Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 667/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval prijatý návrh ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Novákom, advokátska kancelária verita, s. r. o.,

Miletičova 5B, Bratislava, na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej

republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. /K zo 16. júna 2016 a takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť

funkcií sp. zn. /K zo 16. júna 2016 z r u š u j e .

2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j e

p o v i n n ý zaplatiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady

Slovenskej republiky úhradu trov konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur

a sedemdesiatdeväť centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Nováka,

advokátska kancelária verita, s. r. o., Miletičova 5B, Bratislava, do dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 12. októbra

2016 doručený návrh (ďalej len

„navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky

pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. /K zo 16. júna 2016 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“).

2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi vo funkcii

člena predstavenstva , Bratislava, bola napadnutým rozhodnutím výboru

uložená pokuta vo výške 5 298 € podľa ústavného

Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon“) z dôvodu porušenia čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona, keďže navrhovateľ vykonával funkciu nezlučiteľnú s verejnou funkciou (funkciu

konateľa obchodných spoločností

, ako aj

funkciu člena dozornej rady spoločnosti ) aj po

uplynutí 30-tich dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia výboru vyplýva, že napriek skutočnosti, že navrhovateľ uskutočnil právne

úkony, na základe ktorých už nedochádza z jeho strany k porušovaniu čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona, nie je možné zbaviť ho zodpovednosti za toto porušenie, pretože úkony smerujúce

k ukončeniu funkcií nezlučiteľných s verejnou funkciou vykonal až v priebehu marca 2016.

3. Sťažovateľ v sťažnosti súčasne poukázal na rozhodnutie výboru sp. zn.

/K vydaného v rovnaký deň ako napadnuté rozhodnutie výboru, ktorým mu výbor

uložil pokutu za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, pretože navrhovateľ neukončil

funkcie uvedené v bode 2 sťažnosti do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie. Týmto

rozhodnutím mu bola podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona uložená pokuta v sume

5 184 €, ktorú uhradil.

4. Podľa právneho názoru výboru vysloveného v napadnutom rozhodnutí je výlučne

v dispozícii a na zodpovednosti navrhovateľa ako verejného funkcionára, aby činnosť

nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie ukončil spôsobom podľa čl. 5 ods. 7 ústavného

zákona alebo po uplynutí lehoty tam určenej aj kedykoľvek neskôr. Navrhovateľ tak

neurobil, a preto sa vystavil nebezpečenstvu opakovaného uloženia pokuty.

5. Navrhovateľ považuje napadnuté rozhodnutie výboru, ktoré vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, za nezákonné z dôvodu jeho duplicity.

Navrhovateľ namieta, že za jedno skutkovo rovnaké konanie ústavný zákon umožňuje

uložiť iba jednu sankciu – iba jednu finančnú pokutu.

6. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na obdobný prípad, o ktorom ústavný súd

rozhodol nálezom sp. zn. , ktorým zrušil v danom konaní napadnuté

rozhodnutie výboru.

7. Navrhovateľ zastáva názor, že v jeho prípade je potrebné posúdiť, či vydaním

napadnutého rozhodnutia výboru nedošlo k porušeniu princípu ne bis in idem, a to podľa

zhodnotenia naplnenia troch zásad potrebných pre konštatovanie jeho porušenia, ktorými sú

totožnosť skutku, totožnosť páchateľa a totožnosť chráneného záujmu.

8. V súvislosti s posudzovaním právoplatnosti rozhodnutí vydaných podľa ústavného

zákona navrhovateľ opakovane poukázal na právne závery uvedené v náleze ústavného súdu

sp. zn. a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie výboru, ako aj rozhodnutie

výboru sp. zn. /K zo 16. júna 2016 nadobudli právoplatnosť ich doručením

navrhovateľovi v ten istý deň, teda 18. septembra 2016. Doručením prvého rozhodnutia

sp. zn. /K zo 16. júna 2016 podľa názoru navrhovateľa nastala prekážka pre

opätovné konanie a rozhodnutie vo veci porušenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

vykonávaním funkcií konateľa obchodných spoločností

,

ako aj funkciu člena dozornej rady spoločnosti , ako

funkcií nezlučiteľných s verejnou funkciou navrhovateľa v období nasledujúcom po 30. dni

od ustanovenia do verejnej funkcie až do 29. marca 2016, kedy boli predmetné funkcie

navrhovateľa skončené.

