Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/37/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti o maloletého R.C., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov - matky S. P., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX Q., právne zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom A. H. Škultétyho 5, 990 01 Veľký Krtíš a otca P. C., narodeného XX. XX. XXXX, trvale P. 52, XXX XX O. O., právne zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17, 960 01 Zvolen, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -90 z 23. augusta 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš vo výrokoch, ktorými určil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému Y. C., narodenému XX. XX. XXXX a o zročnom výživnom (II., III. výroky) vrátane závislého výroku o trovách konania (V. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 23. 08. 2021 zveril maloletého A. C., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý,“ resp. ,,maloleté dieťa, event. ,,maloletý A.“) do osobnej starostlivosti matky S. P., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,matka“), ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok (I. výrok) a otcovi maloletého P. C., narodenému XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,otec“) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 01. 04. 2021 (II. výrok) s tým, že zročné výživné za obdobie od 01. 04. 2021 do 31. 08. 2021 v sume spolu 265,01 Eur je otec povinný uhradiť v mesačných splátkach po 15,- Eur k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o bežnom výživnom s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok zročného výživného sa stane splatným celý dlh na zročnom výživnom (III. výrok). Zároveň súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým A.om tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A.om každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod., každú párnu sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec maloletého prevezme pred bydliskom matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi a otec je povinný na konci styku maloletého riadne a včas vrátiť matke v mieste jej bydliska (IV. výrok). O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že otec sa návrhom domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. V priebehu konania sa rodičia dohodli na tom, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bude oprávnený stretávať sa s ním každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod., každú párnu sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod. tak, že ho prevezme pred bydliskom matky, ktorá je povinná

maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi a otec je povinný na konci styku maloletého riadne a včas vrátiť matke v mieste jej bydliska. Ohľadom vyživovacej povinnosti navrhol otec v návrhu, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne, počnúc prvým dňom mesiaca nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Matka maloletého súhlasila s úpravou osobnej starostlivosti a styku otca s maloletým, avšak sa domáhala určenia výživného na maloletého v sume 250,- Eur mesačne. V rámci záverečnej reči matka navrhla, aby bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Kolízny opatrovník maloletého súhlasil s úpravou osobnej starostlivosti a styku otca s maloletým tak, ako sa na tom dohodli rodičia a výživné zo strany otca navrhol určiť na sumu 150,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. -44 zo dňa 13. 05. 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -65 zo dňa 15. 06. 2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým na každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod. a uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom vykonateľnosti neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 36 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie uviedol, že z výsluchu rodičov a zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov vyplynulo, že rodičia spolu nežijú, a teda sú splnené podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému. Súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, pretože obaja rodičia takúto úpravu zhodne navrhli, pričom matka poskytuje maloletému komplexnú starostlivosť vrátane bývania a zdravotnej starostlivosti s tým, že neboli zistené v starostlivosti matky o maloletého žiadne nedostatky. Keďže súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, rozhodol zároveň o tom, že ho matka bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 25 ods. 1 Zákona o rodine upravil styk otca s maloletým podľa dohody rodičov na každý utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 18.30 hod., každú párnu sobotu od 11.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 11.00 hod. do 18.00 hod. tak, že otec maloletého prevezme pred bydliskom matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi a otec je povinný na konci styku maloletého riadne a včas vrátiť matke v mieste jej bydliska. Súd prvej inštancie poukázal na to, že styk otca s maloletým bol upravený neodkladným opatrením, pričom obaja rodičia potvrdili, že takto určený styk prebieha a nemali s jeho priebehom žiadne problémy. Dohoda rodičov vo veci samej ešte rozšírila styk otca, a to v najlepšom záujme maloletého. Súd prvej inštancie uviedol: ,,Súd ďalej podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, ako rodiča, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákon o rodine pri určovaní vyživovacej povinnosti najprv prihliadol na výdavky na uspokojovanie oprávnených potrieb maloletého. Súd v prvom rade prihliadol na výdavky na stravovanie maloletého. Matka v návrhu uviedla výdavky na stravovanie spolu až v sume 200 Eur (50 Eur umelé mlieko, 150 Eur ostatná strava). Súd považoval takýto výdavok za prehnaný už v rámci neodkladného opatrenia, kde z neho zohľadnil len 50 %, teda 100 Eur. Súd dopytoval matku v rámci jej výsluchu, nech špecifikuje výdavky na stravovanie, na čo matka uviedla, že prispieva svojim rodičom na domácnosť v rámci stravy sumu 120 Eur a okrem toho sama robí nákupy v sume 30 Eur, teda dohromady na bývanie a stravovanie pre seba aj maloletého vynaloží sumu 150 Eur. Matka ďalej uviedla, že maloletý je sušené mlieko na raňajky, na večeru, niekedy aj cez obed, obedy jedáva spoločne s ostatnými členmi domácnosti a okrem toho dostáva príkrmy, pribináčik, detskú výživu a podobne. Podľa tohto opisu ide o bežné stravovanie maloletého bez zvýšených výdavkov, pričom matka sumu 200 Eur mesačne ničím nevysvetlila. Preto ju súd aj po vykonaní dokazovania rovnako ako v neodkladnom opatrení považoval za prehnane vysokú a zohľadnil len v polovičnej sume 100 Eur, ktorá je primeraná na stravovanie jednej osoby a je spôsobilá pokryť výdavky na umelé mlieko, príkrmy aj ostatnú stravu maloletého. Súd ďalej ako výdavky na maloletého zohľadnil 40 Eur na ubytovanie a služby spojené s ubytovaním, ktoré matka uviedla vo svojom písomnom vyjadrení, nakoľko z výsluchu matky a zo správy prešetrenia opatrovníka vyplynulo, že matka prispieva svojim rodičom na domácnosť sumu 120 Eur s tým, že v rámci tohto je zabezpečené bývanie aj pre maloletého. V rámci domácnosti maloletý spotrebuje energie (voda, elektrina) a zároveň mu je poskytované samotné ubytovanie, na čo je potrebné vynaložiť minimálne vyššie uvedenú sumu. Pokiaľ ide o hygienu maloletého, aj tu považoval súd matkou pôvodne uvádzaných 80 Eur mesačne (50 Eur na plienky a ďalších 30 Eur na prípravky) za prehnane vysoký výdavok. Z výsluchu otca vyplynulo, že pokiaľ ešte žil s matkou v spoločnej domácnosti, kupovali

