Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 853/2016
PDF · 117.39 KB
No categories available
III. ÚS 853/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. decembra
2016 predbežne prerokoval sťažnosť ,
a , zastúpených obchodnou
spoločnosťou KUTAN & PARTNERS s. r. o., Laurinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná
advokát a konateľ Mgr. Ján Kutan, vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 112/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra
2016 doručená sťažnosť a (ďalej len
„sťažovatelia“), zastúpených obchodnou spoločnosťou KUTAN & PARTNERS s. r. o.,
Laurinská 18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Ján Kutan, vo veci
namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 112/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).
Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že v namietanom konaní vystupujú na strane
žalovaného v spore žalobcu spoločnosti , o zaplatenie
8 660,67 € s príslušenstvom za vykonané dielo.
Dňa 31. januára 2013 okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 14 C 112/2010-
328 tak, že žalobu zamietol. Po odvolaní žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 14 Co 198/2013-376 z 31. mája
2016 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.
Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že „(ne)konaním Okresného súdu Bratislava III
vo veci sp. zn. 14C 112/2010 a (ne)konaním Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.
14Co/198/2013 došlo k porušeniu práv a slobôd sťažovateľov...“.
Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Základné práva Sťažovateľov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Okresného
súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave porušené.
Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne
a nerozdielne uhradiť Navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,-
EUR, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne
a nerozdielne uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené
v písomnom vyhotovení nálezu, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
2
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému
súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu
na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Podľa zistenia ústavného súdu namietané konanie na okresnom súde bolo skončené
rozsudkom sp. zn. 14 C 112/2010 z 31. januára 2013, ktorý po jeho potvrdení rozsudkom
krajského súdu sp. zn. 14 Co 198/2013 z 31. mája 2016 nadobudol právoplatnosť vo veci
samej 7. septembra 2016. Sťažovatelia sa na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou
doručenou 7. novembra 2016, t. j. v čase, keď k porušeniu označených práv na všeobecných
súdoch, ktoré označili za účastníka konania, už nedochádzalo a konanie o ich sťažnosti pred
ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje
vo vzťahu k základnému právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a k právu zaručenému
v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03). Rozhodovanie o trovách
prvostupňového konania a odvolacieho konania bude podľa právoplatného rozsudku
krajského súdu sp. zn. 14 Co 198/2013 z 31. mája 2016 prebiehať v samostatnom konaní.
V prípade, že v tomto konaní bude dochádzať k zbytočným prieťahom, nič nebráni
sťažovateľom, aby sa ochrany svojich práv domáhali podaním novej sťažnosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej
zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016
4