9. Tým, že výbor opakovane rozhodol v totožnej veci, porušil podľa navrhovateľa

princíp ne bis in idem vyjadrený v čl. 4 ods. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Uvedené pochybenie výboru preto dosahuje

ústavnoprávnu relevanciu a intenzitu a je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

10. S poukazom na uvedené navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií

sp. zn. /K zo dňa 16. júna 2016 zrušuje .

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií je povinný

zaplatiť navrhovateľovi prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky

náhradu trov konania v sume 363,79 EUR s DPH... na účet právneho zástupcu, spoločnosti

verita, s. r. o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

11. Ústavný súd uznesením č. k. -8 z 9. novembra 2016 prijal návrh

navrhovateľa podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie

konanie.

12. Na výzvu ústavného súdu sa k návrhu vyjadril výbor prostredníctvom svojho

predsedu, ktorý vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu elektronicky

25. novembra 2016 v relevantnej časti uviedol:

«1. Výbor má za to, že aj keď zo strany verejného funkcionára v čase rozhodovania

o uložení pokuty nedochádzalo k porušovaniu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, pre

posudzovaní porušenia, resp. neporušenia príslušných ustanovení ústavného zákona je

potrebné vychádzať z rozhodného obdobia, počas ktorého dochádzalo k porušeniu

ústavného zákona. Tým, že navrhovateľ bol konateľom v obchodných spoločnostiach počas

výkonu verejnej funkcie a túto skutočnosť ani nepoprel, a keďže z jeho strany došlo

k porušeniu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona v priebehu dvoch kalendárnych rokov výbor mal

za to, že správne posúdil porušenie ústavného zákona, keď rozhodol v dvoch samostatných

konaniach.

2. Pokiaľ sa týka argumentácie navrhovateľa, resp. podľa jeho názoru nelogickej

úvahy výboru uvádzame, že odôvodnenie výboru v časti „verejný funkcionár však tak

neurobil“ sa týkalo lehoty, v ktorej mal povinnosť ukončiť nezlučiteľné funkcie. Výbor

nepopiera, že verejný funkcionár ukončil funkcie, ktoré boli s verejnou funkciou

nezlučiteľné, ale stalo sa tak až v roku 2016, napriek tomu, že verejnú funkciu vykonáva od

roku 2015, čo je nepochopiteľné aj z dôvodu, že verejný funkcionár má právnické vzdelanie

a takéto konanie sa javí ako účelové.

3. Rozhodnutie č. /K, ktorým výbor rozhodol o porušení ústavného zákona

v prípade navrhovateľa bolo rozhodnutím, ktoré sa týkalo kalendárneho roka 2015, kedy

sa navrhovateľ ujal verejnej funkcie. V zákonom stanovenej lehote nevykonal úkon

smerujúci k skončeniu funkcií nezlučiteľných s verejnou funkciou (právny úkon smerujúci

k ich skončeniu podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona) a výbor v konaní č. /K

rozhodol, že vzhľadom na to, že v kalendárnom roku 2016 navrhovateľ porušuje ústavný

zákon, mu uložil pokutu. Rozhodnutím č. /K výbor rozhodol o porušení ústavného

zákona a o uložení pokuty z dôvodu, že v kalendárnom roku 2016 navrhovateľ opätovne

porušil ústavný zákon (i keď sa to javí ako pokračovanie).

4. Výbor má za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem, keďže

aj podľa uznesenia ústavného súdu -9 „o porušení zásady „ne bis in idem“

nemožno v prípade rozhodnutia výboru č. VP/15/14/K zo 17. septembra 2014 uvažovať.

Výbor ním síce postihoval porušenie rovnakej povinnosti navrhovateľa ako v rozhodnutí

č. VP/02/14/K z 27. mája 2014, avšak zjavne za obdobie iného kalendárneho roka.“, t.j. išlo

o sankciu za iný, i keď druhovo totožný skutok. Ďalej ústavný súdu uvádza, že „Z povahy

veci vyplýva, že porušovanie povinnosti verejného funkcionára zakotvenej v čl. 5 ods. 2

ústavného má charakter tzv. omisívneho protiprávneho konania

(deliktu), ktorý spočíva v nečinnosti porušovateľa trvajúcej určitú dobu. Je výlučne

v dispozícii a na zodpovednosti verejného funkcionára, aby činnosť nezlučiteľnú s výkonom

verejnej funkcie ukončil spôsobom podľa ústavného

(alebo po uplynutí tam určenej lehoty aj kedykoľvek neskôr). Ak tak verejný funkcionár

neurobí, vystavuje sa nebezpečenstvu aj opakovaného uloženia pokuty, pretože iba týmto

spôsobom možno naplniť účel predmetných článkov ústavného

Naopak, pri akceptovaní navrhovateľovej argumentácie by sankcionovanie realizované

výborom vôbec nebralo na zreteľ dĺžku porušovania povinnosti podľa č1. 5 ods. 2

ústavného Nebolo by potom rozdielu medzi verejným

funkcionárom, ktorý označenú povinnosť ignoruje len počas kratšieho obdobia, napr.

