Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-43-2022.pdf
PDF · 134.66 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Martina Štubniaka, vo veci starostlivosti o maloletého R. C., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov - matky Tímey P., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, Q., právne zastúpenej Mgr. Gabrielou Novákovou, advokátkou, so sídlom A. H. Škultétyho 5, Veľký Krtíš a otca P. C., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom, so sídlom Námestie SNP 17, Zvolen, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 14P/28/2021-254 z 20. júla 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 14P/28/2021-254 z 20. júla 2022 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 07. 2022 uložil otcovi maloletého P. C., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloletý“ resp. ,,maloleté dieťa“) povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 135,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky S. P., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,matka“), počnúc dňom 01. 04. 2021 (I. výrok) s tým, že zročné výživné za obdobie od 01. 04. 2021 do 31. 07. 2022 v sume spolu 35,01 Eur je otec povinný uhradiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že otec sa návrhom domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 14P/28/2021-90 zo dňa 23. 08. 2021 (v poradí prvým rozsudkom) zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho majetok (I. výrok), uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 150,- Eur mesačne splatným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 04. 2021 (II. výrok), povolil otcovi zročné výživné za obdobie od 01. 04. 2021 do 31. 08. 2021 v sume 265,01 Eur splácať v mesačných splátkach po 15,- Eur pod hrozbou straty výhody splátok (III. výrok), upravil styk otca s maloletým (IV. výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (V. výrok). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. nadobudol právoplatnosť dňa 21. 09. 2021. Na základe odvolania otca Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 13CoP/37/2021-138 zo dňa 31. 01. 2022 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a V. zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“). Súd prvej inštancie za odôvodnené potreby maloletého považoval výdavky na stravovanie, výdavky na bývanie, plienky, hygienické potreby, oblečenie a obuv, hračky a výdavky na zdravotnú starostlivosť, pričom ide o základné výdavky na akékoľvek dieťa vo veku maloletého (1 rok v čase začatia konania, 2 roky v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Súd prvej inštancie mal za to, že primeraná suma na uspokojovanie potreby stravovania maloletého je 100,- Eur mesačne. Matka vyčíslila výdavky na stravovanie spolu až v sume 200,- Eur (50,- Eur umelé mlieko, 150,- Eur ostatná strava), čo súd prvej inštancie považoval za ,,prehnané.“ Matka v rámci výsluchu uviedla, že prispieva svojim rodičom na domácnosť v rámci stravy sumu 120,- Eur a okrem toho sama robí nákupy v sume 30,- Eur mesačne, z čoho je zrejmé, že len na maloletého nemôže byť vynaložená suma 200,- Eur. Suma 100,- Eur na stravovanie maloletého zodpovedá pokrytiu stravovania osoby vo veku maloletého a je spôsobilá pokryť výdavky na umelé mlieko, príkrmy aj ostatnú stravu maloletého, ktorý sa podľa výsluchu matky okrem uvedeného stravuje s ostatnými členmi domácnosti. Pokiaľ otec vo svojom výsluchu tvrdil, že na stravu na maloletého je potrebné vynaložiť 50,- Eur - 70,- Eur mesačne, ide zrejme o nízku sumu, ktorá nezodpovedá ani doplnenému dokazovaniu o pokladničné doklady, podľa ktorých sa v mesiaci máj 2022 síce vynaložila na stravu suma 53,49 Eur, avšak v mesiaci