Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 31/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej

spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,

s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vedené pod spisovými značkami: , ,

Rvp 10763/2015, a vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. z 29. apríla 2015 (),

sp. zn. z 29. apríla 2015 (), sp. zn.

z 29. apríla 2015 (), sp. zn. z 15. apríla 2015

() a sp. zn. z 20. apríla 2015 () a postupom,

ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: , , ,

a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 20. júla 2015

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“), ktoré sú uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia

(spolu ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal

ich vydaniu.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnom

postavení žalobkyne v konaniach vedených Okresným súdom Bánovce nad Bebravou

a Okresným súdom Trenčín (spolu ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých bolo

rozhodovanie o nárokoch sťažovateľky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

ktorá jej mala byť spôsobená nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným

postupom označených okresných súdov v exekučných konaniach.

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaniach, ktorých sa týkajú sťažnosti vedené

ústavným súdom pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , žaloby zamietol rozsudkami, proti ktorým

podala sťažovateľka odvolania, na základe ktorých krajský súd rozhodnutia prvostupňového

súdu vo veci samej potvrdil. Proti potvrdzujúcim rozhodnutiam odvolacieho súdu

sťažovateľka podala dovolania, konania o ktorých okresný súd pre nezaplatenie súdneho

poplatku sťažovateľkou zastavil. Proti rozhodnutiam o zastavení dovolacích konaní podala

sťažovateľka odvolania, o ktorých krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol tak, že

uznesenia okresného súdu potvrdil.

V konaní, ktorého sa týka sťažnosť vedená ústavným súdom pod sp. zn.

, Okresný súd Trenčín sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok za vznesenú námietku zaujatosti uznesením, proti ktorému sťažovateľka podala

odvolanie, o ktorom krajský súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach zhodne uvádza, že „Krajský súd v Trenčíne...

potvrdil uznesenie Okresného súdu... ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady

súdneho poplatku za podané odvolanie...“.

Podľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým

rozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd,

ktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):

- právo na súdnu ochranu zaručené

- právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje aj takto:

«... Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený

svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto

nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie...

Podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci

alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného

úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je

podanie odvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú

odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov...

V prílohe (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne

a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu

o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym

úradným postupom.

... Sťažovateľovi bola v rozpore so o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)

uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu

predstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.

1 a .»

Sťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „... podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo

pred účinnosťou (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej

rady Slovenskej republiky č. o správnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti

s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo

podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom

od poplatku vecne oslobodené.“.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach sťažovateľka navrhuje, aby

ústavný súd o jej sťažnostiach rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že napadnutými

uzneseniami krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bolo

porušené jej základné právo podľa a právo podľa dohovoru,

napadnuté uznesenia krajského súdu zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie

a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej len „“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné

konanie také veci, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých strán. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež

prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti rozhodnutiam

a postupu ktorého tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne

normy tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto

uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu

(bod 2 výroku tohto uznesenia)

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí rozsah predmetu konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd sťažnosť predbežne prerokovať, resp. následne o nej rozhodnúť len z hľadiska

toho, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a to vo vzťahu k tomu subjektu

a tomu konaniu, ktoré sťažovateľ označil v petite svojej sťažnosti a v ktorom podľa jeho

názoru došlo k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Ako už bolo uvedené v časti I tohto uznesenia, sťažovateľka sa domáha vyslovenia

porušenia v sťažnostiach označených práv napadnutými uzneseniami krajského súdu,

pričom sťažovateľka namietané porušenie svojich práv odôvodňuje (v podstate) tým, že

krajský súd (podľa sťažovateľky nesprávne) potvrdil uznesenia okresných súdov o uložení

povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 € za odvolania podané proti

meritórnym rozhodnutiam okresných súdov, ktorými prvostupňové súdy zamietli jej žaloby

o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktoré jej mali byť spôsobené

nezákonnými rozhodnutiami, resp. nesprávnym úradným postupom okresných súdov.

Zo sťažovateľkou predložených fotokópií napadnutých uznesení krajského súdu však

vyplýva, že krajský súd ako súd odvolací označenými uzneseniami potvrdil uznesenia

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou o zastavení konaní o dovolaniach sťažovateľky

pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolania v sume 40 € (týka sa konaní vedených

ústavným súdom pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , pozn.), resp. potvrdil uznesenie Okresného súdu

Trenčín o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti v sume 66 € (týka sa konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn.

, pozn.).

Z už uvedeného vyplýva, že predmet konaní pred krajským súdom, v ktorých

odvolací súd rozhodol sťažovateľkou označenými uzneseniami, bol odlišný

od sťažovateľkou v odôvodnení jej sťažností označeného predmetu konania,

pri rozhodovaní o ktorom malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej v sťažnosti

označených práv. Inak povedané, argumentácia sťažovateľky, ktorou vo svojich

sťažnostiach odôvodňuje namietané porušenie svojich práv, nekorešponduje s obsahom

sťažovateľkou napadnutých uznesení krajského súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že

medzi argumentáciou sťažovateľky o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

, resp. práva podľa dohovoru a napadnutými uzneseniami krajského súdu,

ako aj postupom, ktorý ich vydaniu predchádzal, neexistuje príčinná súvislosť. Vychádzajúc

z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažností bolo už bez právneho dôvodu rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľky uplatnených v jej sťažnostiach.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2017