Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 877/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou SLÚKA

a partneri, s. r. o., Hviezdoslavova 41, Spišská Nová Ves, v mene ktorej koná advokát JUDr.

Martin Slúka, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho prípisom z 18. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho prípisom z 18. júna 2016. Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 20. októbra 2016.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v postavení žalobcu v konaní vedenom

Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

(o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov) v podaní z 23. júna 2016

namietol zaujatosť konajúcej zákonnej sudkyne, pričom vymedzil viaceré dôvody

možných pochybností o jej nezaujatosti. Okresný súd na námietku prihliadol a predložil

ju nadriadenému krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd prípisom č. k.

-227 z 18. júna 2016 (ide zrejme o nesprávny dátum, keďže námietka

zaujatosti je z 23. júna 2016, pozn.) rozhodol procesne tak, že vrátil spis okresnému súdu

s tým, že o námietke zaujatosti sťažovateľa meritórne nerozhodol. Uviedol totiž, že

v námietke zaujatosti sa uvádzajú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu pri

vedení konania, čo zo zákona nie je dôvodom na vylúčenie sudcu, kedy súd na námietku

neprihliada a vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke nepredkladá.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd ako nadriadený súd bezdôvodne meritórne

nerozhodol o jeho námietke zaujatosti. Krajský súd sa svojím procesným rozhodnutím

(vyplývajúcim z jeho prípisu) postavil de facto do roly súdu prvej inštancie, čo je v zjavnom

rozpore so zákonom, keďže takýto postup mu neumožňuje. Podľa

presvedčenia sťažovateľa je v rozpore so zákonom, ak nadriadený súd za situácie, keď súd

prvej inštancie posúdi námietku zaujatosti tak, že na ňu prihliadne, a predloží ju

nadriadenému súdu na meritórne rozhodnutie, opätovne rozhoduje o procesnej otázke, či sa

námietka zaujatosti mala, alebo nemala nadriadenému súdu na meritórne rozhodnutie

predkladať. Krajský súd tým, že meritórne nerozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa

(hoci to bolo jeho povinnosťou podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Civilného sporového

poriadku), zasiahol do označeného ústavného práva sťažovateľa.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa (...) dané

Slovenskej republiky, rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (v zmysle prípisu

datovaného 18.6.2016) o tom, že meritórne nerozhodol o námietke zaujatosti (vznesenej

sťažovateľom podaním zo dňa 23.6.2016 vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. , porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Krajského súdu v Bratislave rozhodnúť

o námietke zaujatosti uplatnenej sťažovateľom podaním datovaným 23.6.2016 vo veci

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. .

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 217,16 € (slovom dvesto sedemnásť eur a šestnásť eurocentov) na účet

jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária SLÚKA a partneri, s. r. o., do troch dní od

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Z prípisu krajského súdu č. k. -227 z 18. júna 2016 (ide zrejme

o nesprávny dátum, pretože prípis musel byť v skutočnosti písaný bližšie nezistiteľného dňa

v mesiaci júl 2016, pozn.) adresovaného okresnému súdu a doručeného okresnému súdu

19. júla 2016 (podľa dátumovej pečiatky okresného súdu) vyplýva, že krajský súd vracia

spis bez meritórneho rozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom

prostredníctvom jeho právneho zástupcu, v ktorej sú uvedené okolnosti, ktoré spočívajú

v procesnom postupe sudcu pri vedení konania, čo zo zákona nie je dôvodom na vylúčenie

sudcu ( ), kedy súd na námietku zaujatosti

neprihliada a v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu ani nepredkladá (§ 53 ods. 3

).

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho

prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Sťažovateľ je presvedčený, že potom, ako okresný súd jeho námietku zaujatosti

predložil krajskému súdu, nebol už tento oprávnený vrátiť ju bez meritórneho rozhodnutia

s poukazom na to, že námietka zaujatosti nemala byť vôbec predložená na rozhodnutie,

keďže okolnosti v nej uvedené spočívali v procesnom postupe sudcu pri vedení konania.

V takejto situácii bol krajský súd podľa sťažovateľa povinný o námietke meritórne

rozhodnúť, teda posúdiť, či zákonná sudkyňa je alebo nie je vylúčená z konania

a rozhodovania v právnej veci sťažovateľa.

Podľa názoru ústavného súdu treba postup krajského súdu považovať

z ústavnoprávneho hľadiska za akceptovateľný. Nejaví sa ako arbitrárny či zjavne

neodôvodnený. Skutočnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný názor, neznamená sama osebe

bez ďalšieho porušenie označeného ústavného práva.

Ak bol krajský súd tej mienky, že námietka zaujatosti je založená na procesnom

postupe sudcu pri vedení konania, potom nepochybil, keď bez meritórneho rozhodnutia

o námietke vrátil spis okresnému súdu, aby sa mohlo v konaní ďalej pokračovať. Samotná

skutočnosť, že okresný súd nesprávne predložil námietku zaujatosti krajskému súdu na

rozhodnutie, nezakladá oprávnenie, či dokonca povinnosť krajského súdu meritórne

o takejto nespôsobilej námietke konať a rozhodnúť.

Ústavný súd považuje za potrebné osobitne zdôrazniť, že sťažovateľ v podanej

sťažnosti nijako nenamieta ten rozhodujúci právny názor krajského súdu, podľa ktorého

okolnosti uvedené v námietke zaujatosti spočívajú v procesnom postupe sudcu pri vedení

konania.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2016