apríl 2022 len za jednu tretinu mesiaca išlo o sumu 78,21 Eur. Pokiaľ ide o hygienické potreby, súd prvej inštancie zohľadnil sumu 30,- Eur, ako to vyplynulo z výsluchu matky, ktorá uviedla, že na zapareniny používa Sudokrém, ktorý stojí 14,- Eur a vydrží 1 mesiac, telové mlieko 6,- Eur a vydrží 1 mesiac a vlhčené utierky po 2,- Eur na jedno balenie, čo vydrží asi týždeň, čo spolu dosahuje sumu necelých 30,- Eur. Obdobné sumy uvádzal vo svojom výsluchu aj otec, ktorý uviedol 5,- Eur - 7,- Eur na hygienické utierky a 12,- Eur na „krém na zadok,“ pričom len tieto sumy sa blížia k 20,- Eur Eur a to v nich nie sú zahrnuté iné hygienické potreby maloletého ako mydlo, zubná kefka, pasta a podobne. V rámci predložených pokladničných dokladov je síce na drogériu vynaložená len suma 14,44 Eur v apríli 2022 (Sudocrem a Neophytiol spolu 12,75 Eur a pampers utierky 1,62 Eur), avšak tieto bločky neodrážajú nákup mydla, zubnej kefky a pasty, a teda odôvodnená potreba maloletého musí byť vyššia. Na oblečenie a obuv maloletého súd prvej inštancie považoval za primeranú sumu 30,- Eur mesačne, a to s prihliadnutím na vek maloletého, ktorý rastie a je mu neustále potrebné kupovať nové oblečenie a obuv. Túto sumu uvádzala matka vo svojom písomnom vyjadrení aj vo svojom výsluchu, pričom otec v rámci svojho výsluchu nevedel uviesť žiadnu sumu. Z predložených pokladničných dokladov vyplynulo, že za mesiac máj 2022 matka nakúpila tieto položky spolu za sumu 53,49 Eur a za mesiac apríl za sumu 34,09 Eur, čo tiež zodpovedá tejto sume. Výživné má okrem pokrytia základných potrieb, ako stravovanie, ubytovanie a ošatenie pokryť aj výdavky oprávnenej osoby na voľnočasové a iné aktivity. Vo veku maloletého sú hračky dôležitou súčasťou jeho vývinu, pretože práve prostredníctvom hier sa maloletý učí a získava nové zručnosti, a preto ide o jeho oprávnenú potrebu. Matka pri svojom výsluchu uviedla, že na hračky vynaloží od 10,- do 20,- Eur mesačne, pričom otec vo svojom výsluchu potvrdil, že hračky kupovali, kým ešte žili spolu, v sume 10,- až 15,- Eur mesačne. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie považoval za primeranú sumu výdavkov na túto potrebu maloletého 15,- Eur mesačne. Hoci z predložených pokladničných dokladov vyplynulo, že za mesiac máj 2022 bolo na hračky vynaložená suma 52,48 Eur a za jednu tretinu mesiaca apríl 2022 suma 10,99 Eur, súd prvej inštancie považoval takéto sumy za neprimerane vysoké na uspokojovanie tejto potreby maloletého. Pokiaľ ide o výdavky na zdravotnú starostlivosť, súd prvej inštancie považoval za primeranú sumu 15,- Eur mesačne, ktorú matka uviedla vo svojom písomnom vyjadrení. Zo správy opatrovníka z prešetrenia pomerov vyplynulo, že maloletý pravidelne užíva vitamín D, ktorý stojí približne 5,- Eur mesačne, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že dieťa vo veku jeden až dva roky takýto vitamín užíva. Iné pravidelné lieky maloletý neužíva, avšak má sezónne ochorenia, ako každé iné dieťa a taktiež je potrebné zabezpečiť očkovanie a prepravu maloletého do zdravotníckeho zariadenia, čo podľa správy opatrovníka matka zabezpečuje. Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú teda nepochybne vyššie ako 5,- Eur mesačne, pričom suma ďalších 10,- Eur mesačne sa javí ako primeraná na zabezpečovanie výdavkov na lieky maloletého pri bežných ochoreniach a jeho dopravu do zdravotníckeho zariadenia. Za odôvodnené potreby maloletého súd prvej inštancie považoval aj výdavky na bývanie a zakupovanie plienok v sumách, ktorého neboli medzi rodičmi sporné, a to 40,- Eur a 26,40 Eur mesačne. Po sčítaní všetkých uvedených výdavkov je potrebné na oprávnené potreby maloletého vynaložiť sumu 256,40 Eur mesačne.
