Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 31/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosti Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe, Hybe 519,

zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Lukáčom, Námestie sv. Egídia 11/6, Poprad,

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. o nepripustení

vstupu do konania vyhláseným na pojednávaní 13. apríla 2016 (), ako aj jeho

rozsudkom č. k. -503 z 13. apríla 2016 () a takto

rozhodol:

Sťažnosti Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 13. júna 2016

a 24. októbra 2016 doručené sťažnosti Urbárskeho pozemkového spoločenstva Hybe,

Hybe 519 (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. o nepripustení vstupu do konania vyhláseným

na pojednávaní 13. apríla 2016 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“), ako aj rozsudkom

krajského súdu č. k. -503 z 13. apríla 2016 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Obe sťažnosti boli pridelené sudcom spravodajcom, ktorí sú podľa rozvrhu práce ústavného

súdu na obdobie 1. marca 2016 – 28. februára 2017 členmi tretieho senátu.

2. Ako vyplynulo zo sťažností doručených ústavnému súdu a ich príloh, Okresný súd

Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v trestnej veci sp. zn. rozsudkom

č. k. zo 14. decembra 2015 uznal obžalovaného ,

(ďalej len „obžalovaný“), za vinného, že potom ako 1. apríla 2009 v Hybiach

uzatvoril v zastúpení firmy ,

so sťažovateľom rámcovú kúpnu zmluvu č. 2/2009, predmetom ktorej bol odplatný prevod

vlastníckeho práva k drevnej guľatine a vláknine, odobral od sťažovateľa predmet zmluvy

v objemoch a časoch uvedených vo výroku rozsudku, faktúry č. 10100483, č. 10100550,

č. 10100570, č. 10100611, č. 1010064 vystavené sťažovateľom neuhradil v lehote splatnosti

a uvedený tovar ako predávajúci v mene spoločnosti ,

, ktorej bol konateľom a zároveň jediným spoločníkom, odpredal spoločnosti

, Rakúska republika, a to napriek

vedomosti, že podľa čl. IV. rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľom ako

predávajúcim a ako kupujúcim vlastnícke

právo na tovar prechádza na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny

2

predávajúcemu, čím svojím konaním spôsobil sťažovateľovi škodu 10 984,52 €, teda si

prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu

škodu, čím spáchal prečin sprenevery podľa a

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), za čo mu bol

uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok a šesť mesiacov, ktorého výkon

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere dvoch rokov a šiestich mesiacov.

Sťažovateľa ako poškodeného rovnakým rozsudkom okresný súd s poukazom na § 288

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

V tejto časti rozhodnutie odvodnil tým, že „z vykonaného mal preukázané, že poškodenému

ako navrhovateľovi bolo v občianskom súdnom konaní priznané peňažné plnenie

z predmetných faktúr za dodávku dreva, pričom na strane odporcu vystupoval subjekt

“.

3. Sťažovateľ podal proti tomuto výroku rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré

odôvodnil tým, že okresný súd dospel k nesprávny skutkovým zisteniam, pretože nevzal

do úvahy, že sťažovateľ nemôže vymôcť peňažné plnenie priznané mu rozsudkom

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. proti

, pretože exekučné konanie vedené na podklade tohto rozsudku bolo

zastavené pre nemajetnosť a v konkurznom konaní bola táto pohľadávka uspokojená iba

do výšky 78,65 €, pričom všetky tieto skutkové okolnosti boli okresnému súdu známe

z výpovede sťažovateľa v trestnom konaní. Peňažné prostriedky za drevo obžalovaný

neodovzdal , naopak, nechal si ich poukázať

na bankový účet svojej spoločnosti

4. Krajský súd napadnutým uznesením na pojednávaní uskutočnenom 13. apríla 2016

vyhlásil, že sťažovateľa podľa a per analogiam

z dôvodov nepripustil do konania v predmetnej veci a ďalej

nemôže uplatňovať nárok na náhradu škody, lebo o nároku už bolo rozhodnuté.

5. Krajský súd ďalej napadnutým rozsudkom na tom istom pojednávaní podľa § 321

ods. 1 písm. f) zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade

škody a podľa odvolanie sťažovateľa zamietol (výroky o vine

obžalovaného a uloženom treste považoval za zákonné). Rozhodnutie odôvodnil tým, že

o nároku sťažovateľa na náhradu škody bolo rozhodnuté v inom konaní, a preto mu

nepatrilo právo podať návrh na náhradu škody proti obžalovanému. Je potom nerozhodné,

či k uspokojeniu sťažovateľovi priznaného nároku došlo alebo nie a z akých dôvodov.

6. Sťažovateľ sťažnosti doručené ústavnému súdu pre porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

a rozsudkom krajského súdu odôvodnil tým, že tieto sú založené na nesprávnom právnom

posúdení veci. Krajský súd vylúčil sťažovateľa z konania s odôvodnením, že je osobou,

ktorej práva poškodeného nepatria, keď o jeho nároku už bolo rozhodnuté v občianskom

súdnom konaní. Krajský súd takto postupoval aj napriek tomu, že splnomocnený zástupca

sťažovateľa na verejnom zasadnutí krajského súdu namietal, že obžalovaný a

sú dve rozličné osoby, a zatiaľ čo voči

sa domáhal v občianskom súdnom konaní zaplatenia faktúr, voči

obžalovanému sa domáhal náhrady škody spôsobenej mu trestným činom (teda nejde

o totožnosť subjektov ani právneho dôvodu). Poškodený má zásadne nárok na náhradu

škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom ( ).

Sťažovateľovi vznikla škoda trestným činom odsúdeného, pretože mu faktúry za dodané

drevo neboli uhradené v dôsledku trestného činu spáchaného odsúdeným a zároveň sa ich

v dôsledku konania odsúdeného nepodarilo vymôcť, pretože peniaze za drevo si ponechal

odsúdený (vo svojej spoločnosti ) a nepoukázal ich

. Závery krajského súdu sú formalistické a nezohľadňujú materiálnu

spravodlivosť a obsah škody. Iba to, že škoda bola dokazovaná v občianskom súdnom

konaní aj v trestnom konaní rovnakými faktúrami, neodôvodňuje záver krajského súdu.

7. V petitoch podaných sťažností preto sťažovateľ s ohľadom na uvedené žiada, aby

ústavný súd vydal nálezy, v ktorých vysloví porušenie jeho v záhlaví tohto rozhodnutia

4

označených práv napadnutými rozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší, predmetné

veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná mu primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konaní.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia alebo .

10. Podľa prvej vety v záujme

hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali

a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.

11. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

ods. 1 použiť na prípadné spojenie vecí primerane Civilného sporového

poriadku.

12. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa

a krajského súdu, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. januára 2017

6