jedného kalendárneho roka, a iným verejným funkcionárom, ktorý je jej nepretržitým

niekoľkoročným porušovateľom, a to zvlášť v prípadoch, keď by výbor protiprávne

správanie postihoval hneď po uplynutí lehoty podľa č1. 5 ods. 7 ústavného zákona č.

alebo po ukončení prvého roku jeho trvania. Tento výklad a prístup k

posudzovanému právnemu inštitútu by však v takýchto prípadoch najmä celkom popieral

jeho účel, pretože v praxi by to znamenalo, že verejný funkcionár, ktorému už bola uložená

sankcia, by mohol takto v ďalšom období „beztrestne“ zotrvávať v konflikte záujmov až do

skončenia výkonu svojej funkcie.“.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že v danej veci ústavný súd rozhodol v dvoch konaniach

rozdielne, ponecháme na zváženie ústavnému súdu využiť inštitút zjednotenia odchylných

právnych názorov podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov.»

V závere vyjadrenia výbor navrhol, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

III.

13. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať

návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo

do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté

o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia

výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho

doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú

ustanovenia zákona. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa

čl. 12 ods. 2.

14. Podľa ak senát ústavného súdu zistí, že

konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného

záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,

rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie

orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

IV.

15. Predmetom konania pred ústavným súdom je námietka navrhovateľa spočívajúca

v tvrdení, že výbor porušil ustanovenia ústavného zákona, keďže napadnuté rozhodnutie

výboru ukladá sankciu za identické porušenie ústavného zákona ako rozhodnutie sp. zn.

/K zo 16. júna 2016, čo ústavný zákon podľa navrhovateľa neumožňuje, čím výbor

teda nesprávne a v rozpore s ústavným zákonom vyhodnotil porušenie povinností

navrhovateľa, ktoré mu z ústavného zákona vyplývajú.

16. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus

ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku

rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom

v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadne

zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného

zákona.

17. Výbor má pri výkone pôsobnosti a právomoci vyplývajúcich mu z ústavného

zákona postavenie verejnomocenského orgánu sui generis. Taktiež konanie vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je konaním sui generis upraveným

ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavného zákona), v rámci ktorého výbor

v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

verejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8

ústavného zákona.

18. Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konanie podľa

odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný

funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo

že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto

ústavným zákonom alebo zákonom, alebo na základe riadne odôvodneného podnetu,

z ktorého je zrejmé, kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, a čo sa namieta.

Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1 umožní verejnému

funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadril k podnetu; ak je to potrebné

vykoná ďalšie dokazovanie.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár

nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom

alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé

údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie

verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie

a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu

podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 7 ústavného zákona ak sa rozhodnutím podľa odseku 6 vysloví, že

verejný funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť, ktorá je nezlučiteľná

s výkonom verejnej funkcie podľa , tohto ústavného zákona

alebo zákonov, súčasťou rozhodnutia je aj povinnosť bezodkladne zanechať takú funkciu,

zamestnanie alebo činnosť.

Podľa čl. 9 ods. 8 písm. a) ústavného zákona rozhodnutím podľa odseku 6 sa vysloví

strata mandátu alebo strata verejnej funkcie, ak sa v predchádzajúcom konaní proti

verejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil alebo porušil povinnosť alebo

obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa

čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokuta sa ukladá v sume

zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu verejného funkcionára, ak verejný funkcionár

poruší povinnosti podľa čl. 5.

Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, že verejný

funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť...

19. Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno vyvodiť, že ústavodarca

s nesplnením alebo porušením povinnosti alebo obmedzenia ustanovených ústavným

zákonom alebo zákonom spojil obligatórny právny následok vo forme sankcie – pokuty,

prípadne straty mandátu alebo verejnej funkcie. Je však potrebné doplniť, že ústavný zákon

umožňuje uložiť finančnú pokutu iba pri prvom nesplnení alebo porušení povinnosti alebo

obmedzenia ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom, o ktorom rozhoduje

príslušný (podľa ústavného zákona) orgán verejnej moci (v navrhovateľovej veci výbor).