plienky za 6,60 Eur 4 balíky mesačne, teda spolu 26,40 Eur na mesiac. Na výslovnú otázku na matku, koľko stojí 1 balenie plienok uviedla, že to môže stáť 20 Eur, keď je v akcii (teda nie plná cena) a vydrží asi mesiac, teda suma uvedená otcom v jeho výsluchu 26,40 Eur mesačne je primeraná na nákup plienok pre maloletého, a preto ju súd zohľadnil v tejto výške namiesto matkou uvádzaných 50 Eur. Súd ďalej zohľadnil výdavky 30 Eur na drogériu na maloletého, ako to vyplynulo z výsluchu matky, ktorá uviedla, že na zapareniny používa sudokrém, ktorý stojí 14 Eur a vydrží 1 mesiac, telové mlieko 6 Eur a vydrží 1 mesiac a vlhčené utierky 2 Eurá jedno balenie, čo vydrží asi týždeň, čo spolu dosahuje sumu takmer 30 Eur. Takéto výdavky po uvedení konkrétnych položiek na hygienu považoval súd za primerané. Ako výdavky na ošatenie a obuv matka uviedla 30 Eur mesačne, pričom aj tento výdavok považoval súd za primeraný aj vzhľadom na vek dieťaťa, ktorý v jednom roku rýchlo rastie a je mu potrebné pravidelne kupovať nové oblečenie a obuv. Okrem uvedeného matka uviedla vo svojom výsluchu aj výdavky na hračky od 10 do 20 Eur mesačne, pričom otec vo svojom výsluchu potvrdil, že hračky kupovali, kým ešte žili spolu v sume 10 až 15 Eur mesačne. Výživné má okrem pokrytia základných potrieb, ako stravovanie, ubytovanie, ošatenie pokryť aj výdavky iné voľnočasové aktivity oprávnenej osoby, pričom práve prostredníctvom hračiek sa maloletý učí a získava nové zručnosti, a preto aj výdavky na takéto potreby sú oprávnené. Preto súd zohľadnil aj výdavky 15 Eur v priemere mesačne na kupovanie hračiek a prípadne na iné voľnočasové aktivity maloletého. Matka ďalej v písomnom vyjadrení uviedla ako výdavok 15 Eur na zdravotnú starostlivosť maloletého (vitamíny a prípravky), pričom súd považoval takúto sumu na úhradu zdravotnej starostlivosti maloletého za primeranú. Zo správy opatrovníka z prešetrenia pomerov vyplýva, že maloletý pravidelne užíva vitamín D, ktorý stojí približne 5 Eur mesačne. Iné pravidelné lieky neužíva, avšak má sezónne ochorenia, ako každé iné dieťa, taktiež je potrebné zabezpečiť očkovania a prepravu maloletého do zdravotníckeho zariadenia, čo podľa správy opatrovníka matka zabezpečuje, čo môže vyjsť v priemere 10 Eur mesačne. Po sčítaní všetkých vyššie uvedených výdavkov je potrebné na oprávnené potreby maloletého vynaložiť sumu 256,40 Eur mesačne. Súd ďalej v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, posudzoval schopnosti a možnosti rodičov podieľať sa na vyššie uvedených výdavkoch. Súd v súlade so záverom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 19. 03. 2018 zohľadnil, že časť výdavkov na maloletého je pokrytá štátnou sociálnou dávkou v podobe rodinného prídavku v aktuálnej výške 25,50 Eur. Po odpočítaní tejto sumy je potrebné, aby rodičia spoločne vynaložili na výživu maloletého sumu 230 Eur mesačne. Pri porovnaní schopností a možností rodičov dosahovať príjem, je v súčasnosti väčšia potencionalita na strane otca. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke, o maloletého sa osobne celodenne stará vzhľadom na jeho vek 1 rok a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v aktuálnej výške 378,10 Eur mesačne. Za tohto stavu nie je v jej možnostiach dosahovať akýkoľvek iný príjem. Taktiež súd v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine zohľadnil, že matka sa o maloletého osobne stará a aj z tohto dôvodu by mala byť miera jej podieľania sa na vyživovacej povinnosti nižšia ako u otca. Na druhej strane u otca neboli zistené žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili pracovať, naopak otec je zamestnaný a dosahuje príjem na úrovni približne 711 Eur mesačne v čistom. Je síce pravda, že otec už nemá nárok na daňový bonus, ako na to poukázal vo svojom výsluchu, nakoľko v súlade s ustanovením o dani z príjmu, patrí daňový bonus daňovníkovi na vyživované dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti, čo v prípade otca nie je splnené. Reálny príjem otca za posledných 12 mesiacov je preto nižší o sumu 408,96 Eur, teda v priemere na úrovni do 680 Eur mesačne. Otec však má v rámci potencionality príjmov možnosť dosahovať vyšší príjem, a to aj u aktuálneho zamestnávateľa, kde by sa mohol zamestnať na trojzmennú prevádzku, čím by podľa vyjadrenia otca mohlo dôjsť k zvýšeniu jeho príjmu o 100 až 150 Eur. Otec uviedol, že sám zatiaľ zamestnávateľa o takúto možnosť nepožiadal, čo súd považuje za nevyužitú príležitosť z jeho strany. Otec síce uvádzal, že mu nevyhovujú nočné, avšak v konaní sa nepreukázalo, že by mu to jeho zdravotný stav neumožňoval, nakoľko sám uviedol, že mu neboli v tejto súvislosti predpísané žiadne lieky. Navyše otec sám uviedol, že takéto práce sezónne absolvoval počas dvoch mesiacov uplynulého roka, čo sa prejavilo na jeho príjme za mesiace júl a august. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že pre väčšie možnosti dosahovať príjem by sa mal otec na pokrytí výdavkov na maloletého podieľať vo väčšej miere, a to až dvojnásobne v porovnaní s matkou, ktorá má obmedzený príjem a vykonáva aj osobnú starostlivosť o maloletého. Už v rámci neodkladného opatrenia súd vzhľadom na obmedzený príjem matky skonštatoval, že táto je schopná podieľať sa na výžive maloletého sumou najviac do 80 Eur mesačne, pričom vzhľadom na obmedzený príjem matky má súd za to, že ani nie je možné, aby sa na výžive maloletého podieľala vyššou sumou tak, aby bola zo zvyšku svojho príjmu schopná ešte uhradiť aj vlastné výdavky na bývanie, stravu a ďalšie potreby. Po odpočítaní uvedenej sumy by zvyšok výdavkov na maloletého v sume 150 Eur mal výživným pokryť otec, a preto súd stanovil vyživovaciu povinnosť v