Súd prvej inštancie v súlade so záverom vyslovením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/88/2017 zo dňa 19. 03. 2018 zohľadnil, že časť výdavkov na maloletého je pokrytá štátnou sociálnou dávkou v podobe rodinného prídavku, ktorý za rok 2021 a do júna 2022 dosahoval sumu 25,50 Eur, pričom od 01. 07. 2022 dosahuje sumu 30,- Eur mesačne. Po odpočítaní tejto sumy výdavky na maloletého predstavujú sumu 230,- Eur mesačne. Súd prvej inštancie ďalej v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine skúmal schopnosti a možnosti rodičov, t.j. ktorý z nich sa akou časťou má podieľať na pokrytie výdavkov na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie zistil, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému, ako to vyplynulo z lustrácie v registri obyvateľov, a teda počet vyživovacích povinností nerobí medzi rodičmi pri určení výšky výživného rozdiely. Na pojednávaní dňa 20. 04. 2022 rodičia uviedli, že nevlastnia žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Otec uviedol, že vlastní 2 motorové vozidlá, čo potvrdil aj dopyt na okresný dopravný inšpektorát (traktor Zetor, ktorý má viac ako 40 rokov a osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, ktorá má takmer 20 rokov a otec ho používa na dopravu do práce). Matka žiadne motorové vozidlo nevlastní. Z uvedeného je zrejmé, že rodičia nemajú hnuteľné veci s väčšou hodnotou, ktoré by mohli speňažiť. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, podľa lustrácie v katastri nehnuteľností matka nevlastní žiadne, otec má nehnuteľnosti na dvoch listoch vlastníctva. Pre účely platenia bežného výživného mal súd prvej inštancie za to, že nie je možné od rodiča spravodlivo požadovať, pokiaľ dosahuje príjem, aby predal nehnuteľnosti ktoré vlastní, a tak si plnil vyživovaciu povinnosť. Vlastníctvo týchto nehnuteľností nezvyšuje životnú úroveň otca, nakoľko ich neužíva na bývanie ani iným obdobným spôsobom. Podľa správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov ako aj podľa výsluchov rodičov, životná úroveň rodičov je na rovnakej úrovni, pretože obaja bývajú v domácnosti svojich rodičov, ktorým prispievajú na bývanie sumou od 120,- Eur. Súd prvej inštancie ďalej skúmal schopnosti a možnosti rodičov dosahovať príjem, pričom v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na všetky schopnosti a možnosti príjem dosahovať (tzv. potencionalita príjmov). Maloletý bol právoplatne zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho po celý čas osobne celodenne stará, čo je aj v súčasnosti nevyhnutné vzhľadom na jeho vek 2 roky. Matka má z tohto dôvodu obmedzené možnosti dosahovať príjem a jej jediný do úvahy prichádzajúci príjem je rodičovský príspevok, keďže pre celodennú starostlivosť o maloletého matka nemôže pracovať a dosahovať iný príjem. Táto skutočnosť vyplynula aj z vykonaného dokazovania, keďže podľa správ kolízneho opatrovníka zo dňa 20. 04. 2021 aj zo dňa 18. 05. 2022 matka poberá od októbra 2020 len rodičovský príspevok a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nemala od decembra 2019 žiaden príjem z titulu zamestnania. Otec takéto obmedzenia nemá, nakoľko je v produktívnom veku (41 rokov) a nemá žiadne zdravotné ani iné obmedzenia, ktoré by mu bránili pracovať a dosahovať tak príjem, preto je potencionalita dosahovať príjem na jeho strane oveľa vyššia. Rozdielne možnosti rodičov dosahovať príjem odráža aj ich skutočný príjem, ktorý je u otca o viac ako 200,- Eur vyšší. Pokiaľ ide o matku, po spriemerovaní materskej, ktorú poberala za obdobie od apríla do októbra 2020 (447,50 Eur, 462,50 Eur, 447,50 Eur, 462,50 Eur, 462,50 Eur, 447,50 Eur a 343,10 Eur) a rodičovského príspevku, ktorý poberala za mesiace október 2020 až marec 2021 (3 mesiace v roku 2020 po 370,- Eur a 3 mesiace v roku 2021 po 378,10 Eur), dosiahol jej čistý mesačný príjem v