V prípade opakovaného nesplnenia alebo porušenia povinnosti alebo obmedzenia

ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom zo strany verejného funkcionára, ak sa

v predchádzajúcom konaní proti verejnému funkcionárovi právoplatne rozhodlo, že nesplnil

alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo

zákonom, je príslušný (podľa ústavného zákona) orgán verejnej moci (napr. výbor) povinný

obligatórne uložiť sankciu straty mandátu alebo verejnej funkcie. Finančná pokuta by pri

opakovanom konštatovaní nesplnenia alebo porušenia povinnosti alebo obmedzenia

ustanoveného týmto ústavným zákonom alebo zákonom a obligatórnom uložení sankcie

v podobe straty mandátu alebo verejnej funkcie neplnila svoj preventívny účel (pozri ďalej

bod 24). Represívny účel plní sankcia v podobe straty mandátu alebo verejnej funkcie.

Bližšie však ústavný zákon neupravuje princípy ukladania sankcií a je potrebné v rámci

ukladania sankcií zohľadniť aj ďalej popísané ďalšie princípy demokratického právneho

štátu (, ).

20. Ďalej je potrebné zohľadniť vzhľadom na obligatórne ukladanie sankcií (alebo

iných povinností) v prípade nesplnenia alebo porušenia povinnosti alebo obmedzenia

ustanoveného ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6 až 8 ústavného zákona)

aj princípy vzťahujúce sa na správne trestanie. V tomto smere je dôležité odkázať na čl. 4

ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„protokol č. 7“).

21. Výbor rozhodnutím sp. zn. /K zo 16. júna 2016 konštatoval, že

navrhovateľ ako predseda predstavenstva , tým, že do 30 dní

od ustanovenia do verejnej funkcie neukončil vykonávanie funkcií nezlučiteľných

s verejnou funkciou, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, za čo

navrhovateľovi uložil v súlade s čl. 9 ods. 10 písm. d) ústavného zákona pokutu v sume

zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu navrhovateľa, a to vo výške 5 184 €. Svoje

rozhodnutie výbor odôvodnil takto:

«Verejný funkcionár sa verejnej funkcie ujal 30. októbra 2015, oznámenie funkcií,

zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“), ktoré bol povinný

podať do 30 dní od ujatia sa výkonu verejnej funkcie za predchádzajúci kalendárny rok

(za rok 2014) podal 31. marca 2016. V podanom oznámení verejný funkcionár uviedol,

že vykonáva podnikateľskú činnosť ako konateľ v obchodných spoločnostiach

a ako člen dozornej rady akciovej spoločnosti

. V oznámení okrem tejto skutočnosti uviedol, že nespĺňa podmienky

nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní

alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a ods. 2 ústavného zákona. Taktiež uviedol, že funkciu

v ukončil 22.3.2016, funkciu v

22.3.2016, funkciu v 9.3.2016, funkciu v

23.3.2016 a funkciu v 21.3.2016. ...

Dotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo dňa

3.6.2016 v ktorom priznáva, že funkcie, resp. činnosti ako konateľ zastával, a že zákonom

ustanovený právny úkon smerujúci k ich skončeniu vykonal oneskorene, teda neskôr, nezje

stanovená zákonná lehota. Toto konanie však nebolo neúmyselné a napokon sa tejto

povinnosti nevyhýbal, nakoľko napravil tento stav, a dal do súladu všetky požadované

skutočnosti.

Na svoju obranu ďalej uvádza, že bol veľmi pracovne aj časovo zaneprázdnený

v rozhodnom období, taktiež že je zamestnávateľ a aj táto činnosť si vyžiadala maximálnu

vyťaženosť, aby stíhal dodržiavať aj pracovnoprávne predpisy vo vzťahu k jeho

zamestnancom (prideľuje úlohy, kontroluje prácu zamestnancov, školí koncipienta, vypláca

mzdy, odvody a pod.). Svoje povinnosti sa snaží plniť podľa najlepšieho vedomia

a svedomia a napriek tomu nepostrehol zanedbanie povinností podľa ústavného zákona a

jeho pozornosti mu unikli povinnosti verejného funkcionára, čo ho mrzí a hlboko sa

ospravedlňuje. Táto situácia vznikla aj z dôvodu, že funkciu verejného funkcionára

vykonáva prvýkrát. ...

Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že vyjadrenie verejného

funkcionára má vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané

skutočnosti prihliadať, keďže ústavný zákon neumožňuje verejného funkcionára zbaviť

zodpovednosti za jeho porušenie z takýchto dôvodov. Naviac verejný funkcionár ani

nepopiera skutočnosti uvádzané výborom a uznáva, že zákonom ustanovený právny úkon

smerujúci k skončeniu funkcií nezlučiteľných s verejnou funkciou nevykonal v zákonom

stanovenej lehote.»

