Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 150/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianskeho

združenia, Tulčík 310, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20,

Košice, pre namietané porušenie základného práva podľa Slovenskej

republiky v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti

na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia (Aarhuský dohovor) uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa

sp. zn. zo 4. júla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, občianskeho združenia, o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2016 doručená faxom a doplnená osobným podaním došlým 8. septembra 2016 sťažnosť

Lesoochranárskeho združenia VLK, občianskeho združenia (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe

k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti

v záležitostiach životného prostredia (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej

republiky č. ) (ďalej len „“) uznesením prokurátora

Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa (ďalej len „prokurátor“) sp. zn.

zo 4. júla 2016.

2. Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľ 21. januára 2016 adresoval

Prezídiu Policajného zboru (ďalej len „prezídium“) trestné oznámenie, v ktorom oznámil,

že zrejme došlo k porušeniu o ochrane prírody a krajiny v znení

neskorších predpisov a trestnému činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa

tým, že 1. novembra 2015 bol v národnej prírodnej rezervácii

Čergovský Minčol s 5. stupňom ochrany prírody zaznamenaný pohyb dvoch motorových

vozidiel – štvorkoliek, o čom sťažovateľ predložil fotodokumentáciu. Oznámenie bolo

postúpené na vybavenie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Stará Ľubovňa,

obvodnému oddeleniu Ľubotín (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), ktoré ho uznesením

č. ORP-79/LU-SL-2016 zo 17. marca 2016 odovzdalo na prejednanie priestupku.

Na sťažnosť podľa ho prokurátor uznesením sp. zn.

z 23. marca 2016 ako nezákonné zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného

skutkového stavu. Okresným riaditeľstvom uznesením sp. zn. ČVS: ORP-79/LU-SL-2016

z 25. marca 2016 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin porušovania ochrany rastlín

a živočíchov podľa . Následne, po doplnení dokazovania

výsluchom svedkov, ako i na základe doplneného oznámenia sťažovateľa uznesením sp. zn.

ČVS: ORP-79/LU- SL-2016 z 25. mája 2016 vec postúpil Okresnému úradu Stará Ľubovňa,

odboru starostlivosti o životné prostredie, pretože dospel k záveru, že výsledky skráteného

vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť

priestupkom. Proti tonuto uzneseniu sťažovateľ opäť podal sťažnosť podľa § 185 ods. 2

, o ktorej prokurátor rozhodol uznesením sp. zn.

zo 4. júla 2016 tak, že ju ako podanú neoprávnenou osobou (§ 214 ods. 1 Trestného

poriadku) zamietol.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že označeným uznesením prokurátora došlo

k porušeniu jeho práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom

orgáne Slovenskej republiky podľa , práva na spravodlivé konanie podľa

čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru a práva napadnúť úkony a opomenutia súkromných osôb

a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného

prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, pretože sťažovateľovi „nepriznal

oprávnenie svojim opravným prostriedkom - sťažnosťou sa domôcť preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia“, hoci sťažovateľ spĺňa definíciu zainteresovanej

verejnosti uvedenej v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru. S poukazom na čl. 9 ods. 3

Aarhuského dohovoru a prvej vety a jeho porovnaním

s definíciou zainteresovanej verejnosti podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru dospel

sťažovateľ k záveru, že „ako verejnosť, ktorá môže byť ovplyvnená rozhodovacím procesom

týkajúcim sa životného prostredia“ (čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru) je súčasne osobou,

„ktorej práva zákonom chránené boli trestným činom, o ktorom sa vedie trestné konanie,

porušené “, a preto nevidel dôvod na jeho vylúčenie z postavenia poškodeného v trestnom

konaní. Ďalej sťažovateľ uviedol, že „Územie, na ktorom malo dôjsť k spáchaniu trestného

činu podľa § 305 ods. 2 Tr. zák. je súčasťou Chráneného vtáčieho územia Čergov, ktoré

bolo vyhlásené vyhláškou č. na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov

druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov sovy

dlhochvostej, muchárika bielokrkého, muchárika červenohrdlého, jariabka hôrneho, penice

jarabej, ďatľa bielochrbtého, ďatľa čierneho, chriašteľa poľného, žlny sivej, kuvika

vrabčieho, ďatľa trojprstého, kuvika kapcavého, lelka lesného, orla krikľavého, rybárika

riečneho, včelára lesného, bociana čierneho, tetrova hôľniaka, orla skalného, muchára

sivého, pŕhľaviara čiernohlavého, krutihlava hnedého, žltochvosta lesného a prepelice

poľnej a zabezpečenia podmienok ich prežitia a rozmnožovania“. Označeným uznesením

prokurátora sa sťažovateľ cíti vylúčený z uplatňovania práv poškodeného v prípravnom

konaní. S poukazom na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zdôraznil, že hoci „právomoc

v oblasti životného prostredia sa delí medzi Európsku úniu a členské štáty, pokiaľ ide

o výklad práva Európskej únie, ktorým nepochybne je, už v rozhodnutí

Súdneho dvora Európskej únie - Veľkej komory vo veci C - 240/09, v rozsudku zo dňa 8. 3.