priemere sumu 443,12 Eur. Otcov priemerný príjem podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa (EQUUS a.s., so sídlom Hniezdna 38, 821 06 Bratislava) predstavuje za obdobie od apríla 2020 do marca 2021 po odrátaní daňového bonusu (na ktorý už otec nemá nárok, pretože maloletý s ním nežije v spoločnej domácnosti v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu) v čistom sumu 689,07 Eur. Súd prvej inštancie od zamestnávateľa otca zistil, že otec nežiadal o prácu navyše, o prácu v zmenách ani o nočnú prácu, pričom podľa správy lekára otca mu jeho zdravotný stav umožňuje pracovať aj v noci, a teda sa nepotvrdilo tvrdenie otca, že nemôže pre zdravotný stav vykonávať nočnú prácu. Hoci súd prvej inštancie v zrušenom rozsudku možnosť otca dosahovať vyšší príjem u svojho zamestnávateľa uviedol len ako obiter dictum a na tejto skutočnosti nezaložil svoje rozhodnutie (na platenie súdom prvej inštancie určeného výživného postačoval príjem, ktorý otec v tom čase dosahoval) doplnené dokazovanie dáva otcovi možnosť svoj príjem zvýšiť, či už nočnou prácou, prácou navyše alebo prácou v trojzmennej prevádzke, o čo otec sám podľa svojho výsluchu ako aj správy zamestnávateľa nežiadal. Súd prvej inštancie poukázal na to, že matka sa o maloletého celodenne osobne stará, na čo musí súd v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadnuť. Maloletý má len X roky, a teda vyžaduje vysokú mieru osobnej starostlivosti, preto na výživu maloletého by vo väčšej miere mal prispievať otec ako matka pre jeho väčšiu potencionalitu príjmov a menšiu mieru osobnej starostlivosti
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že matka má pomerne vysoký zostatok na svojom bežnom účte vo VÚB, a.s., a to aktuálne v sume prevyšujúcej 13.000,- Eur, pričom otec má na svojom bežnom účte len sumu okolo 160,- Eur. Táto skutočnosť robí zásadný rozdiel v majetkových pomeroch rodičov v prospech matky. Okrem samotnej výšky zostatku na účte tento zostatok každým mesiacom podľa predložených výpisov narastá napriek tomu, že jediným príjmom matky je rodičovský príspevok a výživné zasielané otcom. Za obdobie pol roka, za ktorý matka predložila súdu kompletný výpis z účtu, zostatok na ňom vzrástol takmer o 800,- Eur. Je teda zrejmé, že matka napriek obmedzenému príjmu mesačne určitú sumu ušetrí. Naproti tomu otcovi jeho zostatok na účte za obdobie, za ktoré predložil výpisy z účtu, postupom času klesá. Súd prvej inštancie určil pomer rodičov prispievať na výživu maloletého približne 1: 1,5, čomu zo sumy mesačných výdavkov na odôvodnené potreby maloletého, ktoré majú pokryť rodičia vo výške 230,- Eur, zodpovedajú sumy 95,- Eur zo strany matky a 135,- Eur zo strany otca. Z lustrácie v bankách vyplynulo, že okrem bežného účtu je na meno otca ešte vedený termínovaný vklad so zostatkom približne 1.500,- Eur. Otec uviedol, že nejde o jeho finančné prostriedky, ale o prostriedky jeho otca odložené na pohreb. Matka tvrdenie otca nepoprela. Aj pokiaľ by išlo o prostriedky otca, ide približne len o jednu desatinu zostatku na účte matky. Práve vysoký zostatok na účte matky, ktorý mesačne narastá, robí medzi rodičmi zásadný rozdiel v ich majetkových pomeroch, preto súd prvej inštancie určil výživné na maloletého zo strany otca v sume 135,- Eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom začatia konania v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine, teda od 01. 04. 2021, kedy otec podal návrh na začatie konania. Za obdobie od 01. 04. 2021 do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie vzniklo otcovi zročné výživné za mesiace apríl 2021 až júl 2022 v sume 16-krát po 135,- Eur, spolu 2.160 Eur. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 23. 08. 2021 obaja rodičia zhodne uviedli, že otec prispel na výživu maloletého k 23. 08. 2021 sumou 484,99 Eur a na pojednávaní dňa 20. 