Navrhovateľ uloženú pokutu uhradil.

22. Výbor napadnutým rozhodnutím vydanom v rovnaký deň ako rozhodnutie sp. zn.

/K konštatoval, že navrhovateľ ako člen predstavenstva ,

tým, že aj po uplynutí 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie vykonával funkcie nezlučiteľné

s výkonom verejnej funkcie, porušil ustanovenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, za čo mu

uložil pokutu v sume 5 298 €. Svoje rozhodnutie výbor odôvodnil takto:

«Verejný funkcionár sa verejnej funkcie ujal 30. októbra 2015 a v oznámení

o funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“), ktoré

podal Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len

„výbor“) za rok 2015 k 31.3.2016 uviedol, že ku dňu podania oznámenia nespĺňa

podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií,

zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona.

Z oznámenia, ktoré verejný funkcionár podal pri ujatí sa verejnej funkcie za rok 2014

až 31.3.2016 výbor zistil, že verejný funkcionár vykonáva podnikateľskú činnosť ako

konateľ v obchodných spoločnostiach

a ako člen dozornej

rady akciovej spoločnosti , a že uvedené funkcie ukončil

postupne v období od 10.3.2016 do 23.3.2016.

Výbor sa s uvedenou skutočnosťou oboznámil dňa 18. mája 2016. Uznesením výboru

č. 22 z 18. mája 2016 začal voči verejnému funkcionárovi konanie podľa čl. 9 ods. 2

písm. a) ústavného zákona za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. Súčasne podľa čl. 9

ods. 4 ústavného zákona požiadal verejného funkcionára o stanovisko pre účely konania

vo veci ochrany verejného záujmu.

Dotknutý verejný funkcionár sa k uzneseniu o začatí konania vyjadril listom zo dňa

3.6.2016 v ktorom priznáva, že funkcie konateľa zastával, a že zákonom ustanovený právny

úkon smerujúci k ich skončeniu vykonal oneskorene teda neskôr, než je stanovená lehota.

Toto konanie však nebolo neúmyselné a napokon sa tejto povinnosti nevyhýbal, nakoľko

napravil tento stav a dal do súladu všetky požadované skutočnosti.

V oznámení vychádzal z daného časového okamihu uvedomujúc si, že si neskoro

splnil povinnosti (keďže stále vykonával funkcie konateľa v už uvedených spoločnostiach).

Preto v oznámení uviedol, že nespĺňa podmienky nezlučiteľnosti verejného funkcionára.

Môže však potvrdiť, že sa funkcií konateľa a člena dozornej rady už vzdal, čím už spĺňa

podmienky nezlučiteľnosti verejného funkcionára.

Na svoju obranu uvádza, že bol veľmi pracovne vyťažený, taktiež je aj zamestnávateľ

a aj táto činnosť si vyžiadala maximálnu vyťaženosť, aby stíhal dodržiavať aj

pracovnoprávne predpisy vo vzťahu k jeho zamestnancom. Svoje povinnosti sa snaží plniť

podľa najlepšieho vedomia a svedomia a napriek tomu nepostrehol zanedbanie povinností

podľa ústavného zákona a jeho pozornosti mu unikli povinnosti verejného funkcionára, čo

ho mrzí a hlboko sa ospravedlňuje. Táto situácia vznikla aj z dôvodu, že funkciu verejného

funkcionára vykonáva prvýkrát. V závere svojho vyjadrenia uvádza, že jeho pochybenie

nebolo úmyselné a do budúcna by chcel dať prísľub, že sa z jeho strany už nikdy nebude

opakovať akékoľvek porušenie povinnosti ústavného zákona. ...

Výbor dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že napriek skutočnosti, že verejný

funkcionár uskutočnil právne úkony na základe ktorých už v dnešnému dňu nedochádza

z jeho strany k porušovaniu čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, nie je možné zbaviť verejného

funkcionára zodpovednosti za jeho porušenie, keďže úkony smerujúce k ukončeniu

nezlučiteľných funkcií s verejnou funkciou vykonal až v priebehu mesiaca marec 2016.

Nezanedbateľnou skutočnosťou je aj fakt, že verejný funkcionár porušenie svojej povinnosti

vo vymedzenom období nijako nepopiera.

