Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 11/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ;

, a

zastúpených advokátkou JUDr. Janou Vozárovou, Advokátska kancelária

PM Lawyers, s. r. o., Gaštanová 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 2016 doručená sťažnosť ,

; , , a ,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti stručne opisujú priebeh konania o určenie vlastníckeho

práva, ktoré začalo proti nim podaným návrhom doručeným okresnému súdu 31. mája 2007.

Okresný súd mal najskôr rozhodnúť rozsudkom č. k. -266 zo 16. apríla 2010

tak, že návrh zamietol, avšak krajský súd tento rozsudok uznesením č. k. 14 Co 377/2010-

360 z 26. júla 2011 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne okresný

súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -497 z 24. októbra 2012 tak,

že návrh zamietol, avšak krajský súd tento v poradí druhý rozsudok okresného súdu svojím

rozsudkom č. k. -575 z 23. augusta 2016 zmenil tak, že žalobcu určil za

výlučného vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku na nehnuteľnostiach bližšie

špecifikovaných v žalobe.

3. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že proti rozsudku krajského súdu

č. k. -575 z 23. augusta 2016 podali dovolanie, ktorým žiadajú označený

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Podľa ich názoru malo dôjsť v predmetnej veci opakovane

k prieťahom v konaní, konkrétne „na súde prvej inštancie v období po podaní samotnej

žaloby, nakoľko od podania žaloby po prvé pojednávanie uplynulo takmer 22 mesiacov

(31.05.2007- 04.03.2009)... na odvolacom súde v období od vyjadrenia sa sťažovateľov

(žalovaných) k odvolaniu žalobcu, doručenému na súd dňa 05.08.2010 po pojednávanie

určené na deň 26.07.2011 (viac ako 11 mesiacov)... na odvolacom súde v období

od doručenia odvolania žalobcu dňa 12.04.2013 po pojednávanie dňa 23.08.2016 (viac ako

40 mesiacov)“. K jednotlivým kritériám skúmaným v prípade zbytočných prieťahov

v súdnom konaní sťažovatelia uvádzajú, že zložitosť veci v danom spore nie je takého

charakteru, aby odôvodňovala dĺžku konania na 9 rokov a 5 mesiacov, pričom sťažovatelia

žiadnymi úkonmi neprispeli k prieťahom alebo k spomaleniu postupu predmetných súdov.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR, bolo postupom Okresného súdu Bratislava III a Krajským

súdom v Bratislave porušené.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,-

Eur... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- Eur...

a priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- Eur,

ktoré im je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie

PM Lawyers, s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,-

Eur... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- Eur...

a priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- Eur... ,

ktoré im je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie

PM Lawyers, s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť trovy

právneho zastúpenia... v celkovej výške 3.224,64 Eur vrátane DPH, na účet advokátskej

kancelárie PM Lawyers, s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

5. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

9. Skôr ako sa ústavný súd vyjadrí k relevantným dôvodom svojho rozhodnutia,

považuje za potrebné pristaviť sa pri otázke náležitostí petitu návrhu (t. j. návrhu

na rozhodnutie vo veci samej), keďže ústavný súd v konaniach o sťažnostiach podaných

podľa stabilizovane poukazuje na princíp viazanosti návrhom na začatie

konania a obzvlášť jeho petitom (m. m. , , ), ktorý

vychádza priamo z . Sťažovatelia sa totiž petitom

sťažnosti síce domáhali vyslovenia porušenia základného práva „na prerokovanie

bez zbytočných prieťahov v zmysle SR ... postupom Okresného súdu

Bratislava III a Krajského súdu v Bratislave“, avšak bez toho, aby v ňom konkrétne uviedli,

v ktorých konaniach malo k namietanému porušeniu tohto základného práva dôjsť. Tento

nedostatok petitu sťažnosti bolo možné preklenúť iba upustiac od formálnych nárokov

na jeho obsah vychádzajúc z argumentácie obsiahnutej v sťažnosti, z ktorej jednoznačne

vyplýva, že k porušeniu označovaného základného práva malo podľa sťažovateľov dôjsť

v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. , resp. v konaniach krajského

súdu sp. zn. a sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním

o odvolaniach proti rozsudkom okresného súdu vydaných v konaní. K uvedenému postupu

však ústavný súd pristupuje skôr ojedinele a v danom prípade najmä vzhľadom

na konzistentnosť argumentačnej časti sťažnosti.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

11. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase

uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci

ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už k porušovaniu

označeného základného práva nedochádzalo, ústavný súd sťažnosť zásadne ako zjavne

neopodstatnenú odmietne ( ). Účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

12. V súvislosti s tým ústavný súd už opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do

základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , , ).

13. V danom prípade priamo zo sťažnosti vyplýva, že vo veci bol 23. augusta 2016

vyhlásený rozsudok krajského súdu č. k. -575, ktorým bolo o návrhu

podanom proti sťažovateľom rozhodnuté tak, že súd určil výlučné vlastníctvo žalobcu

k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach presne

špecifikovaných v tomto rozsudku. Ústavný súd ďalej dopytom na okresnom súde zistil,

že rozsudok krajského súdu č. k. -575 z 23. augusta 2016 nadobudol

právoplatnosť 2. novembra 2016. Dovolanie proti označenému rozsudku krajského súdu

uvádzané sťažovateľmi v sťažnosti bolo okresnému súdu doručené 20. decembra 2016

a dosiaľ o ňom nebolo rozhodnuté.

14. Ústavný súd konštatuje, že doručením rozsudku krajského súdu

č. k. -575 z 23. augusta 2016 účastníkom konania a nadobudnutím jeho

právoplatnosti došlo k právoplatnému rozhodnutiu o spore medzi účastníkmi konania

vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. . Z konania okresného súdu

po vydaní uznesenia krajského súdu č. k. -360 z 26. júla 2011 možno

rovnako bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že aj ďalšie sťažovateľmi

označené konanie krajského súdu (t. j. sp. zn. ) bolo v čase doručenia

sťažnosti právoplatne skončené. Z uvedeného tak vyplýva, že okresný súd ani krajský súd

už v čase podania sťažnosti na ústavnom súde (december 2016) nemohli žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Súčasne je zrejmé, že v čase, keď bola

sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdia

sťažovatelia, v konaní pred okresným súdom, ako aj v konaní pred krajským súdom

nedochádzalo (a to aj napriek tomu, že vo veci by mal okresný súd vykonávať niektoré

prípravné úkony súvisiace s dovolaním sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu

doručeným mu 20. decembra 2016).

15. Uvedené tak ústavný súd považuje za dostatočný dôvod na odmietnutie sťažnosti

podľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť (napr.

, , ). V tejto spojitosti osobitne pripomína,

že proti porušovaniu základného práva podľa sa sťažovatelia mohli

brániť podaním sťažnosti podľa len do vynesenia rozsudkov, ktorými

vo veci rozhodli okresný súd a následne krajský súd.

16. Ústavný súd na okraj poznamenáva, že prípadné zrušenie dovolaním napadnutého

rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu či okresnému súdu na ďalšie konanie by v súhrne s

doterajším konaním označovaných súdov mohlo založiť inú kvalitu posudzovania

zbytočných prieťahov konajúcich súdov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie

okresného súdu či krajského súdu alebo konanie poznačené jeho zjavnou nečinnosťou

by mohli byť v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez

zbytočných prieťahov podľa a prípadne aj práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo by v danom prípade

nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej

podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2017