tejto výške. Po odrátaní sumy výživného z príjmu otca, ktorý súd ustálil na 680 Eur mesačne, ostane otcovi suma približne 530 Eur, ktorá je spôsobilá pokryť všetky jeho výdavky na bývanie, dopravu aj stravovanie. Otec v konaní neuvádzal žiadne mimoriadne výdavky na jeho osobu, len bežné ako strava, bývanie, doprava a podobne. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, a teda je na otcovi, aby si svoje záležitosti zariadil tak, aby zo sumy približne 530 Eur uhradil všetky svoje mesačné výdavky. Súd určil počiatok vyživovacej povinnosti v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia súdneho konania, teda od 01. 04. 2021, odkedy vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za mesiace apríl až august 2021 (za ktorý je už výživné splatné) v sume 5-krát 150 Eur, teda spolu 750 Eur. Zo zhodných skutkových tvrdení rodičov vyplynulo, že za uvedené obdobie prispel otec na výživu maloletého sumou 484,99 Eur, ktorú súd od zročného výživného odpočítal a zaviazal otca, aby uhradil dlh na zročnom výživnom v sume spolu 265,01 Eur, a to v mesačných splátkach po 15 Eur pod hrozbou straty výhody splátok. Takto určenou splátkou splatí otec dlh na zročnom výživnom za obdobie jeden a pol roka, čo súd považoval za primerané aj z pohľadu maloletého.“ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,P“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do výroku o výživnom na maloleté dieťa (II. výrok), otec podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom (II. výrok) a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným v sume 120,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 04. 2021. Uviedol, že návrhom na začatie konania sa domáhal úpravy práv a povinností k maloletému A.ovi, pričom okrem iných poukázal na to, že je zamestnaný v spoločnosti EQUUS a.s., so sídlom Hniezdna 38, 821 06 Bratislava, IČO: 36 263 605, s priemerným mesačným príjmom do 550,- Eur. Na základe potvrdenia o výške priemerného mesačného príjmu za posledných dvanásť mesiacov, ktoré predložil zamestnávateľ, mal súd prvej inštancie v konaní preukázané, že priemerný jeho mesačný príjem v roku 2020 bol 711,- Eur netto vrátane daňového bonusu. Daňový bonus za obdobie od narodenia dieťaťa do decembra 2020 bol mu vyplatený spolu so mzdou za mesiac apríl 2021 vo výške 408,96 Eur (teda 45,44 Eur mesačne v r. 2020, resp. 46,44 Eur v r. 2021 do 6 rokov veku dieťaťa). Z dôvodu, že už nežije v spoločnej domácnosti s maloletým, od marca 2021 si nárok na daňový bonus neuplatňoval, a teda jeho príjem sa nielen znížil o daňový bonus vo výške 46,44 Eur, ako správne uviedol súd prvej inštancie, ale zároveň aj jeho daňové zaťaženie bude bez daňového bonusu vyššie, čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezohľadnil vôbec. Zároveň špecifikoval svoje bežné mesačné výdavky, pri ktorých súd prvej inštancie konštatoval, že sa nejedná o výdavky neprimerané veku a spôsobu jeho života otca, či už vo vzťahu k bývaniu, strave alebo cestovnému. Súd prvej inštancie však nezohľadnil novú skutočnosť, že on osobné motorové vozidlo tov. zn. Škoda používa nielen na cestu do práce z dôvodu absencie verejnej dopravy z obce Q.do obce Q. a späť, prípadne nákupy pre rodičov a za zdravotnou starostlivosťou do Veľkého Krtíša, ale aj na cestu do Q. za účelom prevzatia maloletého dieťaťa a jeho následného vrátenia, čo pri novej úprave styku s maloletým dieťaťom predstavuje najmenej tri cesty do miesta bydliska maloletého a späť každý týždeň a teda zvýšené náklady na PHM a údržbu a opravy motorového vozidla. Okrem toho maloleté dieťa bude u neho podstatne dlhší čas, ako tomu bolo doposiaľ, teda aj on bude mať výdavky na jeho starostlivosť, ako napr. plienky, mlieko a ostatná strava, hračky či oblečenie, avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil. Zdôraznil, že sa nemôže zamestnať v trojzmennej prevádzke nielen pre jeho zdravotné obmedzenia, ale aj preto, že je zaradený na pracovnú pozíciu údržbár a zamestnávateľ má dostatok zamestnancov vykonávajúcich prácu na zmeny, čo vyplýva aj z potvrdenia jeho zamestnávateľa, podľa ktorého ,,prácu vykonáva v jednozmennej prevádzke s tým, že pri zbere kukurice a hrachu je možné podľa prevádzkových potrieb jeho dočasné zaradenie do 12-hodinovej pracovnej zmeny s tým, že sa jedná len o mesiace júl a august bežného roka. V tomto období sa pracuje aj cez víkend. V ostatných mesiacoch sa víkendy nerobia. O zaradení jednotlivých zamestnancov do pracovných zmien rozhoduje vedúci tak, aby boli všetci zamestnanci rovnomerne zaťažení, pričom rozdiel medzi mzdou zamestnanca počas mesiacov júl a august a ostatnými mesiacmi je od 0 - 50,-Eur.”