07. 2022 obaja rodičia zhodne uviedli, že za obdobie od septembra 2021 prispel otec matke na výživu maloletého sumou po 120,- Eur + 130,- Eur v mesiacoch september a október 2021, sumou po 120,- Eur + 30,- Eur v mesiacoch november 2021 až apríl 2022 a sumou po 120,- Eur v mesiacoch máj až júl 2022. V súlade s ustanovením § 76 ods. 1 Zákona o rodine je výživné zročné vždy na mesiac dopredu. Za mesiac júl 2022, ktorý je posledný v období zročného výživného, sa výživné platí do konca mesiaca jún 2022. Suma, ktorú otec zaplatil v mesiaci júl 2022, preto predstavuje výživné za mesiac august 2022 a nie je ju možné započítať do zročného výživného. Bez tejto sumy uhradil otec na výživnom za obdobie po septembri 2021 spolu 1.640,- Eur a po pripočítaní sumy 484,99 Eur za predchádzajúce obdobie uhradil na výživu maloletého celkovo za obdobie apríla 2021 až júla 2022 sumu 2.124,99 Eur. Po odpočítaní tejto sumy od zročného výživného 2.160,- Eur predstavuje dlh otca na zročnom výživnom 35,01 Eur. Vzhľadom na to, že dlh na zročnom výživnom je pomerne nízky, nerozhodoval súd prvej inštancie o jeho uhradení v splátkach, ale uložil otcovi lehotu dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, aby dlžnú sumu uhradil. Pokiaľ ide o výživné za mesiac august 2022, otec už v júli 2022 uhradil sumu 120,- Eur, ku ktorej bude musieť doplatiť sumu 15,- Eur do plnej sumy výživného 135,- Eur. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,CMP“).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne do I. výroku, otec podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) a uložil mu povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 120,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 04.2021. Uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti EQUUS a.s., so sídlom Hniezdna 38, 821 06 Bratislava, IČO: 36 263 605, s priemerným mesačným príjmom do 650,-Eur. Na základe potvrdenia o výške priemerného mesačného príjmu za posledných dvanásť mesiacov, ktoré predložil jeho zamestnávateľ, mal súd prvej inštancie v konaní preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem v roku 2020 bol je 711,-Eur netto vrátane daňového bonusu. Daňový bonus za obdobie od narodenia maloletého dieťaťa do decembra 2020 mu bol vyplatený spolu so mzdou za mesiac apríl 2021 vo výške 408,96 Eur. Z dôvodu, že už nežije v spoločnej domácnosti s maloletým od marca r. 2021 si nárok na daňový bonus neuplatňoval. On vyčíslil svoje bežné mesačné výdavky, pri ktorých súd prvej inštancie konštatoval, že sa nejedná o výdavky neprimerané veku a spôsobu jeho života, či už vo vzťahu k bývaniu, k strave alebo k cestovnému. Súd prvej inštancie však len čiastočne zohľadnil aj tú skutočnosť, že má osobné motorové vozidlo zn. Škoda, ktoré používa nielen na cestu do práce z dôvodu absencie verejnej dopravy z obce F. do obce Q. a späť, prípadne nákupy pre rodičov a za zdravotnou starostlivosťou do Q. O., ale aj na cestu do Q. za účelom prevzatia maloletého dieťaťa a jeho následného vrátenia, čo pri novej úprave styku s maloletým
dieťaťom predstavuje najmenej tri cesty tam a späť každý týždeň a teda zvýšené náklady na PHM a údržbu a opravy motorového vozidla. Okrem toho maloleté dieťa bude u neho podstatne dlhší čas ako tomu bolo doposiaľ, teda bude mať výdavky na jeho starostlivosť, ako napr. plienky, mlieko a ostatná strava, hračky či oblečenie, avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť nezohľadnil, pričom zohľadnil len osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa. Poukázal na to, že sa nemôže zamestnať v trojzmennej prevádzke nielen pre jeho zdravotné obmedzenia, ale aj preto, že je zaradený na pracovnú pozíciu údržbár a zamestnávateľ má dostatok zamestnancov vykonávajúcich prácu na zmeny, čo vyplýva aj z potvrdenia jeho zamestnávateľa. Podotkol, že na jednej strane podľa