Z povahy veci vyplýva, že porušovanie povinnosti verejného funkcionára má

charakter omisívneho konania, ktorý spočíval v nečinnosti trvajúcej určitú dobu, keďže

v období takmer troch mesiacov v roku 2016 verejný funkcionár porušoval ústavný zákon

tým, že vykonával podnikateľskú činnosť napriek skutočnosti, že verejným funkcionárom sa

stal už v roku 2015.

Výbor v konaní č. /K verejnému funkcionárovi uložil pokutu za porušenie

čl. 5 ods. 2 v spojení s čl. 5 ods. 7 ústavného zákona, keďže uvedené funkcie verejný

funkcionár neukončil do 30 dní od ujatia sa verejnej funkcie. Výbor má za to, že je výlučne

v dispozícii a na zodpovednosti verejného funkcionára, aby činnosť nezlučiteľnú s výkonom

verejnej funkcie ukončil spôsobom podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona, alebo po uplynutí

tam určenej lehoty aj kedykoľvek neskôr. Verejný funkcionár však tak neurobil a tým sa

vystavil nebezpečenstvu aj opakovaného uloženia...»

23. Námietka navrhovateľa spočíva v tvrdení, že výbor porušil ustanovenia

ústavného zákona, keďže napadnuté rozhodnutia výboru ukladajú sankciu za jedno a to isté

porušenie ústavného zákona, čo ústavný zákon podľa navrhovateľa neumožňuje.

24. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia výboru a vyjadrenia navrhovateľa

ústavný súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo sporné, že zo strany navrhovateľa došlo

k porušeniu ústavného zákona v tom smere, že počas výkonu verejnej funkcie vykonával

súbežne aj po uplynutí 30 dní od začatia výkonu verejnej funkcie i funkcie nezlučiteľné

s výkonom verejnej funkcie, čím porušil čl. 5 ods. 2 ústavného zákona.

25. V danej veci je potrebné posúdiť, či sa svojím konaním v rozpore s ústavným

zákonom dopustil jedného alebo viacerých verejnoprávnych deliktov, resp. opakovane toho

istého verejnoprávneho deliktu vo viacerých samostatne posudzovaných obdobiach alebo

jedného verejnoprávneho deliktu v rámci celého preverovaného obdobia od začiatku výkonu

verejnej funkcie do skončenia výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie.

26. Ústavný zákon upravuje zákaz výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom funkcie

verejného funkcionára v čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona, z čoho vyplýva povinnosť

verejného funkcionára v prípade výkonu takejto funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej

funkcie skončiť jej výkon, a to do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie.

V prípade, že aj po uplynutí tejto lehoty (počas ktorej nie je verejný funkcionár

postihnuteľný za súbežný výkon verejnej funkcie i funkcie nezlučiteľnej s výkonom

verejnej funkcie) verejný funkcionár vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom verejnej

funkcie (hoci aj 1 deň po uplynutí 30-dňovej lehoty), dopúšťa sa porušenia obmedzenia

ustanoveného ústavným zákonom v podobe zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej

s výkonom verejnej funkcie v zmysle čl. 5 ods. 1 a (alebo) 2 ústavného zákona. Nemožno

však čl. 5 ods. 7 ústavného zákona vykladať tak, že by tento upravoval samostatne

sankcionovateľnú povinnosť v podobe skočenia výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom

verejnej funkcie. Táto povinnosť (vzdanie sa funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej

funkcie v lehote 30 dní od ustanovenia do verejnej funkcie) je len logickým a explicitne

vyjadreným právne relevantným úkonom, ktorého uskutočnenie zabezpečuje neporušenie

obmedzenia ustanoveného v čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona zo strany verejného

funkcionára, a teda naplnenie účelu čl. 5 ústavného zákona v podobe ochrany verejného

záujmu na riadnom výkone verejnej funkcie. Nie je preto možné od seba na účely správneho

trestania oddeliť obmedzenie v podobe zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom

verejnej funkcie v zmysle čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona a povinnosť skončiť výkon

funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona. Obe

ustanovenia sledujú ten istý účel a cieľ a nerešpektovaním príkazov v zmysle oboch článkov

dochádza k porušeniu len jedného obmedzenia – zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej

s výkonom verejnej funkcie podľa čl. 5 ods. 1 a 2 ústavného zákona.

