Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 868/2016
PDF · 131.23 KB
No categories available
III. ÚS 868/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ,
, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou ,
, konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky
, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Žilina č. k. 10 Cb 220/2011-137 z 3. marca 2014, uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.
13 Cob 143/2014-172 z 3. septembra 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 2 Obdo 70/2014-199 z 29. júla 2015 a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti , z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. novembra 2015 elektronicky doručená zaručeným elektronickým podpisom podpísaná
sťažnosť obchodnej spoločnosti , (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.
10 Cb 220/2011-137 z 3. marca 2014, uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 13 Cob 143/2014-172 z 3. septembra 2014 a uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Obdo 70/2014-199 z 29. júla
2015.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v pozícii
odporcu (žalovaného) v rámci konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
10 Cb 220/2011, v ktorom sa , správca konkurznej podstaty úpadcu
, ako navrhovateľ (ďalej len „navrhovateľ“) domáha,
aby sťažovateľka zaplatila sumu 158 022,48 eur s príslušenstvom.
Sťažovateľka ako odporkyňa podala v tomto konaní návrh, aby okresný súd uložil
navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v zmysle § 141a ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku vo výške 5 % z výšky predmetu sporu, t. j. zo sumy
158 022,48 eur, čo v danom prípade predstavuje sumu vo výške 7 901,12 eur.
Okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 220/2011-137 z 3. marca 2014 tento návrh
sťažovateľky na zloženie preddavku na trovy konania navrhovateľom zamietol.
Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 10 Cb 220/2011-137 z 3. marca 2014 podala
sťažovateľka odvolanie, o ktorom krajský súd uznesením č. k. 13 Cob 143/2014-172
z 3. septembra 2014 rozhodol tak, že potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu č. k. 10 Cb 220/2011-137 z 3. marca 2014.
Proti uzneseniu krajského súdu č. k. 13 Cob 143/2014-172 z 3. septembra 2014
podala sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením č. k. 2 Obdo 70/2014-199
z 29. júla 2015 odmietol.
3. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti možno zhrnúť, že podľa sťažovateľky k porušeniu
ňou označených práv došlo predovšetkým v dôsledku arbitrárnosti ňou napádaných
rozhodnutí všeobecných súdov, formalizmu posúdenia splnenia zákonných podmienok
všeobecnými súdmi, ako i porušenia princípu „rovnosti zbraní“.
4. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru
sťažovateľka v závere svojej sťažnosti sumarizujúc svoju argumentáciu uvádza:
„... odôvodnenie v požadovanej kvalite v napadnutých uzneseniach chýba, pretože,
hoci je z nich zrejmý myšlienkový proces, ktorý porušovateľov doviedol k záveru o splnení
podmienok na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov, pričom
porušovatelia vôbec neskúmali postavenie navrhovateľa ako právnickej osoby, ktorá musí
znášať aj podnikateľské riziko vyplývajúce z podnikania a s tým súvisiacich právnych
úkonov. Okrem iného má navrhovateľ k dispozícii nemalé finančné prostriedky na
bankovom účte, čo zjavne nepodporuje skutočnosť o nemajetnosti navrhovateľa.
Porušovateľ 3/ a porušovateľ 2/ v napadnutých uzneseniach 2/ a 3/ odkázali stroho
na závery prv vydaných uznesení súdov nižšieho stupňa, pričom takto vyslovený právny
názor porušovateľov považuje sťažovateľ za maximálne arbitrárny, zjavne neodôvodnený,
vytrhnutý z kontextu a jednostranne uprednostňujúci výlučne ochranu práv navrhovateľa
v tomto konaní. Takto vyvodené závery uvedené v napadnutých uzneseniach nezodpovedajú
obsahu základného práva na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Odôvodnenie napadnutých uznesení sa absolútne nezaoberajú samotným inštitútom
uloženia preddavkov na trovy konania a jeho účelom, ktoré sú v tomto prípade kľúčové,
nakoľko majú zabezpečiť ochranu sťažovateľa proti svojvôli navrhovateľa a jeho
šikanóznemu konaniu vo forme nedôvodných a zjavne bezúspešných žalôb s de facto
zhodným predmetom konania, čím došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu sťažovateľa
ako základného ústavnoprávneho princípu.
Napadnuté uznesenia považuje preto sťažovateľ za prejav formalistického prístupu
k interpretácii § 141a OSP ako relevantnej právnej normy, ktorý má v konečnom dôsledku
za následok arbitrárnosť napadnutého uznesenia, a teda aj zjavnú neodôvodnenosť, čim sa
napadnuté uznesenia, aj z ústavného hľadiska kladúceho požiadavku na presvedčivé
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, stali neudržateľné.“
5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa
03.03.2014, č. k. 10Cb/220/2011 - 137, IČS: 5111217097, uznesením Krajského súdu
v Žiline zo dňa 03.09.2014, č. k. 13Cob/143/2014-172, IČS: 5111217097 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.07.2015 č. k. 2Obdo/70/2014 - 199
p o r u š e n é boli.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.07.2015 č. k.
2Obdo/70/2014 -199 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 03.09.2014, č. k.
13Cob/143/2014-172, IČS: 5111217097 a uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa
03.03.2014, č. k. 10Cb/220/2011 - 137, IČS: 5111217097 zrušuje a vec vracia na ďalšie
konanie.
Porušovatelia sú povinní uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia vrátane
DPH na účet jeho právneho zástupcu, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu,
a to do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“
6. Dňa 12. decembra 2016 bolo ústavnému súdu doručené podanie, v ktorom mu
sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že „berie svoju ústavnú
sťažnosť v celom rozsahu späť, zároveň žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby
konanie o ústavnej sťažnosti, v zmysle § 54 zákona o ústavnom súde, zastavil“.
II.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd
konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa,
najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému
zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody
sťažovateľa.
11. Vzhľadom na to, že sťažovateľka podaním zo 7. decembra 2016 vzala svoju
sťažnosť späť a ústavný súd z tejto sťažnosti nezistil existenciu skutočností, ktoré by mohli
viesť k záveru o neprípustnosti zastavenia konania, rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (obdobne napr. III. ÚS 126/07, III. ÚS 203/2013,
III. ÚS 408/2013, III. ÚS 560/2013, III. ÚS 454/2014 a iné).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016