2011 bolo skonštatované, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vykladať ustanovenia

čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keďže Únia uplatnila svoju právomoc a prijala Smernicu

Rady 92/43/EHS (Smernica o biotopoch)“. Sťažovateľ je toho názoru, že citovaný rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci C-240/09 z 8. marca 2011

je aplikovateľný aj nad rámec správneho konania a vyplýva z neho možnosť sťažovateľa

„napadnúť úkony a opomenutia súkromných osôb posudzovaná z iných hľadísk, osobitne

za situácie, keď slovenský právny poriadok sťažovateľovi ako zainteresovanej verejnosti,

nedáva inú možnosť napadnutia nezákonnosti úkonov súkromných osôb v súdnom konaní“.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd jeho sťažnosť prijal

na ďalšie konanie a prijal takýto nález:

„Právo sťažovateľa Lesoochranárskeho zoskupenia VLK

- domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1,

- na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a slobôd,

- napadnúť úkony a opomenutia súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú

v rozpore s vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3

Aarhuského dohovoru.

bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn.

zo dňa 4. 7. 2016, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnej prokuratúre Stará Ľubovňa

pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie prokurátora Okresnej

prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 4. 7. 2016 a vracia vec

prokurátorovi Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

9. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté

procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené

podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali

prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov

a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej

vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

13. Podľa prvej vety poškodený je osoba, ktorej bolo

trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo

boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , , a , ).

15. stojí na troch pilieroch: práve verejnosti na prístup

k informáciám o životnom prostredí, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Pokiaľ prvé dva piliere

smerujú k informovanosti verejnosti o stave životného prostredia na všeobecnej úrovni

(1. pilier) a na úrovni všeobecno-právne záväznej (2. pilier), tretí pilier Aarhuského

dohovoru sa týka prístupu verejnosti k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

Vytvára garancie toho, aby každý, koho environmentálne práva boli porušené, mal možnosť

spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi. Prístup k spravodlivosti sa nechápe iba

vo vzťahu k prvým dvom pilierom, ale zasahuje aj nad ich rámec.

16. Ako z petitu sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia

porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušenia práva

na prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie konaní

a opomenutí právnických a fyzických osôb a verejných inštitúcií, ktoré sú v rozpore s jej

národným právom v oblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť uznesením prokurátora sp. zn. zo 4. júla 2016.

17. Sťažovateľ tvrdí, že k uvedenému porušeniu uvedených jeho práv došlo

z dôvodu, že prokurátor nepostupoval pri výklade a aplikácii práva v otázke postavenia

sťažovateľa v prípravnom trestnom konaní v súlade s požiadavkami Aarhuského dohovoru,

resp. rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-240/09, ktoré sa síce primárne vzťahuje

na postavenie občianskeho združenia s predmetom činnosti ochrana prírody a životného

prostredia v správnom konaní (a nadväzujúcom konaní pred súdom v správnom súdnictve),

avšak nevidí dôvod, prečo by jeho aplikácia nemala vplyv aj na iné druhy konaní týkajúcich

sa práva na životné prostredie a informácie o ňom.

18. Z označeného uznesenia prokurátora vyplýva, že tento preskúmal na základe

podanej sťažnosti napadnuté uznesenie a zistil, že sťažnosť nebola podaná osobou na to

v zmysle oprávnenou. Sťažnosť proti uzneseniu

o postúpení veci je oprávnený podať len poškodený, resp. obvinený, „pričom nemožno

sťažovateľa - oznamovateľa považovať za osobu oprávnenú na podanie sťažností, aj

napriek tomu, že je osobou oprávnenou na doručenie uznesenia o postúpení veci na

prejedania priestupku“. Súčasne prokurátor skonštatoval, že „v danom prípade je osobou

oprávnenou na podanie sťažnosti len poškodený, ktorým je Slovenská republika zastúpená

Okresným úradom v Starej Ľubovni, Odborom starostlivosti o životné prostredie“.

19. Sťažovateľ vyvodil paralelu medzi definíciou pojmu zainteresovaná verejnosť,

ktorou v zmysle čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru je verejnosť, ktorá môže byť ovplyvnená

rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, a definíciou poškodeného podľa

tiež ako osoby, ktorej zákonom chránené práva a slobody

boli trestným činom porušené či ohrozené. Verejnosťou rozumie jednu

alebo viac fyzických alebo právnických osôb a ich združenia, organizácie a skupiny

vytvorené v súlade s národnými právnymi predpismi alebo praxou.

20. Cieľom Aarhuského dohovoru je zaručovať práva na prístup k informáciám,

účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach

životného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, s cieľom prispieť k ochrane

práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí,

ktoré je postačujúce pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.

