Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 499/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

23. novembra 2016 v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov

Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., Štúrova 20,

Košice, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov), ktorú j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Pavla Piovarčího ml. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 zo 17. augusta 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľ je v procesnom postavení žalovaného účastníkom napadnutého konania,

ktoré sa začalo v roku 2003. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu napadnuté konanie

trvalo už takmer trinásť rokov. Takúto dĺžku konania považuje sťažovateľ za neprípustnú

a neakceptovateľnú. Sťažovateľ poukazuje najmä na neprimerane dlhé časové odmlky

v jednotlivých štádiách konania, ktoré neúmerne predlžujú súdne konanie.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

okresný súd porušil v napadnutom konaní jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň sa sťažovateľ v sťažnosti domáha,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných

prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov

konania.

K sťažnosti sa vyjadril predseda okresného súdu podaním pod sp. zn.

z 19. septembra 2016, v ktorom popísal chronológiu úkonov vykonaných

vo veci. V závere konštatoval, že predmetná vec po právnej aj skutkovej stránke javí znaky

určitej zložitosti, čo však neodôvodňuje dĺžku konania. V postupe súdu zistil obdobie

dlhodobej nečinnosti od 7. februára 2011 do 13. januára 2014 a aj celý postup súdu hodnotil

ako málo efektívny. Na základe uvedeného predseda okresného súdu kvalifikoval sťažnosť

ako dôvodnú.

V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu

k namietaným prieťahom. Následne ústavný súd pristúpil k prieskumu dĺžky konania

z hľadiska tvrdeného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa názoru ústavného

súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania

považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Ako z judikatúry ústavného súdu vyplýva, nemožno primeranosť dĺžky civilného

konania vyjadriť numericky, v zmysle určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné

považovať za primeranú a ktorej prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby

občianskeho konania s následkami v podobe porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2

či práva podľa dohovoru. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila

v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (aj právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa predmetu sporu, zložitosti veci, správania

účastníkov konania a postupu súdu (napr. alebo Záborský a Šmáriková v.

Slovenská republika a pod).

1. Predmetom napadnutého konania je ochrana oprávnených dedičov. Po právnej

stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec tvoriacu rozhodovaciu agendu súdov.

Napadnuté konanie nie je po právnej stránke nadmieru zložité, aj keď mu v posudzovanom

prípade možno priznať určitú mieru skutkovej zložitosti, na ktorú poukázal vo svojom

vyjadrení aj predseda okresného súdu. Skutková a ani prípadná právna zložitosť veci však

nemôže odôvodňovať celkovú dĺžku konania pred všeobecnými súdmi (v čase rozhodovania

ústavného súdu už 13 rokov).

2. Ústavný súd ďalej posudzoval spôsob správania sťažovateľa z hľadiska vplyvu

na priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľa také skutočnosti,

ktoré by mu bolo potrebné pripísať na ťarchu. Napokon, ani predseda okresného súdu

vo vyjadrení nenamietal správanie sťažovateľa ako dôvod celkovej dĺžky napadnutého

konania.

3. V závere ústavný súd posúdil z hľadiska existencie zbytočných prieťahov samotný

postup okresného súdu v napadnutom konaní. Po zohľadnení celkovej dĺžky konania

s ohľadom na neprimerané časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdu dospel ústavný

súd k názoru, že napadnuté konania prekračuje dané medze konať bez zbytočných

prieťahov, resp. v primeranej lehote v zmysle uvedeného a

dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namietal.

Časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je

neoddeliteľnou súčasťou meradiel celkovej spravodlivosti konania. Čím je tento časový

horizont dlhší, tým viac sa rozostrujú kontúry spravodlivosti, a to v očiach priamych

účastníkov konania, ako aj vo všeobecnom vnímaní verejnosti a verejnej mienky. Celkovo

sa tak oslabuje kredibilita štátnej moci a špecificky moci súdnej, ktorej predstaviteľom je

okresný súd. Neprimeraná dĺžka konania sa potom priamo odráža v dôvere občana v štát,

jeho súdne inštitúcie a v právo, čo je základnou podmienkou na fungovanie legitímneho,

demokratického a právneho štátu.

Vychádzajúc z už uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu došlo v konaní vedenom pod sp. zn. k prieťahom

a tým porušeniu základného práva sťažovateľa konať bez zbytočných prieťahov

a v primeranej dobe v zmysle a dohovoru, ktorých sa

sťažovateľ domáhal (bod 1 výroku nálezu).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že pri hodnotení priebehu napadnutého konania

nepripočítal na ťarchu okresného súdu obdobie, počas ktorého bolo konanie prerušené

(devätnásť mesiacov), a ani obdobie, počas ktorého sa spis nachádzal na krajskom súde

(viac než jeden rok).

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ (bod 2 výroku nálezu).

Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva

boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže

ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a jeho právo podľa dohovoru okresným súdom, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4

náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Sťažovateľ

odôvodnil požiadavku na finančné zadosťučinenie neúnosným predlžovaním napadnutého

konania, čo u neho vyvoláva dojem, že „... predmetný súdny spor nebude možné skončiť“.

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„Celý priebeh konania u mňa vzbudzuje silný pocit straty dôvery k súdu ako

inštitúcii, ktorej hlavnou úlohou je ochrana zákonnosti, a ktorá svojim postupom hrubo

porušuje základný zákon štátu, resp. jedno zo základných práv zakotvené v článku 48 ods. 2

...“

Ústavný súd vzhľadom na povahu veci a celkovú dĺžku konania dospel k záveru, že

v danom prípade sťažovateľom požadovaná suma 5 000 € zodpovedá primeranému

finančnému zadosťučineniu za ujmu, ktorú utrpel (bod 3 výroku nálezu).

Napokon, ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania sťažovateľa. S poukazom

na a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ústavný súd priznal

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v plnej požadovanej výške, teda 303,16 €

(2 x 143 € za 2 úkony právnej služby; t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej

sťažnosti, spolu 286 € a 2 x 8,58 € paušálna náhrada hotových výdavkov po 8,58 €, spolu

303,16 €). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa [ v spojení s

(bod 4 výroku nálezu)].

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2016