Zdôraznil, že na jednej strane podľa Zákona o rodine, Charty práv dieťaťa a obdobných dokumentov má dieťa právo stýkať sa s oboma rodičmi, na strane druhej súd prvej inštancie rozšíril jeho styk s maloletým dieťaťom, ale súčasne ho v rámci potencionality príjmov núti dosahovať vyšší príjem v trojzmennej prevádzke, a teda oberá ho o možnosť styku s maloletým dieťaťom, keď žiaden zamestnávateľ ho nebude zaraďovať do pracovných zmien podľa toho ako má upravený styk s maloletým dieťaťom (párne soboty - nepárne nedele). Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval jeho výpoveď a do odôvodnenia rozsudku uviedol, že prácou v trojzmennej prevádzke ,,by podľa vyjadrenia otca mohlo dôjsť k zvýšeniu jeho príjmu o 100 až 150 Eur,” keď sa nejedná o mesačné, ale len o prípadné trojmesačné zvýšenie príjmu (teda mesiace jún, júl a august, keď sa spracúva hrach a kukurica). Okrem toho súd prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti nedostatočne a bez primeranej relevancie nemal preukázané náklady na maloleté dieťa, pričom prvoinštančnému súdu postačovalo len tvrdenie matky, ktorá v rámci výsluchu uvádzala výrazne nižšie výdavky, ako tomu bolo v písomných vyjadreniach a teda je zrejmé, že tieto výdavky nielen, že neboli preukázané, ale boli nadhodnotené. Súd prvej inštancie rozhodoval o výživnom na maloleté dieťa vo veku 16 mesiacov, pričom podľa jeho názoru výška výživného 150,-Eur sa mu javí ako neprimeraná, keď nezohľadňuje jeho starostlivosť o maloleté dieťa a náklady s tým spojené.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o výživnom (II. výrok) ako vecne správny potvrdil. Uviedla, že súd prvej inštancie sa podrobne zaoberal výdavkami na maloleté dieťa, ktoré boli ňou riadne zdokladované. Je evidentné, že v súčasnosti sú výdavky na maloleté v mnohých sférach vyššie ako na dospelých a rovnako je potrebné brať v úvahu, že sa jedná o dieťa, ktoré rastie a je potrebné mu neustále zabezpečovať nové oblečenie ako aj obuv. Taktiež je potrebné sa starať aj o zdravý psychický vývoj a napredovanie dieťaťa zakúpením rôznych hier, ktorými sa maloleté dieťa mentálne posúva. Je evidentné, že snaha otca je od počiatku platiť minimálne výživné napriek tomu, že na o maloleté dieťa iným spôsobom neprispieva. Na druhej strane má otec minimálne výdavky, nakoľko zdieľa domácnosť s inými dospelými osobami a od miesta výkonu práce býva na minimálnu vzdialenosť. Pokiaľ otec tvrdí, že nemôže pracovať len na jednozmennej prevádzke, tak je v súčasnosti možnosť zamestnať sa v inej lokalite, kde je príjem omnoho vyšší. Faktom je, že otcovi tento spôsob výkonu práce vyhovuje, pretože po pracovnej dobe má iné aktivity, v rámci ktorých si finančne prilepšuje. Tak, ako uviedol v rámci pojednávania, vypomáha v rodine pri obhospodarovaní 20 ha ornej pôdy, pričom príjem má poberať jeho otec. Uvedené sa nezakladá na pravde, keďže už v čase spolužitia s matkou viacnásobne uvádzal, že má finančné prostriedky z predaja poľnohospodárskych produktov. Mala za to, že tvrdenie otca je účelové a jeho snahou je prispievať na výživu maloletého minimálne. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie, podrobne sa oboznámil s výdavkami na maloletého ako aj príjmami rodičov a rozhodol v najlepšom záujme maloletého.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že matka žiadne doklady o svojich výdavkoch či už na seba alebo na výživu a výchovu maloletého dieťaťa súdu prvej inštancie nepredložila, pričom výdavky na maloleté dieťa nadhodnocovala, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj súd prvej inštancie. On od začiatku prispieval na výživu maloletého vyšším výživným, než minimálnym výživným a prispieva nielen výživným, ale aj ďalšími plneniami, či už na oblečenie, obuv, hračky a pod. Uviedol, že matka zdieľa taktiež spoločnú domácnosť s inými dospelými osobami, pričom on prispieva na bývanie u rodičov porovnateľnou sumou ako matka. Čo sa týka cestovania do práce a z práce, jeho pracovná doba je od 07.30 hod. do 16.00 hod. s tým, že priame spojenie z obce Ďurkovce do obce XX.XX je len formou autobusovej dopravy, pričom autobus odchádza 06.53 hod. a prichádza do obce Vinica 07.00 hod., po skončení pracovnej doby by musel čakať na jediný spoj s odchodom 17.45 hod. Vzdialenosť miesta bydliska otca a pracoviska je pritom do 10 km. Súd prvej inštancie však vôbec nezohľadnil novú skutočnosť, že osobné motorové vozidlo používa nielen na cestu do práce z dôvodu absencie verejnej dopravy z obce Q.do obce Q. a späť, prípadne nákupy pre rodičov a za zdravotnou starostlivosťou do Veľkého Krtíša, ale aj na cestu do Q. za účelom prevzatia mal. dieťaťa a jeho následného vrátenia, čo pri novej úprave styku s maloletým dieťaťom predstavuje najmenej ďalšie tri cesty do bydliska maloletého dieťaťa a späť každý týždeň a teda zvýšené náklady na PHM a údržbu a opravy motorového vozidla.

