Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 102/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. februára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Procházkom, Lakšárska

Nová Ves 403, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie krajského

súdu“).

Zo sťažnosti a k nej priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom

doručeným okresnému súdu 15. februára 2001 domáhal, aby okresný súd udelil súhlas za

členskú schôdzu (ďalej len

„odporca“) na prijatie sťažovateľa za člena odporcu.

V predmetnej veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -60

z 24. februára 2010 tak, že sťažovateľom požadovaný súhlas udelil. Rozsudok okresného

súdu potvrdil krajský súd rozsudkom č. k. -88 z 25. januára 2011.

Vo veci rozhodoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutím sp. zn.

z 25. júna 2014 zrušil rozsudok krajského súdu z 25. januára 2011

a rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd po vrátení veci zistil, že rozhodnutím členskej schôdze odporcu došlo

k jeho zániku (dobrovoľným rozpustením, pozn.) a následnej likvidácii. Z vyjadrenia

Okresného úradu Trnava, pozemkového a lesného odboru okresný súd zistil,

že rozhodnutím členskej schôdze odporcu zo 17. mája 2014 došlo k zániku uvedenej

poľovníckej organizácie.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol uznesením č. k.

30 z 15. januára 2015 tak, že konanie zastavil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd uznesením č. k. -39 z 30. októbra 2015 tak, že uznesenie

okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru v sťažnosti uvádza:

«Sťažovateľ je v súdnom konaní, ktoré trvá od podanie návrhu na začatie konania

dňa 07. 02. 2001 kedy bola podaná žaloba na Okresný súd v Trnave pre porušovanie

zákona NR SR č. 99/93 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa o poľovníctve

v znení neskorších predpisov a ustanovení, nakoľko

(ďalej len POS) nerešpektovali žiadosť sťažovateľa o prednostné prijatie

za člena POS...

Na prvý pohľad podľa názoru sťažovateľa jednoduché ustanovenie zákona, ktoré

si dokáže vysvetliť každý, práve opak je pravdou, interpretáciami a odbornými výkladmi ako

to nazvali, robili obštrukcie a problémy a napriek zákonnej formulácii orgány nielen štátnej

správy, ale hlavne súdov okresných, krajských, Najvyššieho súdu SR a vtedajšej Generálnej

prokuratúry (odb. článok Doc. JUdr. Ľ. Lehošták CSc. je v súdnom spise)...

Medzi osobou sťažovateľa a „ “

(POS), prebiehal súdny spor ktorý trvá už viac než 14 rokov, ktorého výsledkom bolo

v rámci odvolania POS rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. , ktorým

potvrdil rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. , ktorým OS v Trnave

potvrdil členstvo sťažovateľa v POS.

Vzhľadom na dlhoročné prieťahy v súdnom konaní POS dňa 27. 05. 2014 oznámil

OÚ v Trnave pozemkovému a lesnému odboru zrušenie spoločnosti likvidáciou. Následne

OÚ v Trnave pozemkový a lesný odbor dňa 03. 12. 2014 zaslal listinné materiály

z oznámenia o likvidácii POS, Okresnému súdu v Trnave...

Okresný súd v Trnave, vyzval v súvislosti s likvidáciou POS, dňa 08. 12. 2014,

či sťažovateľ trvá na podanom návrhu súdneho sporu v konaní č. . Dňa

19. 12. 2014 oznámil sťažovateľ OS v Trnave, že trvá na podanom návrhu aj napriek tomu

ako uvádzal OS v Trnave, že došlo k zániku odporcu − POS. Sťažovateľ má za to,

že likvidácia POS bola uskutočnená nie v súlade so zákonom, úmyselne a účelovo, z toho

dôvodu požiadal orgány štátnej správy riadiace poľovníctvo ako aj orgány činné v trestnom

konaní o preskúmanie zákonnosti zrušenia spoločnosti POS likvidáciou.

Krajský súd v Trnave následne vydal Uznesenie č. k -39, zo dňa

30. 10. 201, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa, že trvá na podanom návrhu. Sťažovateľ

berie uznesenie Krajského súdu v Trnave ako uznesenie vydané predčasne, nakoľko

preskúmanie likvidácie POS orgánmi činnými v trestnom konaní nie je ešte ukončená,

ako aj vzhľadom na dlhoročné prieťahy súdov ako aj orgánov Štátnej správy a ich

nečinnosťou došlo v konaniach, k zbytočným prieťahom...