21. Cieľom, resp. účelom je náležité zistenie skutkového stavu

bez dôvodných pochybností spôsobom upraveným v a osobitných

právnych predpisoch, ktorý zodpovedá skutočnosti, a objasniť tak spáchaný trestný čin,

zistiť jeho páchateľa a uložiť mu spravodlivý a zákonný trest.

22. Pokiaľ prokurátor dospel k záveru, že sťažovateľ nie je poškodeným v intenciách

, a teda nie je subjektom oprávneným na podanie sťažnosti podľa

ods. 2 , nemožno mu pričítať ako pochybenie, že inštitút poškodeného

v trestnom konaní nevyložil zainteresovanej verejnosti v zmysle Aarhuského dohovoru

a na vec neaplikoval rozsudok Súdneho dvora vo veci C-240/09. Zatiaľ čo účelom

Aarhuského dohovoru je zaistiť prístup k verejnosti ku konaniam vo veciach životného

prostredia, trestné konanie je zamerané užšie. Je síce vedené širším spoločenským záujmom

ochrany pred protiprávnym škodlivým správaním fyzických osôb, avšak možnosť verejnosti

ovplyvniť priebeh a výsledok trestného konania je limitovaná zásadami trestného konania

(napríklad zásadou prezumpcie neviny), ktoré ďalej ovplyvňujú postavenie subjektov

v trestnom konaní a rozsah, v akom môžu ovplyvniť jednotlivé štádiá konania.

23. Sťažovateľ ako združenie s predmetom činnosti ochrana životného prostredia by

v trestnom konaní mohol mať postavenie záujmového združenia občanov (§ 4 Trestného

poriadku) s právom vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom alebo krajským

súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu môže zúčastniť pojednávania,

na ktorom podľa oznámiť súdu svoje stanovisko k prejednávanej

trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy.

24. Netreba opomínať skutočnosť, že trestné konanie nastupuje post hoc po tom, ako

k poškodeniu životného prostredia došlo, resp. malo dôjsť a nemá vplyv na rozsah

vzniknutej ekologickej ujmy a informovania o nej. To, či konanie, ktoré k nemu viedlo,

bude prejednané ako trestný čin alebo ako správny delikt (priestupok), už nemá vplyv

na samo životné prostredie. Vo veci, v ktorej sa sťažovateľ domáha postavenia

poškodeného, navyše, dotknuté protiprávne konanie bude ďalej prejednané v priestupkovom

konaní.

25. Hoci to sťažovateľ priamo neartikuluje, možno z jeho sťažnosti vyvodiť

intenzívny záujem na účasti na vopred neurčenom okruhu trestných konaní, ktorých

predmetom je skutok, o ktorom sa možno domnievať, že je trestným činom proti životnému

prostrediu alebo ním vznikla, či mohla vzniknúť škoda na životnom prostredí, a súčasne

intenzívny záujem na trestnoprávnom postihu za skutok, o ktorom podal trestné oznámenie.

Tento postoj s ohľadom na primárny záujem sťažovateľa – ochrana životného prostredia –

je síce pochopiteľný, avšak hraničí s domáhaním sa trestného stíhania iného, čo je

v demokratickej spoločnosti neprípustné. Trestné konanie totiž nie je vedené retribučným

princípom.

26. Ústavný súd poukazuje tiež na to, že ak v príčinnej súvislosti s trestným činom

proti životnému prostrediu bola spôsobená ekologická ujma, ktorú je potrebné považovať

za škodu ( ), oprávnenia poškodeného v takom prípade

vykonáva štát, resp. príslušný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie.

Uvedené stanovisko má svoju oporu v o životnom prostredí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“), ktorý okrem toho, že ukladá

každému, kto poškodzovaním životného prostredia alebo iným protiprávnym konaním

spôsobil ekologickú ujmu, povinnosť obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému

alebo jeho časti (§ 27 ods. 1 prvá veta zákona o životnom prostredí), tiež ustanovuje ako

oprávnený subjekt spôsobenej ekologickej ujmy štát (§ 27 zákona o životnom prostredí).

Nemožno teda ani vysloviť, že neexistuje subjekt, ktorý by v trestnom konaní vystupoval

ako poškodený a zastával záujem na odstránení možnej ekologickej ujmy.

27. Pretože prokurátor postupoval pri aplikácii

v spojení s bez pochybenia, nemožno vyvodiť spojitosť medzi

uznesením prokurátora sp. zn. zo 4. júla 2016 a tvrdeným porušením

označených základných práv sťažovateľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že skoršia

sťažnosť sťažovateľa podľa bola riadne prejednaná

a prokurátor o nej rozhodol a napadnuté rozhodnutie policajta uznesením sp. zn.

z 23. marca 2016 ako nezákonné zrušil, pretože toto oprávnenie

prokurátorovi vyplýva aj v rámci jeho dozornej funkcie ( ).

28. Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 druhej vety

sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú.

29. Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

zaoberať sa jeho ďalšími požiadavkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2017