Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 570/2016
PDF · 118.61 KB
No categories available
I. ÚS 570/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Petra Brňáka o sťažnosti , zastúpeného
advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/03, takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 1/03 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 226/2013 z 24. júna 2013 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet
jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2016
doručená opätovná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/03 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bol 15. decembra 2002 doručený návrh,
ktorým sa sťažovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej pri pracovnom úraze.
Konanie o tomto návrhu je okresným súdom vedené pod sp. zn. 8 C 1/03, pričom v čase
rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte nebolo právoplatne skončené, a to aj napriek
tomu, že ústavný súd rozhodnutím sp. zn. IV. ÚS 226/2013 z 24. júla 2013 konštatoval
porušenie označených práv.
3. Okresný súd vo vyjadrení zo 7. novembra 2016 konštatoval, že posúdenie otázky
prieťahov ponecháva na rozhodnutie ústavného súdu s tým, že súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní.
6. Keďže ústavný súd už nálezom sp. zn. IV. ÚS 226/2013 z 24. júla 2013 rozhodol,
že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/03 porušil sťažovateľom označené
práva, v tomto konaní mohol vzhľadom na § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde
posudzovať postup okresného súdu v napadnutom konaní z hľadiska namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
len v období po nadobudnutí právoplatnosti označeného nálezu, t. j. po 24. júli 2013.
7. Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu
pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne
orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať.
V minulosti Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) a v súčasnosti Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) obsahujú viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť
a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav
právnej istoty.
8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
9. Táto povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov vyplýva podľa právnej úpravy
účinnej do 30. júna 2016 z § 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez
ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, ako aj podľa
§ 117 ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný urobiť vhodné opatrenia,
aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119
ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,
ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca
spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
10. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis ako základný princíp civilného sporového konania
v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Povinnosť súdu konať
bez prieťahov nadväzne na to vyplýva aj z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje
v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania alebo aj § 183 ods. 1 CSP prvú vetu, podľa
ktorej sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
11. Ústavný súd vzhľadom na opakované zistené obdobie neefektívnej činnosti
okresného súdu aj po náleze ústavného súdu konštatuje, že v postupe okresného súdu
v právnej veci sťažovateľa boli zistené nedostatky dosahujúce vo svojom súhrne ústavnú
relevanciu, teda že opätovne došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho
práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku tohto nálezu).
12. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
13. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov
sa ho domáha. Z § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyplýva, že ak
ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý
základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
14. Svoju požiadavku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
4 000 € sťažovateľ odôvodnil dlhotrvajúcou nepriaznivou a nekonformnou situáciou
vzniknutou v dôsledku dĺžky napadnutého konania.
15. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa
po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi
(m. m. IV. ÚS 84/02).
16. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania (prevyšujúcu 13 rokov), ako aj na zistenie
rozsiahlych období nečinnosti okresného súdu prichádza podľa názoru ústavného súdu aj
v danom prípade do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, avšak nie v sťažovateľom
žiadanej výške. Finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € považuje ústavný súd
za primerané pre nápravu porušenia označených práv. Na jeho zaplatenie preto ústavný súd
zaviazal okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
(bod 2 výroku tohto nálezu).
17. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadza odmeny za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhlášky je 8,58 €.
18. Ústavný súd vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) danú mu § 36 ods. 2
zákona o ústavnom súde uložiť niektorému účastníkovi úhradu trov konania považoval
za dôvodné sťažovateľovi priznať úhradu trov právneho zastúpenia za obidva vyúčtované
úkony právnych služieb vykonané v roku 2016 (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie
sťažnosti ústavnému súdu), a preto porušovateľa označených práv zaviazal na zaplatenie
úhrady trov právneho zastúpenia v ním pôvodne vyúčtovanej sume 363,79 €, ktorá
pozostáva z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 143 €, paušálnej náhrady
nákladov v sume 2 x 8,58 € a dane z pridanej hodnoty v sume 60,63 € (bod 4 výrokovej
časti tohto nálezu).
19. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. novembra 2016