Ad 1) Predmetom konania pred okresným súdom je Návrh na začatie konania

o udelenie súhlasu k prijatiu za člena, zo dňa 07. 02. 2001

Návrhy tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité pričom namietané

konanie zložité nie je ani po skutkovej stránke.

Ad 2) Správanie sa sťažovateľa v danom konaní neprispelo k prieťahom vo veci.

Od začiatku komunikácie s okresným a krajským súdom je sťažovateľ ústretový, zúčastnil

sa nariadených termínov pojednávania, reagoval včas na výzvy okresného a krajského

súdu, podal viac krát a opakovane sťažnosť na Okresný súd Trnava na prieťahy ako aj

nečinnosť v konaní, ktorým sa domáhal ich odstránenia.

Ad 3) Sťažovateľ je názoru, že Okresný ako aj Krajský súd v Trnava v danej veci

vykonával veľa neefektívnych úkonov o čom svedčí predložený prehľad časovej postupnosti

okresným súdom vykonávaných úkonov (viď časový priebeh úkonov) resp. nevykonal žiadne

úkony bez podnetu sťažovateľa.

Aj napriek odpovede predsedníčky Krajského súdu v Trnave (Upovedomenie

o vybavení podania, KS v Trnave, zo dňa 20. 01. 2011) na podanú sťažnosť, v ktorej

skonštatovala jej dôvodnosť a za spôsobené prieťahy vo veci sa sťažovateľovi

ospravedlnila, čím potvrdila iba neefektívne úkony súdov a nie primeranú lehotu na

prejednanie veci, čo napomohlo následne POS vstúpiť do úmyselnej a účelovej likvidácie

Pretože namietané konanie je do súčasnej doby právoplatne skončené, podľa

sťažovateľa niet iného súdu, ktorý by chránil jeho základné právo alebo slobodu...»

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ... a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu ako aj Krajského súdu v Trnave

v konaní vedenom pod sp. zn.: č. k. -30, č. k. -39 porušené

bolo

(Sťažovateľovi)... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 33.000,00 eur..., ktoré

je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia

(Sťažovateľovi)... priznáva úhradu trov konania v celkovej sume 220 eur... na účet

jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje

takto:

«Sťažovateľov spor trvá od roku 2001... Vzhľadom na uvedené prieťahy v konaní ako

aj z časového hľadiska, sťažovateľ vynaložil na riešenie veci vela vlasnej energie, úsilia,

financií na právne zastupovanie, náklady na dopravu, ako aj ostane náklady vo veci,

čo malo v konečnom dôsledku vplyv i na jeho ďalší zdravotný stav, keď mu bol v roku 2010

vzhľadom i na jeho zhoršený zdravotný stav pridelený „Preukaz fyzickej osoby ZŤPS“.

Z toho dôvodu sťažovateľ požaduje a domáha sa priznania odškodnenia.

Pretože sťažovateľovi vzhľadom aj na jeho zhoršujúci zdravotný stav vznikli

a vznikajú vážne škody konaním žalovaného a nečinnosťou súdu sa celá vec predĺžila, čím

sa predĺžila aj jeho právna neistota v ktorej sa dlhodobo nachádza, je ním uplatnený nárok

primeraného finančného zadosťučinenia plne odôvodnený.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj

vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný

stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , ).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už v sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m.

).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právu podľa dohovoru

(m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom predbežného prerokovania sťažnosti

je preskúmanie opodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného

súdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom konaní malo dôjsť

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol uznesením č. k.

-30 z 15. januára 2015, ktorým napadnuté konanie zastavil. Proti tomuto

uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k.

-39 z 30. októbra 2015 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Uznesenie

okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť

14. decembra 2015. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. februára 2016, t. j. v čase, keď napadnuté

konania boli právoplatne skončené. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že

k namietanému porušovaniu v sťažnosti označených práv podľa a dohovoru v čase

podania sťažnosti postupom okresného súdu v napadnutom konaní a postupom krajského

súdu v napadnutom konaní už nemohlo dochádzať, a preto sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. februára 2017