27. Zároveň platí, že pokiaľ verejný funkcionár neskončil po uplynutí 30 dní

od ustanovenia do verejnej funkcie výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej

funkcie, k dokonaniu verejnoprávneho deliktu porušenia zákazu výkonu funkcie

nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie dochádza prvým dňom nasledujúcim po 30. dni

od ustanovenia do verejnej funkcie. Každý ďalší deň je udržiavaním protiprávneho stavu

vyvolaného dokonaním tohto verejnoprávneho deliktu, a tento protiprávny stav je ukončený

až skončením výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie. Pre účely

správneho trestania sa však toto celé obdobie od dokonania verejnoprávneho deliktu

(porušenia zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie) až po

ukončenie protiprávneho stavu považuje za jedno konanie (skutok) a jeden verejnoprávny

delikt, a to bez ohľadu na to, koľko dní, týždňov, mesiacov alebo rokov sa protiprávny stav

udržuje, keďže ide o trváci verejnoprávny delikt. V prípade, že počas daného protiprávneho

stavu dôjde k právoplatnému rozhodnutiu príslušného orgánu verejnej moci o porušení

zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa čl. 5 ods. 1

a (alebo) 2 ústavného zákona, a verejný funkcionár aj po právoplatnosti tohto rozhodnutia

naďalej vykonáva funkciu nezlučiteľnú s výkonom verejnej funkcie (alebo nesplní či poruší

iné obmedzenie alebo povinnosť v zmysle ústavného zákona alebo zákona), dopúšťa sa

recidívy, a teda opätovného protiprávneho konania, resp. opätovného spáchania

verejnoprávneho deliktu.

28. Ak teda navrhovateľ neskončil po uplynutí 30 dní od ustanovenia do verejnej

funkcie výkon funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie, dopustil sa prvým dňom

nasledujúcim po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie porušenia obmedzenia

spočívajúceho v zákaze výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom verejnej funkcie podľa

čl. 5 ods. 2 ústavného zákona. V období od prvého dňa nasledujúceho po 30. dni

od ustanovenia do verejnej funkcie až do marca 2016, keď navrhovateľ postupne skončil

výkon funkcií nezlučiteľných s výkonom verejnej funkcie, sa dopúšťal trváceho

verejnoprávneho deliktu. O porušení zákazu výkonu funkcie nezlučiteľnej s výkonom

verejnej funkcie a o uložení sankcie rozhodol výbor rozhodnutím sp. zn. /K

zo 16. júna 2016, ako aj napadnutým rozhodnutím z toho istého dňa. Keďže v období od

prvého dňa nasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do skončenia

výkonu funkcií nezlučiteľných s výkonom verejnej funkcie nedošlo k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu výboru o porušení povinnosti podľa čl. 5 ods. 2 ústavného

zákona (obidve rozhodnutia boli vydané a nadobudli právoplatnosť v rovnaký deň),

navrhovateľ sa tak dopustil jedného trváceho verejnoprávneho deliktu. Nemožno v danom

prípade posudzovať konanie navrhovateľa ako porušenie ústavného zákona dvakrát v dvoch

hodnotených obdobiach [a) do 30. dňa odo dňa ujatia sa verejnej funkcie, b) od 31. dňa odo

dňa ujatia sa verejnej funkcie].

29. Ďalšiu sankciu v podobe straty verejnej funkcie by bolo možné navrhovateľovi

uložiť v prípade, že by po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. /K

zo 16. júna 2016 opätovne alebo kontinuálne vykonával funkciu nezlučiteľnú s výkonom

verejnej funkcie, čo nebolo objektívne možné vzhľadom na rovnaký deň nadobudnutia

právoplatnosti oboch rozhodnutí vydaných vo veci navrhovateľa.

30. Ústavný súd sa už vo svojej judikatúre (, )

vysporiadal aj s otázkou, či zo strany výboru išlo o porušenie zákazu dvojitého potrestania

v tej istej veci v zmysle čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7, a konštatoval jeho aplikovateľnosť

v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vo veci

navrhovateľa.

31. Či došlo zo strany výboru konaním vo veci ochrany verejného záujmu

a zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej veci a s ním spojeným napadnutým

rozhodnutím k porušeniu princípu ne bis in idem vyjadreného v čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7,

je potrebné posúdiť podľa naplnenia troch zásad, a to totožnosti skutku, totožnosti páchateľa

a totožnosti chráneného záujmu.