Zákona o rodine, Charty práv dieťaťa a obdobných dokumentov má dieťa právo stýkať sa s oboma rodičmi, na strane druhej súd prvej inštancie rozšíri jeho styk s maloletým dieťaťom, ale súčasne ho v rámci potencionality príjmov núti dosahovať vyšší príjem v trojzmennej prevádzke, a teda ho oberá o možnosť styku s maloletým dieťaťom, keď žiaden zamestnávateľ nebude ho zaraďovať do pracovných zmien podľa toho, ako má upravený styk s maloletým dieťaťom (párne soboty - nepárne nedele). Podľa jeho názoru súd prvej inštancie pri určení výšky vyživovacej povinnosti nedostatočne a bez primeranej relevancie nemal hodnoverne preukázané náklady na maloleté dieťa, pričom prvoinštančnému súdu pri mnohých položkách opätovne postačovalo len tvrdenie matky, ktorá v rámci výsluchu uvádzala výrazne nižšie výdavky ako tomu bolo v písomných vyjadreniach a teda je zrejmé, že tieto výdavky nielenže neboli preukázané, ale boli nadhodnotené. Mal za to, že výška výživného (135,- Eur mesačne) na maloleté dieťa vo veku 24 mesiacov s prihliadnutím na jeho priemerný mesačný príjem sa javí ako neprimeraná, keď nezohľadňuje jeho starostlivosť o maloleté dieťa a náklady s tým spojené.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie matka podala včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd ,,zaviazal otca na výživu maloletého vo výške 150 Eur mesačne od 1.4.2021 a na jednorazovú úhradu zročného výživného do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.“ Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súdom prvej inštancie určené výživné v sume 135,- Eur na maloleté dieťa je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa ako aj s dobrými mravmi, nakoľko súd prvej inštancie nebral v úvahu skutočnosť, že otec si mesačne vyberá z účtu finančné prostriedky vo väčšej výške ako ona má príjem z materskej (výber otca 500,- Eur, jej príjem 343,- Eur), preto mala za to, že je sankcionovaná za to, že si mesačne neodkladá finančné prostriedky doma po výbere z účtu, ale ponecháva ich v bankovej inštitúcii. Takýto postup súdu prvej inštancie môže v budúcnosti viesť k upozorňovaniu rodičov, aby si v žiadnom prípade neponechávali finančné prostriedky v bankách, ale vyberali si ich pre prípad súdneho sporu a zlepšenia si pozície v rámci dokazovania. Výdavky na maloletého sa po opakovanom dokazovaní nezmenili, avšak bolo zistené, že otec zavádzal súd prvej inštancie, kedy tvrdil, že nie je schopný zo zdravotných dôvodov pracovať v nočnej zmene, pričom zo správy ošetrujúceho lekára otca MUDr. X. F. vyplynulo, že otcov zdravotný stav mu umožňuje výkon nočnej práce. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie dopytom na zamestnávateľa otca, ktorý uviedol, že otec nežiadal o prácu navyše, o prácu v zmenách ani o nočnú prácu, pričom podľa správy lekára otca mu jeho zdravotný stav umožňuje pracovať aj v noci. Z lustrácie v katastri nehnuteľnosti ďalej vyplynulo, že ona nevlastní žiadne nehnuteľnosti, pričom otec vlastní pozemky v katastrálnom území O. Q. na LV č. XXX, a to ornú pôdu a lesný pozemok a v katastrálnom území P. na LV XXX, a to zastavanú plochu a nádvorie, záhrady, ornú pôdu, vinicu a chatu. Zo správy OR PZ Veľký Krtíš, Okresný dopravný inšpektorát je zrejmé, že ona nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla, otec vlastní motorové vozidlo Zetor 6911, rok výroby 1979 a Škodu Fabia combi, rok výroby 2003 Z lustrácie v bankách vyplynulo, že rodičia majú bežné účty vo VÚB a.s., pričom otec má aj termínovaný vklad v Poštovej banke a.s. so zostatkom 1.500,85 Eur. Tvrdenie otca, že sa jedná o finančné prostriedky na pohreb svojho otca pokladá za účelové. Podľa jej názoru otec si umelým spôsobom znižuje svoje preukázateľné finančné zdroje výberom z účtu a ich domácim šetrením, kým ona ponecháva finančné zdroje na účte a je schopná aj z toho mála, čo dostane šetriť.
