Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 11/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. novembra 2016

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra

Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa (sudca

spravodajca), Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika predbežne

prerokoval návrh Okresného súdu Košice II, zastúpeného samosudcom JUDr. Rastislavom

Pellom, na začatie konania podľa a Slovenskej

republiky o súlade o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

s a a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Košice II p r i j í m a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. septembra

2015 doručený návrh Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo

„navrhovateľ“), zastúpeného samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, na začatie konania

podľa a (ďalej len

„ústava) o súlade o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“ alebo „napadnuté ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1

a .

2. Okresný súd v návrhu uviedol, že sa na tomto súde vedie občianske súdne konanie

v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., proti žalovanému

o zaplatenie sumy 55,07 € s príslušenstvom z titulu nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za

poskytnutie telekomunikačných služieb (žalobca získal predmetnú pohľadávku postúpením

od postupcu Telefónica O2 Slovakia, s. r. o.).

3. Okresný súd ďalej uvádza, že žaloba bola podaná 5. novembra 2013, pričom jedna

z pohľadávok uplatnená v žalobnom návrhu (konkrétne nárok na uhradenie odmeny

vo výške 10,10 € vyúčtovaný faktúrou č. 1011035967) sa stala splatnou 2. novembra 2010.

Okresný súd poukazuje na to, že s poukazom na znenie § 100 a § 101 Občianskeho

zákonníka ide o premlčaný nárok. Všeobecná úprava premlčania v § 100 ods. 1 druhej vete

ustanovuje, že nemožno premlčané právo veriteľovi priznať

v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá.

4. Navrhovateľ oproti uvedenému poukazuje na znenie § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa (platného od 1. mája 2014): „Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku

alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.“

5. Okresný súd konštatuje, že počas občianskeho súdneho konania dospel k záveru,

že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je v rozpore s ústavným právom

účastníka konania na súdnu ochranu. Z uvedeného dôvodu konajúci súd uznesením sp. zn.

zo 17. júla 2015 podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho

súdneho poriadku konanie prerušil a pristúpil k podaniu tohto návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť 11. augusta

2015. Podľa názoru okresného súdu je ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa

v rozpore s a .

6. Zásadný rozpor napadnutého ustanovenia s je podľa okresného súdu

«daný skutočnosťou, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia jednostranne zvýhodňuje

dlžníka - spotrebiteľa a to tým, že „nestranný“ súd (prípadne iný orgán) má povinnosť

prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania

alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Takáto ochrana jedného z účastníkov

občianskeho súdneho konania (aplikácia námietky premlčania aj napriek tomu, že nebola

účastníkom vznesená, hoci by inak vo všeobecnosti mala byť vznesená) voči druhému

účastníkovi je podľa názoru konajúceho súdu v rozpore s princípom nestrannosti súdu

a teda aj s princípom právneho štátu.».

7. Vzhľadom na uvedené dôvody okresný súd navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

návrhu na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene

o priestupkoch v znení neskorších

predpisov nie sú v súlade s ustanovením a

.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

Podľa ústavný súd začne konanie, ak podá návrh

na začatie konania súd.

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

začne konanie, ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa

sa súdom podľa uvedeného zákona

rozumie príslušný senát alebo samosudca. Podľa ak je

účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

Podľa ak osoby uvedené v

až e) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily(...), môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

9. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, pričom skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Predmetná vec je konkrétnou kontrolou ústavnosti, v rámci ktorej všeobecný súd

môže iniciovať konanie o súlade, ak má pochybnosti o ústavnosti aplikovanej normy.

Všeobecný súd je však oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona, ktorého použitie

(teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového stavu pod právnu normu vyjadrenú

v danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne očakávať

(). Predpokladom je teda tzv. prejudicialita napadnutej normy v konaní

všeobecného súdu. Prejudicialita chýba, ak je zjavné, že aplikácia napadnutého ustanovenia

v konaní všeobecného súdu neprichádza do úvahy, napríklad aj preto, že nie sú splnené

procesné podmienky (porov. rozhodnutie ) veci prerokúvanej na všeobecnom

súde.

11. Ústavný súd návrh predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna

ústavného súdu podľa a konštatuje, že všeobecný súd

v prerokúvanej veci musí aplikovať normu, ktorá je súčasťou napadnutého ustanovenia, a že

uznesenie o prerušení konania riadne nadobudlo právoplatnosť, a tak dospel k záveru, že

návrh okresného súdu obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 20 a § 37 zákona o ústavnom

súde a spĺňa procesné podmienky, na základe ktorých ústavný súd môže vec prerokovať

a o nej rozhodnúť.

12. Na základe uvedeného ústavný súd v zmysle

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2016