Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 506/2016
PDF · 184.54 KB
No categories available
III. ÚS 506/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa
Tkáčika o sťažnosti , zastúpeného advokátom
JUDr. Romanom Kasanom, advokátska kancelária, M. R. Štefánika 655, Nová Baňa, pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 16/2010
takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 16/2010
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 16/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 303,16 € (slovom tristotri eur a šestnásť centov) na účet advokáta
JUDr. Romana Kasana, advokátska kancelária, M. R. Štefánika 655, Nová Baňa, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 506/2016-12 zo 17. augusta 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 16/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Následne ústavný súd 27. septembra 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa
k vecnej stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 21. novembra 2016.
V jeho prílohe sa nachádzalo vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou
úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto
podstatné skutočnosti:
- 8. decembra 2009 – podanie návrhu na Okresnom súde Žiar nad Hronom,
2
- 14. decembra 2009 – výzva sťažovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku,
- 29. decembra 2009 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,
- 7. januára 2010 – súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu,
- 27. januára 2010 – Okresnému súdu Žiar nad Hronom bolo doručené vyjadrenie
odporcu obsahujúce námietku miestnej nepríslušnosti,
- 5. februára 2010 – spis postúpený okresnému súdu,
- 14. júla 2010 – žiadosť o určenie termínu pojednávania právneho zástupcu žalobcu,
- 12. augusta 2010 – okresný súd určil termín pojednávania na 15. november 2010,
- 23. septembra 2010 – ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na pojednávaní, súhlas
s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, v prípade potreby žiadosť o vypočutie prostredníctvom
dožiadaného súdu,
- 3. novembra 2010 – upovedomenie o zrušení termínu pojednávania,
- 25. januára 2011 – úradný záznam (žiadosť sťažovateľa o nariadenie termínu),
- 14. februára 2011 – okresný súd určil termín pojednávania na 13. apríl 2011,
- 21. marca 2011 – ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na pojednávaní, súhlas
s rozhodnutím v jeho neprítomnosti, v prípade potreby žiadosť o vypočutie prostredníctvom
dožiadaného súdu,
- 4. apríla 2011 – oznámenie o zrušení termínu pojednávania stranám,
- 18. júla 2011 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa o určenie termínu
pojednávania a rozhodnutie vo veci,
- 12. januára 2012 – dožiadanie pre Okresný súd Žiar nad Hronom (žiadosť o výsluch
sťažovateľa),
- 4. apríla 2012 – okresnému súdu bola doručená zápisnica z výsluchu sťažovateľa
dožiadaným súdom,
- 18. novembra 2013 – okresný súd určil termín pojednávania na 17. január 2014,
- 13. januára 2014 – ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na pojednávaní, súhlas
s rozhodnutím v jeho neprítomnosti,
- 17. januára 2014 – pojednávanie, odročené pre účely pokusu o mimosúdnu dohodu,
- 11. apríla 2014 – sťažovateľ oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo, a navrhol
znalecké dokazovanie,
- 25. júla 2014 – okresný súd určil termín pojednávania na 8. október 2014,
- 6. októbra 2014 – ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na pojednávaní, súhlas
s rozhodnutím v jeho neprítomnosti,
- 8. októbra 2014 – pojednávanie, odročené na neurčito pre účely znaleckého
dokazovania,
- 29. januára 2015 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby zaslal
zoznam otázok, ktoré majú byť v znaleckom dokazovaní zodpovedané, aké skutkové
okolnosti majú byť objasnené,
- 27. februára 2015 – právny zástupca sťažovateľa zaslal zoznam otázok pre znalca,
- 17. septembra 2015 – uznesenie o ustanovení znaleckej organizácie a jej úloh, ako
aj povinnosti sťažovateľa zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,
- 5. októbra 2015 – odvolanie právneho zástupcu sťažovateľa proti uzneseniu
zo 17. septembra 2015 v časti o jeho povinnosti zložiť preddavok,
- 6. októbra 2015 – odvolanie právneho zástupcu sťažovateľa spolu s výzvou zaslané
právnemu zástupcovi odporcu na vyjadrenie,
- 12. októbra 2015 – vrátenie uznesenia spoločnosťou ,
z dôvodu, že nedisponuje technickými prostriedkami, ktoré by jej umožnili zodpovedať
otázky uložené súdom,
- 26. októbra 2015 – doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu proti uzneseniu
o nariadení znaleckého dokazovania,
- 19. apríla 2016 – vec predložená Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie
o odvolaní,
- 27. októbra 2016 – doručené uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
