Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 878/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou,

Advokátska kancelária, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 28. júna 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky

24. októbra 2016 a poštou 31. októbra 2016 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 28. júna 2016.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 29. februára 2012 bola

na základe žaloby sťažovateľa ako žalobcu žalovaná (ďalej len „žalovaná“)

zaviazaná zaplatiť sťažovateľovi 1 026,98 € s úrokom z omeškania a trovami konania,

pričom vo zvyšku (do sumy 2 207,65 €) bola žaloba sťažovateľa zamietnutá.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -363 z 28. júna 2016 doručeným

právnej zástupkyni sťažovateľa 22. augusta 2016 bol vo veci samej (čo do zamietajúceho

výroku o zvyšnej časti žaloby) rozsudok okresného súdu potvrdený, pričom zároveň na

základe odvolania žalovanej bol zmenený výrok o trovách konania tak, že žiadny

z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Podľa názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu porušuje jeho právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd totiž nedal odpoveď

ani na jednu z jeho odvolacích námietok, hoci tieto majú priamy vzťah k spôsobu

rozhodnutia, a preto sú argumentmi, na ktoré je súd povinný dať riadnu odpoveď.

Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu č. k. -363 z 28. júna

2016 dovolanie, a to z dôvodu nejednotnosti judikatúry vo vzťahu k nedostatku

odôvodnenia ako podmienke prípustnosti dovolania, keď časť rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia

považuje za dovolací dôvod podľa

zakladajúci prípustnosť dovolania, avšak ďalšia časť rozhodnutí najvyššieho súdu považuje

nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia (zakladajúce jeho nepreskúmateľnosť) len za tzv.

inú vadu konania podľa , čo

prípustnosť dovolania nezakladá. V dovolaní poukázal tiež na absolútnu absenciu judikatúry

k ustanoveniu a nasl. , a práve preto z dôvodu procesnej

opatrnosti podáva popri dovolaní aj túto sťažnosť ústavnému súdu s tým, aby preskúmanie

prijateľnosti sťažnosti a jej dôvodnosti odložil ústavný súd na čas po právoplatnosti

rozhodnutia najvyššieho súdu o jeho dovolaní.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave v konaní spisová značka porušil základné

práva sťažovateľa zaručené mu

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

2. Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. júna 2016

a vracia mu vec späť na ďalšie konanie s príkazom na urýchlené rozhodnutie vo veci samej,

3. Priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 4000 eur, ktoré je

porušovateľ práva povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia Ústavného súdu SR,

4. Priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o ústavnej

sťažnosti, ktoré je porušiteľ práv povinný vyplatiť advokátke Mgr. Elene Szabóovej, Hlavné

námestie 7, Nové Zámky, do dvoch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu

SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že

všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu

dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť (porov. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z pohľadu ústavného súdu sa javí ako rozhodujúce, že sťažovateľ podal (podľa

vlastného tvrdenia) proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom nebolo dosiaľ

rozhodnuté. Sťažnosť ústavnému súdu podal len z opatrnosti, pretože je jednak v judikatúre

najvyššieho súdu sporné, či nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia (jeho

nepreskúmateľnosť) zakladá prípustnosť dovolania alebo je iba dovolacím dôvodom, ale

okrem toho absentuje akákoľvek judikatúra týkajúca sa prípustnosti dovolania podľa § 420

. Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd o sťažnosti

rozhodol až potom, čo najvyšší súd rozhodne o jeho dovolaní.

Podľa názoru ústavného súdu niet dôvodu na to, aby sa vyčkalo na výsledok

dovolacieho konania. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ podal dovolanie, keďže podľa

jeho názoru dovolanie môže byť potenciálne v jeho veci prípustné a dôvodné, postačuje pre

záver, že v súčasnosti je oprávnený poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa

najvyšší súd v dovolacom konaní. V danom štádiu konania preto nie je v právomoci

ústavného súdu do veci zasahovať, a preto podanú sťažnosť treba považovať za predčasnú.

Ochrana označených práv sťažovateľa je v danom štádiu konania v rukách všeobecných

súdov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa v spojení s pre

neprípustnosť.

Sťažovateľovi nebude nič brániť po skončení dovolacieho konania obrátiť sa na

ústavný súd, a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia dovolacieho rozhodnutia

najvyššieho súdu, pričom v takomto prípade bude zákonná dvojmesačná lehota podľa § 53

ods. 3 zachovaná nielen vo vzťahu voči dovolaciemu rozhodnutiu

najvyššieho súdu, ale aj vo vzťahu voči odvolaciemu rozsudku krajského súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2016