ktorá je súčasťou napadnutého ustanovenia, a že
uznesenie o prerušení konania riadne nadobudlo právoplatnosť, a tak dospel k záveru, že
návrh okresného súdu obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 20 a § 37 zákona o ústavnom
súde a spĺňa procesné podmienky, na základe ktorých ústavný súd môže vec prerokovať
a o nej rozhodnúť.
12. Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2016