Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 94/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Michalom Treščákom ml., Slovenskej jednoty 8, Košice, pre namietané

porušenie jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Košice I č. k. -8 zo 7. novembra

2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej

prokuratúry Košice I (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -8

zo 7. novembra 2016 (ďalej len „uznesenie okresnej prokuratúry“).

Sťažovateľ v podanej sťažnosti uviedol, že 12. júla 2016 podal na okresnej

prokuratúre oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu (ďalej len

„oznámenie“). O jeho oznámení rozhodol vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Košiciach, odboru kriminálnej polície (ďalej len „OR PZ v Košiciach“) uznesením

ČVS: ORP-1861/5-VYS-KE-2016 z 23. septembra 2016 tak, že vec podozrenia zo zločinu

podvodu podľa a odmietol, pretože nebol daný

dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa .

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením okresnej

prokuratúry zamietnutá ako nedôvodná.

Sťažovateľ je toho názoru, že postup OR PZ v Košiciach, ako aj postup okresnej

prokuratúry je nezákonný. Sťažovateľ poukázal na to, že pre začatie trestného stíhania je

postačujúce, aby bolo spáchanie trestného činu pravdepodobné, a nie je potrebné, aby sa

dosiahla miera preukázania jednotlivých skutočností hraničiaca s istotou, pretože táto má

byť výsledkom až dovŕšeného trestného stíhania v prípade podania obžaloby voči

páchateľovi. Sťažovateľ poukazuje na to, že zo strany OR PZ v Košiciach, ako aj zo strany

okresnej prokuratúry došlo k odmietnutiu jeho oznámenia bez riadneho prešetrenia

skutočností, ktoré nasvedčovali spáchaniu trestného činu, preto namietané uznesenie

považuje za predčasné, čím došlo k zásahu do jeho základného práva na poskytnutie

ochrany prostredníctvom trestného konania.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol takto:

„Právo sťažovateľa podľa a

a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

uznesením Okresnej prokuratúry Košice I č. k. -8 z 07.11. 2016 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I

č. k. -8 zo dňa 07.11.2016 a vracia vec Okresnej prokuratúre Košice I

na ďalšie konanie.

Okresná prokuratúra Košice I je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy tohto

konania...“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v súvislosti so sťažnostnými námietkami sťažovateľa považoval

za potrebné poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v rámci ktorej opakovane vyslovil, že

právo fyzickej alebo právnickej osoby na začatie trestného konania proti označenej osobe

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd (m. m. , , ).

Ústavný súd nespochybňuje, že po podaní trestných oznámení sťažovateľovi vznikli

práva na ochranu vyplývajúce mu zo základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 . Hoci podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mu z tejto ochrany

nevyplývalo subjektívne právo na trestné stíhanie iného – osoby označenej v trestnom

oznámení, bol oprávnený, aby orgány činné v trestnom konaní venovali jeho trestnému

oznámeniu riadnu pozornosť zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam.

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenia oznamovateľa

trestného činu riadne prešetriť a rozhodnúť o nich. Z listinných dôkazov predložených

sťažovateľom vyplýva, že vo veci sťažovateľa sa tak aj stalo.

Z uznesenia okresnej prokuratúry vyplýva, že sa prokurátor okresnej prokuratúry

sťažnosťou sťažovateľa riadne zaoberal a rozhodol o nej, pričom jeho právny názor je podľa

názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný, a preto ním nemohlo dôjsť

k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd v tejto súvislosti aj v nadväznosti na svoju konštantnú judikatúru

zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní v danom prípade po zvážení všetkých

okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom oznámenia

sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani chránené práva. Nikto totiž nemá

právny nárok a už tobôž nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu, v prípade

sťažovateľa oznámeniu, bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov

činných v trestnom konaní, nedávajú podklad na začatie alebo pokračovanie v trestnom

stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo pokračovať

v konaní, príp. nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo v ňom pokračovalo. Sťažovateľ

ako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho

oznámeniami či sťažnosťami kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to,

aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (m. m. napr. ). Sťažovateľom

podanému oznámeniu a sťažnosti bola venovaná náležitá pozornosť.

Tieto skutočnosti viedli ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa k záveru, že sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju podľa

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2017