Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 11/2017
PDF · 160.03 KB
No categories available
I. ÚS 11/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. januára 2017
predbežne prerokoval sťažnosť ;
, a
zastúpených advokátkou JUDr. Janou Vozárovou, Advokátska kancelária
PM Lawyers, s. r. o., Gaštanová 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
15 C 117/2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn.
14 Co 377/2010 a sp. zn. 14 Co 666/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , a o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 2016 doručená sťažnosť ,
; , , a ,
(spolu ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 117/2007 a postupom
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.
14 Co 377/2010 a sp. zn. 14 Co 666/2013.
2. Sťažovatelia v sťažnosti stručne opisujú priebeh konania o určenie vlastníckeho
práva, ktoré začalo proti nim podaným návrhom doručeným okresnému súdu 31. mája 2007.
Okresný súd mal najskôr rozhodnúť rozsudkom č. k. 15 C 117/2007-266 zo 16. apríla 2010
tak, že návrh zamietol, avšak krajský súd tento rozsudok uznesením č. k. 14 Co 377/2010-
360 z 26. júla 2011 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne okresný
súd opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 15 C 117/2007-497 z 24. októbra 2012 tak,
že návrh zamietol, avšak krajský súd tento v poradí druhý rozsudok okresného súdu svojím
rozsudkom č. k. 14 Co 666/2013-575 z 23. augusta 2016 zmenil tak, že žalobcu určil za
výlučného vlastníka spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku na nehnuteľnostiach bližšie
špecifikovaných v žalobe.
3. Sťažovatelia ďalej uvádzajú, že proti rozsudku krajského súdu
č. k. 14 Co 666/2013-575 z 23. augusta 2016 podali dovolanie, ktorým žiadajú označený
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Podľa ich názoru malo dôjsť v predmetnej veci opakovane
k prieťahom v konaní, konkrétne „na súde prvej inštancie v období po podaní samotnej
žaloby, nakoľko od podania žaloby po prvé pojednávanie uplynulo takmer 22 mesiacov
(31.05.2007- 04.03.2009)... na odvolacom súde v období od vyjadrenia sa sťažovateľov
(žalovaných) k odvolaniu žalobcu, doručenému na súd dňa 05.08.2010 po pojednávanie
určené na deň 26.07.2011 (viac ako 11 mesiacov)... na odvolacom súde v období
od doručenia odvolania žalobcu dňa 12.04.2013 po pojednávanie dňa 23.08.2016 (viac ako
40 mesiacov)“. K jednotlivým kritériám skúmaným v prípade zbytočných prieťahov
v súdnom konaní sťažovatelia uvádzajú, že zložitosť veci v danom spore nie je takého
charakteru, aby odôvodňovala dĺžku konania na 9 rokov a 5 mesiacov, pričom sťažovatelia
žiadnymi úkonmi neprispeli k prieťahom alebo k spomaleniu postupu predmetných súdov.
4. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vo veci samej takto
rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, bolo postupom Okresného súdu Bratislava III a Krajským
súdom v Bratislave porušené.
2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,-
Eur... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- Eur...
a priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- Eur,
ktoré im je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie
PM Lawyers, s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,-
Eur... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- Eur...
a priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- Eur... ,
ktoré im je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie
PM Lawyers, s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú povinní uhradiť trovy
právneho zastúpenia... v celkovej výške 3.224,64 Eur vrátane DPH, na účet advokátskej
kancelárie PM Lawyers, s.r.o... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
7. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle
konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú
neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo
slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva
alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť
medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne
(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).