32. K totožnosti skutku možno konštatovať, že výbor rozhodnutím sp. zn.

/K zo 16. júna 2016 rozhodol o porušení čl. 5 ods. 2 v spojení s čl. 5 ods. 7

ústavného zákona tým, že navrhovateľ vykonával funkciu konateľa obchodných spoločností

, ako aj funkciu člena dozornej rady spoločnosti

, teda funkcie nezlučiteľné s výkonom verejnej funkcie

neukončil do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie, čím sa dopustil

verejnoprávneho deliktu. Za totožný skutok – vykonávanie funkcií nezlučiteľných

s výkonom verejnej funkcie (funkciu konateľa obchodných spoločností

, ako aj funkciu člena dozornej rady spoločnosti

) popri vykonávaní verejnej funkcie v období od prvého dňa nasledujúceho po

30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do marca 2016 bol navrhovateľ potrestaný

rovnako napadnutým rozhodnutím. Totožnosť skutku je tak v prípade konania a rozhodnutia

výboru sp. zn. /K zo 16. júna 2016 a napadnutého rozhodnutia zachovaná (bod

26 odôvodnenia).

33. Pokiaľ ide o totožnosť osoby, tá je v oboch konaniach a rozhodnutiach výboru

zrejmá a zachovaná.

34. K totožnosti chráneného záujmu ústavný súd konštatuje, že v oboch

rozhodnutiach výboru (sp. zn. /K zo 16. júna 2016, ako aj v napadnutom

rozhodnutí) bol navrhovateľ potrestaný za porušenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona, a preto

aj totožnosť chráneného záujmu je v oboch prípadoch zachovaná.

35. Cieľom čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 je zakázať opätovné konanie a potrestanie

dotknutej osoby v prípade predchádzajúceho konečného rozhodnutia v totožnej veci (porov.

Franz Fischer v. Rakúsko, č. 37950/97, rozsudok ESĽP z 29. 5. 2001, bod 22).

Za predchádzajúce rozhodnutie (t. j. rozhodnutie, ktoré predchádza napadnutému

rozhodnutiu) vo veci navrhovateľa je potrebné považovať rozhodnutie výboru sp. zn.

/K zo 16. júna 2016, ktoré je potrebné považovať za konečné rovnako ako

napadnuté rozhodnutie, ktoré nadobudli právoplatnosť ich doručením sťažovateľovi, teda

18. septembra 2016.

36. Na základe už uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doručením rozhodnutia

výboru sp. zn. /K zo 16. júna 2016 navrhovateľovi nastala prekážka pre opätovné

konanie a rozhodnutie (potrestanie) vo veci porušenia čl. 5 ods. 2 ústavného zákona

vykonávaním funkcií nezlučiteľných s výkonom verejnej funkcie v období od prvého dňa

nasledujúceho po 30. dni od ustanovenia do verejnej funkcie až do marca 2016. Tým, že

výbor napriek tomu napadnutým rozhodnutím opätovne rozhodol v totožnej veci, porušil

tým princíp ne bis in idem vyjadrený v čl. 4 ods. 2 protokolu č. 7. Toto pochybenie výboru

má ústavnoprávnu relevanciu a intenzitu a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia sp. zn.

/K zo 16. júna 2016.

37. V súvislosti s vyjadrením výboru k prijatej sťažnosti, v ktorom poukázal na

uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 10. februára 2015, v ktorom ústavný súd

dospel k právnemu záveru, že nejde o porušenie zásady ne bis in idem, pokiaľ výbor

postihuje porušenie rovnakej povinnosti navrhovateľa, avšak za zjavne iné obdobie

kalendárneho roka, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na odlišné skutkové okolnosti

danej veci spočívajúce predovšetkým v zjavne odlišných časových súvislostiach

rozhodovania výboru (dve rozhodnutia vydané v jeden deň) nie je dôvod na aplikáciu

záverov rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. na prípad sťažovateľa, a preto

predmetnú námietku výboru ústavný súd neakceptoval.

38. V dôsledku uvedených záverov ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie výboru

sp. zn. /K zo 16. júna 2016, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

V.

39. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Jozefom Novákom, advokátska kancelária verita, s. r. o.,

Miletičova 5B, Bratislava, v konaní pred ústavným súdom. Navrhovateľ si vyčíslil trovy

za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie písomného návrhu

ústavnému súdu) vykonané v roku 2016 v sume 363,79 €.

40. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu je 8,58 €.

41. Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal navrhovateľovi úhradu trov

konania v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky za dva úkony

právnej služby uskutočnené v roku 2016 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu

ústavnému súdu) v sume 303,16 € vrátane režijného paušálu (2 x 143 € + 2 x 8,58 €), ktoré

po zvýšení o daň z pridanej hodnoty predstavujú celkovú sumu 363,79 €.

42. Keďže výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdom

uložená povinnosť uhradiť trovy navrhovateľa, je orgánom Národnej rady Slovenskej

republiky, uložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom Kancelárie

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá nakladá s jeho rozpočtovými prostriedkami, tak

ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2016