Podotkla, že sa o maloletého celodenne osobne stará, na čo musí súd v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadnuť. Maloletý má len 2 roky, a teda vyžaduje vysokú mieru osobnej starostlivosti. Mala za to, že na výživu maloletého by mal vo väčšej miere prispievať otec ako ona pre jeho väčšiu potencionalitu príjmov a menšiu mieru osobnej starostlivosti. Okrem toho otec je vlastníkom viacerých nehnuteľností, motorových vozidiel a rovnako má na bankovom účte uložené finančné prostriedky. Súčet hodnoty majetku otca presahuje finančný obnos, ktorý má ona na svojom účte.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zistenia súdu prvej inštancie o vysokom zostatku na bežnom účte matky priamo dokazujú, že náklady matky na maloleté dieťa sú nižšie než ich matka v konaní uvádzala a teda je zrejmé, že tieto náklady boli účelovo nadhodnotené ako napr. strava a pod. Pokiaľ z lustrácie v bankách vyplynulo, že má aj termínovaný vklad v Poštovej banke a.s. so zostatkom 1.500,85 Eur, pričom sa jedná o finančné prostriedky účelovo viazané na pohreb svojho otca, k čomu prikladá aj čestné vyhlásenie P. C.. Ďalej poukázal na to, že sa stotožňuje s ods. 36 rozsudku súdu prvej inštancie. Mal za to, že výživné v sume 150,- Eur na maloleté dieťa by bolo v rozpore s dobrými mravmi s prihliadnutím na jeho príjem, pričom na jeho výdavkoch sa ešte v plnej miere neprejavila inflácia, zvýšenie cien PHM, potravín a pod., a teda jeho reálny príjem je nižší než mal súd prvej inštancie preukázaný za obdobie apríl 2020 - marec 2021. On uviedol svoje bežné mesačné výdavky, pri ktorých súd prvej inštancie konštatoval, že sa nejedná o výdavky neprimerané veku a spôsobu jeho života, či už vo vzťahu k bývaniu, strave alebo cestovnému. Ďalej zopakoval svoje odvolacie argumenty v súvislosti s tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho výdavky, ktoré mu vzniknú pri realizácii styku s maloletým a skutočnosť, že je zaradený na pracovnej pozícii údržbára a zamestnávateľ má dostatok zamestnancov vykonávajúcich prácu na zmeny.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniam otca, matky a k vyjadreniu otca k odvolaniu matky nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a contrario, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
9. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca a matky v odvolaniach.
10. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5 plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktorých uspokojenie je potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Za týmto účelom zákonodarca v § 62 ods. 5 Zákona o rodine stanovil, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Určenie jej rozsahu vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým aspektom sú odôvodnené potreby dieťaťa a druhým aspektom sú individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené potreby sú najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady so vzdelávaním a výchovou.
13. Odvolací súd poukazuje na to, že dôvodom nepriznania výživného patriaceho maloletému dieťaťu nemôže byť rozpor s dobrými mravmi, pretože to Zákon o rodine výslovne vylučuje (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine).
14. Pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov je pravidlom určovanie rozsahu vyživovacej povinnosti vo výroku súdneho rozhodnutia len tomu rodičovi, ktorý maloletý dieťa v osobnej starostlivosti nemá a je preto povinný nedostatok osobnej starostlivosti nahrádzať vo forme všeobecného ekvivalentu, ktorým sú peniaze, ktoré slúžia na úhradu potrieb maloletého dieťaťa.