Okrem toho maloleté dieťa bude u neho podstatne dlhší čas, ako tomu bolo doposiaľ, teda aj on bude mať výdavky na starostlivosť o maloleté dieťa, ako napr. plienky, mlieko a ostatná strava, hračky či oblečenie, avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí vôbec nezohľadnil. Zdôraznil, že jemu spôsob výkonu práce vyhovuje z dôvodu, že po skončení pracovnej doby si môže v súlade so súdnym rozhodnutím prevziať maloleté dieťa do svojej starostlivosti, čo by výkon práce na vzdialenejšom pracovisku neumožňoval, pričom matkou navrhované ,,zamestnanie sa v inej lokalite, kde je príjem omnoho vyšší” by bolo v konečnom dôsledku kontraproduktívne, pretože by na jeho strane vznikli nielen zvýšené výdavky na cestovanie do práce, ale aj na ubytovanie a pod., teda prípadný vyšší príjem by bol sprevádzaný aj vyššími jeho výdavkami. On má s maloletým dieťaťom vytvorený stabilný a pekný základ vzťahu, ktorý sa jeho rastom a vekom bude udržiavať. Ďalej zopakoval svoje argumenty v odvolaní ohľadne svojho príjmu u zamestnávateľa EQUUS a.s., so sídlom Hniezdna 38, 821 06 Bratislava o poberaní daňového bonusu a o zmene výšky jeho príjmu po tom, čo si od mesiaca marec 2021 nárok na daňový bonus neuplatňoval a opakovane uviedol, že súdom určená výška výživného je neprimeraná vzhľadom na vek maloletého a nezohľadňuje jeho starostlivosť otca o maloleté dieťa a náklady s tým spojené.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca a k vyjadreniu matky a otca nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( v znení neskorších právnych predpisov - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením a , bez nariadenia pojednávania a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o výživnom na maloleté dieťa a o zročnom výživnom (II., III. výroky) vrátane závislého výroku o trovách konania (V. výrok) podľa zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

7. Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

8. Podľa ustanovenia v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

9. Podľa ustanovenia odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

10. Podľa ustanovenia súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

11. Podľa ustanovenia súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

12. Zo Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy maloletého dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa.

13. Pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je podľa okolností prípadu rôzna, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobe. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby (dokonca vo

výške umožňujúcej tvorbu úspor - podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine). Naopak pri priemernej alebo nižšej životnej úrovni rodiča, respektíve pri jeho priemernom alebo nižšom finančnom príjme, sa určuje také výživné, ktoré pokryje reálne odôvodnené alebo aspoň nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa.

14. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové reálne schopnosti a možnosti povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne. To znamená, že u povinnej osoby sa skúma jednak to, či jej aktuálny príjem objektívne zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam (teda napr. to, či k poklesu jej aktuálneho príjmu nedošlo zo subjektívnych dôvodov), ale zároveň sa skúmajú jej celkové majetkové pomery.

15. Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to, že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a pomeru svojich finančných a materiálnych možností.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu nezistil náležite skutočný stav veci a jeho rozhodnutie je v tejto časti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné.

17. Odvolací súd konštatuje, že obsahom spisu nie je žiaden listinný dôkaz ohľadne výdavkov matky v súvislosti s výživou a s potrebami maloletého, resp. s výdavkami matky, preto výdavky matky v súvislosti so starostlivosťou o maloletého zostali v rovine hypotetickej a nie je možné z nich ustáliť skutočné výdavky. Zároveň absentuje listinný dôkaz o výške príjmu matky za jednotlivé kalendárne mesiace za obdobie od 01. 04. 2020 do rozhodnutia súdu prvej inštancie.

18. V súdnom spise sa nachádza jedine potvrdenie o čistom príjme otca vychádzajúc z potvrdenia od zamestnávateľa EQUUS a.s. so sídlom Bratislava, Hviezdna 38, IČO: 36 263 605, (č.l. 84 spisu), v ktorom je špecifikovaný príjem otca za obdobie od júla 2020 do júna 2021, hoci čistý príjem rodičov sa zisťuje z príjmov za kalendárny rok pred podaním návrhu na začatie konania.

19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie vychádzal u otca z potencionality jeho príjmu z dôvodu, že otec nepracuje v trojzmennej prevádzke, avšak súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie (zistením u zamestnávateľa, či otcovi vzhľadom na jeho pracovné zaradenie bolo umožnené pracovať v trojzmennej prevádzke, či otec od mietol vykonávať prácu v trojzmennej prevádzke a z akého dôvodu, eventuálne či otec môže vykonávať pracovnú činnosť v trojzmennej prevádzke vzhľadom na rozsah styku s maloletým a aký by bol príjem otca pri práci v trojzmennej prevádzke).

20. V odôvodnení rozsudku (ale i v samotnom spise) absentuje komplexný prehľad ohľadom majetkových pomerov matky a otca (napr. vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí, výpisy z účtov matky a otca), počet vyživovacích povinností matky, otca, hoci tieto okolnosti sú právne relevantné pre určenie výšky výživného a je potrebné ich preukázať náležitým, objektívnym spôsobom.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nemal náležitým spôsobom zistený skutočný stav veci pre rozhodnutie o výživnom na maloletého v zmysle ustanovenia , preto rozsah vyživovacej povinnosti nebol určený v súlade so Zákonom o rodine.

22. Zároveň odvolací súd konštatuje, že skúmanie komplexných majetkových pomerov rodičov je z hľadiska rozhodovania súdu o vyživovacej povinnosti zásadnou okolnosťou. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd bol povinný v zmysle ustanovenia § 36 Zákona o rodine vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci na zistenie skutočného stavu veci.

23. Keďže súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.

24. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť vo výrokoch o výživnom na maloleté dieťa a o zročnom výživnom (II., III. výroky) vrátane závislého výroku o trovách konania (V. výrok) podľa ustanovenia , pretože

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zmenu ( ) a v zmysle vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j. to znamená, zistí výšku mesačných odôvodnených nákladov na maloleté dieťa; v súlade s ustanovením a zistí osobné majetkové a sociálne pomery obidvoch rodičov, vrátane ich finančných príjmov za obdobie od 01. 04. 2020, aktuálne majetkové pomery a zárobkové schopnosti a možnosti rodičov (subjektívne a objektívne podmienky); ich životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku; plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom; plnenie vyživovacej povinnosti nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodne výživnom na maloletého vrátane zročného výživného. Skutkové zistenia z vykonaného dokazovania je potrebné primeraným spôsobom uviesť v odôvodnení rozhodnutia, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné.

26. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

27. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania ( ).

28. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky (I. výrok) a o úprave styku otca s maloletým (IV. výrok) zostali nedotknuté ( ).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Podľa ustanovenia dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa , e) neboli splnené podmienky podľa alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).