Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 868/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou ,

, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Žilina č. k. -137 z 3. marca 2014, uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

-172 z 3. septembra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. -199 z 29. júla 2015 a takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti , z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. novembra 2015 elektronicky doručená zaručeným elektronickým podpisom podpísaná

sťažnosť obchodnej spoločnosti , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-137 z 3. marca 2014, uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -172 z 3. septembra 2014 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. -199 z 29. júla

2015.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v pozícii

odporcu (žalovaného) v rámci konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.

, v ktorom sa , správca konkurznej podstaty úpadcu

, ako navrhovateľ (ďalej len „navrhovateľ“) domáha,

aby sťažovateľka zaplatila sumu 158 022,48 eur s príslušenstvom.

Sťažovateľka ako odporkyňa podala v tomto konaní návrh, aby okresný súd uložil

navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1

vo výške 5 % z výšky predmetu sporu, t. j. zo sumy

158 022,48 eur, čo v danom prípade predstavuje sumu vo výške 7 901,12 eur.

Okresný súd uznesením č. k. -137 z 3. marca 2014 tento návrh

sťažovateľky na zloženie preddavku na trovy konania navrhovateľom zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -137 z 3. marca 2014 podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd uznesením č. k. -172

z 3. septembra 2014 rozhodol tak, že potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného

súdu č. k. -137 z 3. marca 2014.

Proti uzneseniu krajského súdu č. k. -172 z 3. septembra 2014

podala sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením č. k. -199

z 29. júla 2015 odmietol.

3. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti možno zhrnúť, že podľa sťažovateľky k porušeniu

ňou označených práv došlo predovšetkým v dôsledku arbitrárnosti ňou napádaných

rozhodnutí všeobecných súdov, formalizmu posúdenia splnenia zákonných podmienok

všeobecnými súdmi, ako i porušenia princípu „rovnosti zbraní“.

4. K namietanému porušeniu , resp. dohovoru

sťažovateľka v závere svojej sťažnosti sumarizujúc svoju argumentáciu uvádza:

„... odôvodnenie v požadovanej kvalite v napadnutých uzneseniach chýba, pretože,

hoci je z nich zrejmý myšlienkový proces, ktorý porušovateľov doviedol k záveru o splnení

podmienok na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov, pričom

porušovatelia vôbec neskúmali postavenie navrhovateľa ako právnickej osoby, ktorá musí

znášať aj podnikateľské riziko vyplývajúce z podnikania a s tým súvisiacich právnych

úkonov. Okrem iného má navrhovateľ k dispozícii nemalé finančné prostriedky na

bankovom účte, čo zjavne nepodporuje skutočnosť o nemajetnosti navrhovateľa.

Porušovateľ 3/ a porušovateľ 2/ v napadnutých uzneseniach 2/ a 3/ odkázali stroho

na závery prv vydaných uznesení súdov nižšieho stupňa, pričom takto vyslovený právny

názor porušovateľov považuje sťažovateľ za maximálne arbitrárny, zjavne neodôvodnený,

vytrhnutý z kontextu a jednostranne uprednostňujúci výlučne ochranu práv navrhovateľa

v tomto konaní. Takto vyvodené závery uvedené v napadnutých uzneseniach nezodpovedajú

obsahu základného práva na súdnu ochranu zakotveného v a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Odôvodnenie napadnutých uznesení sa absolútne nezaoberajú samotným inštitútom

uloženia preddavkov na trovy konania a jeho účelom, ktoré sú v tomto prípade kľúčové,

nakoľko majú zabezpečiť ochranu sťažovateľa proti svojvôli navrhovateľa a jeho

šikanóznemu konaniu vo forme nedôvodných a zjavne bezúspešných žalôb s de facto

zhodným predmetom konania, čím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu sťažovateľa

ako základného ústavnoprávneho princípu.

Napadnuté uznesenia považuje preto sťažovateľ za prejav formalistického prístupu

k interpretácii ako relevantnej právnej normy, ktorý má v konečnom dôsledku

za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia, a teda aj zjavnú neodôvodnenosť, čim sa

napadnuté uznesenia, aj z ústavného hľadiska kladúceho požiadavku na presvedčivé

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, stali neudržateľné.“

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa

03.03.2014, č. k. - 137, IČS: 5111217097, uznesením Krajského súdu

v Žiline zo dňa 03.09.2014, č. k. -172, IČS: 5111217097 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.07.2015 č. k. - 199

p o r u š e n é boli.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.07.2015 č. k.

-199 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.09.2014, č. k.

-172, IČS: 5111217097 a uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa

03.03.2014, č. k. - 137, IČS: 5111217097 zrušuje a vec vracia na ďalšie

konanie.

Porušovatelia sú povinní uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vrátane

DPH na účet jeho právneho zástupcu, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu,

a to do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

6. Dňa 12. decembra 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie, v ktorom mu

sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že „berie svoju ústavnú

sťažnosť v celom rozsahu späť, zároveň žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby

konanie o ústavnej sťažnosti, v zmysle , zastavil“.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd

konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa,

najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému

zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody

sťažovateľa.

11. Vzhľadom na to, že sťažovateľka podaním zo 7. decembra 2016 vzala svoju

sťažnosť späť a ústavný súd z tejto sťažnosti nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli

viesť k záveru o neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (obdobne napr. , ,

, , a iné).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2016