15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výživného náležite zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky zákonné aspekty vyplývajúce z ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
16. Tým, že súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. C. sumou 135,- Eur mesačne, počnúc dňom 01. 04. 2021, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletého dieťaťa.
17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne prihliadol na vek maloletého dieťaťa (aktuálne je maloletý vo veku 2 rokov a 9 mesiacov), vyhodnotil majetkové, osobné pomery otca, matky, zohľadnil výdavky súvisiace s výživou, s potrebami a so zdravotným stavom maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie v odôvodnení špecifikoval výšku výdavkov v súvislosti s výživou a potrebami maloletého dieťaťa, na ktorú prihliadol, pričom taktiež odôvodnil výšku matkou deklarovaných, avšak nepreukázaných výdavkov v súvislosti s výživou a potrebami maloletého dieťaťa, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadol.
18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť okrem vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, otec je zamestnaný u zamestnávateľa EQUUS a.s., so sídlom Bratislava, Hviezdna 38, IČO: 36 263 605, pričom má pravidelný netto mesačný príjem z pracovnej činnosti vo výške 689,07 Eur (po odrátaní daňového bonusu), a teda otec disponuje s finančnými prostriedkami, z ktorých vie prispievať na výživu maloletého dieťaťa výživným v súdom prvej inštancie určenej výške, t.j. 135,- Eur mesačne.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu súdom prvej inštancie určené výživné zabezpečí oprávnené potreby maloletého dieťaťa v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca. 20. Zároveň súd prvej inštancie správne zohľadnil i to, že osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výhradne matka, ktorá taktiež musí participovať na úhrade časti potrieb maloletého dieťaťa.
21. V súvislosti s odvolacími argumentami otca odvolací súd poukazuje na to, že krátkodobý pobyt maloletého dieťaťa u otca počas realizácie styku, pri ktorom otec nedeklaroval výdavky, ktoré by
prevyšovali bežné (každodenné) výdavky, nie je dôvodom pre zbavenie otca povinnosti platiť výživné v období, keď sa realizuje styk otca s maloletým dieťaťom, pričom ani skutočnosť, že otec pri styku s maloletým dieťaťom používa motorové vozidlo a má výdavky v súvislosti s používaním vlastného motorového vozidla, nie je dôvodom na zmenu súdom prvej inštancie určenej výšky výživného.
22. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v súlade s vyšetrovacím princípom (§ 36 CMP) zisťoval okrem iných i majetkové pomery na strane otca a matky z titulu posúdenia ich majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Skutočnosť, že bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že matka disponuje na bežnom účte (vo VÚB, a.s.) s finančnými prostriedkami v sume prevyšujúcej 13.000,- Eur, pričom tento zostatok každým mesiacom podľa predložených výpisov narastá, je dôkazom toho, že náklady súvisiace s výživou a s potrebami maloletého dieťaťa neboli v matkou deklarovanej výške (na čo súd prvej inštancie správne prihliadol), pričom vzhľadom na rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, matka vie pokryť výdavky v súvislosti s výživou a s potrebami maloletého dieťaťa (a taktiež i s vlastnými potrebami), preto jej zostáva mesačne i zvyšná čiastka na tvorbu úspor.
23. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonná úprava kladie dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné a zárobkové pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom. V tomto prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v prvoinštančným súdom určenom rozsahu, preto potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie ohľadne výživného na maloleté dieťa (I. výrok) podľa ustanovenia § 387 ods.1, 2 CSP.
24. Keďže v konaní nebolo sporné, že otec za obdobie od 01. 04. 2021 do 31. 07. 2022 nezaplatil zročné výživné v sume 35,01 Eur, odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o zročnom výživnom (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok).
25. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 58 CMP v spojení s ustanovením § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania, keďže CMP neustanovuje inak.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2CSP)
Podľa ustanovenia § 447 CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 428, e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Odvolací súd poučuje účastníkov v zmysle ustanovenia § 160 CSP o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou a o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o predbežné poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytnutí právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).