25 Co 116/2016, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu.
Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý
mu bol zapožičaný, zistil ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu sa vo svojom vyjadrení k skutkovej a právnej
náročnosti veci nevyjadrila. K veci uviedla, že „právny zástupca sťažovateľa sa opakovane
ospravedlňoval z nariadených pojednávaní na tunajšom súde, napriek tomu, že sám
o vytýčenie termínu žiadal. Napriek tomu, že súhlasil aj s pojednávaním v jeho
4
neprítomnosti, takýto postup vzhľadom na vyjadrenia proti strany na pojednávaniach
predlžoval celé konanie. Rovnako aj žiadosť o vypočutie navrhovateľa prostredníctvom
dožiadaného súdu.“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas
s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku doručenom ústavnému súdu 8. decembra
2016 zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti v plnej miere a vyjadril súhlas s upustením od
verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v napadnutom konaní.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Zb. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,
koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,
ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo
rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na
povahu konania.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
6
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej
pozícii žalobcu pôvodne „o zaplatenie kúpnej ceny oproti vráteniu motorového vozidla“,
ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende
všeobecného súdnictva, preto konštatuje, že dĺžka napadnutého konania nebola závislá od
skutkovej, ako aj právnej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ neprispel k doterajšej dĺžke napadnutého
konania. Podľa názoru ústavného súdu obrana okresného súdu spočívajúca v tvrdení, že
v dôsledku postupu sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí sa pojednávaní opakovane
ospravedlnene nezúčastňovali, došlo k predĺženiu konania vzhľadom na vyjadrenia
protistrany, na ktoré bolo potrebné reagovať, neobstojí, pretože ich opakovane vopred daný
súhlas s konaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti bol bez výhrad. Za daných okolností
preto možno konštatovať, že sťažovateľ a jeho právny zástupca sa vzdali možnosti reagovať
na prednesy protistrany prednesené na pojednávaniach a nič nebránilo okresnému súdu
v jeho ďalšom postupe a rozhodnutí veci.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní
konštatuje, že konanie ako celok je poznačené zbytočnými prieťahmi.
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd bol nečinný od
postúpenia veci Okresným súdom Žiar nad Hronom 5. februára 2010 až do 12. januára
2012, kedy dožiadal Okresný súd Žiar nad Hronom o výsluch sťažovateľa. Pre úplnosť je
potrebné dodať, že počas uvedeného obdobia dvakrát určil termín pojednávania vo veci, a to
na 15. november 2010 a 13. apríl 2011, ktoré vzhľadom na už uvedené ospravedlnenia
sťažovateľa a jeho právneho zástupcu (obsahujúce súhlas s rozhodnutím v jeho
neprítomnosti, pozn.) boli bezdôvodne zrušené. Podľa názoru ústavného súdu nič nebránilo
okresnému súdu vec prerokovať a rozhodnúť na základe obsahu súdneho spisu. Navyše,
z ospravedlnenia sťažovateľa doručeného okresnému súdu 23. septembra 2010 vyplynula aj
žiadosť o výsluch sťažovateľa dožiadaným súdom za predpokladu, že okresný súd ho bude
považovať za potrebné vypočuť. K tomuto dožiadaniu okresný súd pristúpil až po vyše 15
mesiacoch od doručenia takejto žiadosti sťažovateľa. Ústavný súd ďalej konštatuje, že ani
v ďalšom priebehu napadnutého konania okresný súd nepostupoval bez zbytočných
prieťahov. Okresný súd bol opäť bezdôvodne nečinný od vybavenia dožiadania Okresným
súdom Žiar nad Hronom 4. apríla 2012 do ďalšie relevantného úkonu vo veci –
pojednávania uskutočneného 17. januára 2014, kedy vec odročil pre účely pokusu
o mimosúdnu dohodu. Ani po doručení oznámenia sťažovateľa 11. apríla 2014, že
k mimosúdnej dohode nedošlo, a návrhu nariadiť znalecké dokazovanie okresný súd
nepostupoval dostatočne razantne, keď pojednávanie konané 8. októbra 2014 odročil na
neurčito práve pre účely nariadenia znaleckého dokazovania a k zabezpečeniu otázok a úloh
pre účely znaleckého dokazovania pristúpil až 29. januára 2015, kedy vyzval sťažovateľa,
aby zaslal zoznam otázok pre znalca, na ktorú sťažovateľ reagoval v primeranom čase
podaním doručeným 27. februára 2015. Okresnému súdu trvalo približne ďalších 6
mesiacov, aby uznesením zo 17. septembra 2015 nariadil znalecké dokazovanie.
Vychádzajúc z uvedeného, ako aj doterajšej dĺžky napadnutého konania ústavný súd
dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto rozhodol tak, ako to je
uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
8
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn.
11 C 16/2010 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase
rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa ani len rozhodnutá (bod 2 výroku
nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume
7 800 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty a zdravotným stavom,
ktorému neprospievajú stresové situácie.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neodôvodnenú nečinnosť, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie
sťažovateľa, dôvody, na základe ktorých žiada priznať finančné zadosťučinenie, skutočnosť,
že okresný súd vo veci samej ešte nerozhodol a všetky okolnosti daného prípadu ústavný
súd majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len
zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených
ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval ústavný súd priznanie sumy
2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde
(bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú však nevyčíslil.
Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky. Podľa § 11
ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred
ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2015
v sume 858 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 143 €. Ďalej má právny zástupca
sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,58 € za dva úkony podľa vyhlášky
vykonané v roku 2015.
Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v celkovej sume 303,16 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 255 ods. 1
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
10
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2016