Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 570/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka o sťažnosti , zastúpeného

advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. , takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 24. júna 2013 p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2016

doručená opätovná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bol 15. decembra 2002 doručený návrh,

ktorým sa sťažovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej pri pracovnom úraze.

Konanie o tomto návrhu je okresným súdom vedené pod sp. zn. , pričom v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte nebolo právoplatne skončené, a to aj napriek

tomu, že ústavný súd rozhodnutím sp. zn. z 24. júla 2013 konštatoval

porušenie označených práv.

3. Okresný súd vo vyjadrení zo 7. novembra 2016 konštatoval, že posúdenie otázky

prieťahov ponecháva na rozhodnutie ústavného súdu s tým, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

6. Keďže ústavný súd už nálezom sp. zn. z 24. júla 2013 rozhodol,

že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil sťažovateľom označené

práva, v tomto konaní mohol vzhľadom na

posudzovať postup okresného súdu v napadnutom konaní z hľadiska namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

len v období po nadobudnutí právoplatnosti označeného nálezu, t. j. po 24. júli 2013.

7. Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať.

V minulosti (ďalej len „OSP“) a v súčasnosti Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) obsahujú viaceré účinné prostriedky zabezpečujúce plynulosť

a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav

právnej istoty.

8. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

9. Táto povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov vyplýva podľa právnej úpravy

účinnej do 30. júna 2016 z , ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, ako aj podľa

, podľa ktorého bol sudca povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119

ods. 1 a 4 , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca

spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

10. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis ako základný princíp civilného sporového konania

v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Povinnosť súdu konať

bez prieťahov nadväzne na to vyplýva aj z , podľa ktorého súd postupuje

v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom

pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania alebo aj prvú vetu, podľa

ktorej sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

11. Ústavný súd vzhľadom na opakované zistené obdobie neefektívnej činnosti

okresného súdu aj po náleze ústavného súdu konštatuje, že v postupe okresného súdu

v právnej veci sťažovateľa boli zistené nedostatky dosahujúce vo svojom súhrne ústavnú

relevanciu, teda že opätovne došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho

práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

12. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

13. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyplýva, že ak

ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý

základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

14. Svoju požiadavku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

4 000 € sťažovateľ odôvodnil dlhotrvajúcou nepriaznivou a nekonformnou situáciou

vzniknutou v dôsledku dĺžky napadnutého konania.

15. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa

po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi

(m. m. ).

16. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania (prevyšujúcu 13 rokov), ako aj na zistenie

rozsiahlych období nečinnosti okresného súdu prichádza podľa názoru ústavného súdu aj

v danom prípade do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, avšak nie v sťažovateľom

žiadanej výške. Finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € považuje ústavný súd

za primerané pre nápravu porušenia označených práv. Na jeho zaplatenie preto ústavný súd

zaviazal okresný súd v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

(bod 2 výroku tohto nálezu).

17. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadza odmeny za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2016 je 143 € a hodnota režijného paušálu v zmysle

§ 16 ods. 3 vyhlášky je 8,58 €.

18. Ústavný súd vzhľadom na možnosť (a nie povinnosť) danú mu § 36 ods. 2

uložiť niektorému účastníkovi úhradu trov konania považoval

za dôvodné sťažovateľovi priznať úhradu trov právneho zastúpenia za obidva vyúčtované

úkony právnych služieb vykonané v roku 2016 (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie

sťažnosti ústavnému súdu), a preto porušovateľa označených práv zaviazal na zaplatenie

úhrady trov právneho zastúpenia v ním pôvodne vyúčtovanej sume 363,79 €, ktorá

pozostáva z odmeny za vykonané právne úkony v sume 2 x 143 €, paušálnej náhrady

nákladov v sume 2 x 8,58 € a dane z pridanej hodnoty v sume 60,63 € (bod 4 výrokovej

časti tohto nálezu).

19. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. novembra 2016