9. Skôr ako sa ústavný súd vyjadrí k relevantným dôvodom svojho rozhodnutia,
považuje za potrebné pristaviť sa pri otázke náležitostí petitu návrhu (t. j. návrhu
na rozhodnutie vo veci samej), keďže ústavný súd v konaniach o sťažnostiach podaných
podľa čl. 127 ústavy stabilizovane poukazuje na princíp viazanosti návrhom na začatie
konania a obzvlášť jeho petitom (m. m. III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08), ktorý
vychádza priamo z § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Sťažovatelia sa totiž petitom
sťažnosti síce domáhali vyslovenia porušenia základného práva „na prerokovanie
bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ... postupom Okresného súdu
Bratislava III a Krajského súdu v Bratislave“, avšak bez toho, aby v ňom konkrétne uviedli,
v ktorých konaniach malo k namietanému porušeniu tohto základného práva dôjsť. Tento
nedostatok petitu sťažnosti bolo možné preklenúť iba upustiac od formálnych nárokov
na jeho obsah vychádzajúc z argumentácie obsiahnutej v sťažnosti, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že k porušeniu označovaného základného práva malo podľa sťažovateľov dôjsť
v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. 15 C 117/2007, resp. v konaniach krajského
súdu sp. zn. 14 Co 377/2010 a sp. zn. 14 Co 666/2013 v súvislosti s rozhodovaním
o odvolaniach proti rozsudkom okresného súdu vydaných v konaní. K uvedenému postupu
však ústavný súd pristupuje skôr ojedinele a v danom prípade najmä vzhľadom
na konzistentnosť argumentačnej časti sťažnosti.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
11. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01,
IV. ÚS 37/02, III. ÚS 172/05) vyplýva, že ochrana základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci
ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už k porušovaniu
označeného základného práva nedochádzalo, ústavný súd sťažnosť zásadne ako zjavne
neopodstatnenú odmietne (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Účelom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.
12. V súvislosti s tým ústavný súd už opakovane judikoval, že jednou zo základných
pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou
namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva
preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do
základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).
13. V danom prípade priamo zo sťažnosti vyplýva, že vo veci bol 23. augusta 2016
vyhlásený rozsudok krajského súdu č. k. 14 Co 666/2013-575, ktorým bolo o návrhu
podanom proti sťažovateľom rozhodnuté tak, že súd určil výlučné vlastníctvo žalobcu
k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 1/2 z celku na nehnuteľnostiach presne
špecifikovaných v tomto rozsudku. Ústavný súd ďalej dopytom na okresnom súde zistil,
že rozsudok krajského súdu č. k. 14 Co 666/2013-575 z 23. augusta 2016 nadobudol
právoplatnosť 2. novembra 2016. Dovolanie proti označenému rozsudku krajského súdu
uvádzané sťažovateľmi v sťažnosti bolo okresnému súdu doručené 20. decembra 2016
a dosiaľ o ňom nebolo rozhodnuté.
14. Ústavný súd konštatuje, že doručením rozsudku krajského súdu
č. k. 14 Co 666/2013-575 z 23. augusta 2016 účastníkom konania a nadobudnutím jeho
právoplatnosti došlo k právoplatnému rozhodnutiu o spore medzi účastníkmi konania
vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 15 C 117/2007. Z konania okresného súdu
po vydaní uznesenia krajského súdu č. k. 14 Co 377/2010-360 z 26. júla 2011 možno
rovnako bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že aj ďalšie sťažovateľmi
označené konanie krajského súdu (t. j. sp. zn. 14 Co 377/2010) bolo v čase doručenia
sťažnosti právoplatne skončené. Z uvedeného tak vyplýva, že okresný súd ani krajský súd
už v čase podania sťažnosti na ústavnom súde (december 2016) nemohli žiadnym ústavne
relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Súčasne je zrejmé, že v čase, keď bola
sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdia
sťažovatelia, v konaní pred okresným súdom, ako aj v konaní pred krajským súdom
nedochádzalo (a to aj napriek tomu, že vo veci by mal okresný súd vykonávať niektoré
prípravné úkony súvisiace s dovolaním sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu
doručeným mu 20. decembra 2016).
15. Uvedené tak ústavný súd považuje za dostatočný dôvod na odmietnutie sťažnosti
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť (napr.
II. ÚS 275/06, IV. ÚS 119/2011, III. ÚS 153/2013). V tejto spojitosti osobitne pripomína,
že proti porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa sťažovatelia mohli
brániť podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy len do vynesenia rozsudkov, ktorými
vo veci rozhodli okresný súd a následne krajský súd.
16. Ústavný súd na okraj poznamenáva, že prípadné zrušenie dovolaním napadnutého
rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu či okresnému súdu na ďalšie konanie by v súhrne s
doterajším konaním označovaných súdov mohlo založiť inú kvalitu posudzovania
zbytočných prieťahov konajúcich súdov a prípadné neefektívne (nesústredené) konanie
okresného súdu či krajského súdu alebo konanie poznačené jeho zjavnou nečinnosťou
by mohli byť v príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a prípadne aj práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo by v danom prípade
nemalo byť prekážkou prípustnosti opätovného konania a rozhodovania vo veci samej
podľa § 24 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. januára 2017