Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 72/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou , , vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa Slovenskej

republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 28. septembra 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) 22. decembra 2016 sa (ďalej len „sťažovateľka“)

domáhala zrušenia v záhlaví citovaného rozsudku odvolacieho súdu, lebo je toho názoru, že

ním bolo porušené jej základné právo na ochranu majetku, ako i právo na spravodlivý

proces v zmysle tam uvedených článkov (ďalej len „“)

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

2. Namietané porušenie základného práva na spravodlivý proces a na ochranu

majetku vidí sťažovateľka v tom, že napadnuté rozhodnutie dalo – v rozpore s princípmi

vyplývajúcimi z judikatúry ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

prednosť zásade „nemo plus iuris...“ pred dobromyseľnosťou nadobúdateľa a jeho právnej

istoty zotrvať v nadobudnutom.

3. Aby mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému posúdeniu sťažnosti, je najskôr

povinný skúmať, či sú naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú vôbec dané

podmienky pre jej prerokovanie ustanovené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“). V prejednávanom prípade k takému záveru nedospel. Obsah ústavnej sťažnosti,

ako i rozhodnutie ňou napadnuté tak nebolo potrebné bližšie reprodukovať, pretože

z dôvodov ďalej vyložených bolo nutné sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2

).

4. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľka nevyčerpala opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré jej zákon

na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Zo zásady subsidiarity ústavnej

sťažnosti vyplýva záver, že zákon má na mysli hlavne procesný prostriedok proti

meritórnemu rozhodnutiu.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľka preukáže, že túto

podmienku nesplnila z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

5. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobná zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie

je daná právomoc všeobecných súdov (prov. ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných

práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov

nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku právomoci na jej prerokovanie. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné

možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

(ďalej len „“), nemožno sa domáhať ochrany svojich

práv v konaní pred ústavným súdom ().

6. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

hájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv

s neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom požadovať

ochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde, tak ako to urobila v tomto konaní

sťažovateľka prostredníctvom osoby práva znalej (advokáta), u ktorej platí notorieta,

že pozná platné právo.

7. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava

dovolania ako mimoriadneho právneho prostriedku podľa , je princíp

uvedený v , a to princíp právnej istoty, ktorý je definovaný ako stav,

v ktorom každý môže očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ústavný súd, Európsky súd pre ľudské práva, Súdny dvor Európskej únie).

Zásadnou zmenou v novej úprave prípustnosti dovolania podľa citovaného

ustanovenia proti rozhodnutiam odvolacieho súdu s výnimkami uvedenými v § 421 ods. 2,

ako aj v je nerozlišovanie rozhodnutia z hľadiska jeho formy s tým obsahovým

rozdielom, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti

dovolania definovaných v .

8. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala.

9. Z uvedených dôvodov preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako

neprípustnú podľa , a to bez prítomnosti účastníkov

na neverejnom pojednávaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2017