Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 166/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom,

Advokátska kancelária, Františkánska 5, Košice, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a , práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 24. februára 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. februára 2015 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný

súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k. -113 z 25. novembra 2013

uložil sťažovateľovi ako odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 784,53 eur

s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 784,53 eur od 8. júla 2009 do zaplatenia,

hotové výdavky v sume 6,64 eur a na trovách konania čiastku 2 057,73 eur, a to všetko do

troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi

konania vznikol záväzkovoprávny vzťah tým, že sťažovateľ 27. mája 2009 podpísal

objednávku, na základe ktorej si objednal u navrhovateľa dodanie 10 ks encyklopédie Who

is Who v Slovenskej republike, 6. vydanie, s uverejnením jeho portrétnej fotografie.

Sťažovateľ si vybral z rôznych alternatív platby ‒ alternatívu„zvláštna cena pri

predplatení a platbe vopred za podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview“. Voľba

tejto alternatívy sama osebe, ako aj v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami

znamená, že za objednaný tovar je potrebné vopred zaplatiť a až následne po zaplatení bude

tovar dodaný. Sťažovateľ využil výhodu výrazne nižšej ceny a vybral si túto alternatívu

platby aj pri objednaní uverejnenia portrétnej fotografie. Navyše súhlasil so zverejnením

osobných údajov v dokumente s názvom „Vyhlásenie“. Navrhovateľ po spracovaní

objednávky zaslal sťažovateľovi doporučený korektúrový list a faktúru, o čom svedčí

poštový podací hárok adresovaný odporcovi na adresu Ministerstvo pôdohospodárstva

Slovenskej republiky. Navrhovateľ opätovne doručil faktúru sťažovateľovi spolu s výzvou

na zaplatenie pohľadávky. Z vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že

návrh navrhovateľa je dôvodný, lebo navrhovateľ postupoval v súlade s objednávkou, ktorú

odporca podpísal a v súlade aj so všeobecnými obchodnými podmienkami.

2.1 Proti výroku rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal sťažovateľ

v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok

okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola sťažovateľovi uložená

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 784,53 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od

8. júla 2009 do zaplatenia. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:

«Aj keď odvolateľ v odvolaní neoznačil odvolací dôvod, z obsahu odvolania možno

vyvodiť, že vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam... a taktiež aj nesprávne právne posúdenie veci...

Odvolací dôvod, ktorý odvolateľ v dôvodoch odvolania uvádza, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam... je v súdnej

praxi vykladaný tak, že skutkové zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá z dôvodu, že

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, že súd opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, že

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo

ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne

vierohodnosti je logický rozpor, alebo že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,

čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až

K odvolaciemu dôvodu ... odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil

iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého

stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

z prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický

rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až .., alebo že by na zistený skutkový

stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie

nesprávne interpretoval.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav

a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli

a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie

vyhodnotil podľa zásad uvedených v , t. j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach; pritom starostlivo prihliadol na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

K odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza toto:

Námietky, ktoré v odvolaní uvádza odporca, boli už predmetom konania na súde

prvého stupňa a súd prvého stupňa sa s nimi riadne vyporiadal nielen po stránke skutkovej,

ale aj právnej.

Objednávkou zo dňa 27.5.2009 si objednávateľ (odporca) „záväzne objednal

nasledujúce vydanie encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike, 6. vydanie, za

uvedenú predajnú cenu, a to za súčasného poskytnutia životopisných údajov za účelom ich

zverejnenia v tlačových, resp. elektronických médiách. Predajné ceny zo závodu (ex works)

vo Švajčiarsku objednaných a predávajúcim dodávaných encyklopédií uhradím po doručení

faktúry. V prípade neskorších vydaní encyklopédie (mi) predávajúci zaručuje právo na

zvláštnu cenovú ponuku“. „Objednávam 5 ks pravá koža s trojstranným zlatým rezom á

675,83 € a 5 ks platená väzba á 339,41 € (zvláštna cena pri predplatení a platbe vopred za

podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview)”. „Záväzne si objednávam

uverejnenie portrétnej fotografie za 145,39 € (cena pri predplatení a platbe vopred). Foto

zašlem v priebehu 10 dní“. „Zároveň si záväzne objednávam osvedčenie v pozlátenom

ráme, vystavené na moje meno, ktoré potvrdí moje zaradenie do encyklopédie Who is Who,

a to 1 ks... 70,54 €“. Celková suma objednávky 5.221,59 €, ktorú objednávateľ opravil na

sumu 5.292,13 €. Na rube objednávky sú Všeobecné obchodné podmienky (Slovenská

republika).

K námietke odporcu, že ide o formulárovú „zmluvu“, ktorú odporca nemal možnosť

ovplyvniť odvolací súd poznamenáva, že vyššie uvedená objednávka svedčí o opaku.

Odporca si mal možnosť vybrať z možnosti medzi platobnou alternatívou - zvláštna cena pri

predplatení a platbe vopred za podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview,

a ďalšou platobnou alternatívou. Ďalej odporca ovplyvnil obsah zmluvy aj výberom

vyhotovenia objednaných encyklopédií - výberom nielen podľa počtu kusov encyklopédií,

ale aj výberom v pravej koži s trojstranným zlatým rezom a ďalej v platenej väzbe, etc.

Ako vyplýva z citácie záväznej objednávky, táto neobsahuje žiadnu neprijateľnú

zmluvnú podmienku a umožnila odporcovi vybrať si jednu z alternatív platbu za podmienky

predchádzajúceho poskytnutia interview.

Právny vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom nemožno podriadiť

pod aplikáciu o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji

a zásielkovom predaji, i keď v objednávke zo dňa 27.5.2009 sa nachádza odkaz na zákon

č. „“. Obsah objednávky, ako aj okolnosti, za ktorých vznikol záväzkový vzťah

medzi veriteľom a dlžníkom nezodpovedá definícii podomového predaja a zásielkového

predaja tak, ako to vyžaduje Návšteva obchodného zástupcu

navrhovateľa u odporcu (správne) na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky

bola telefonicky vopred dohodnutá a navrhovateľ odporcovi neponúkol iný tovar alebo

službu, o ktorú by odporca pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem.

K ďalším výhradám odporcu, že doposiaľ mu encyklopédie neboli doručené, resp., že

navrhovateľ nedoručil encyklopédie odporcovi odvolací súd poznamenáva, že podľa zmluvy

má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (v danom prípade zaplatiť

zvýhodnenú kúpnu cenu) a tak začína plynúť lehota, v ktorej sa má dodať tovar, t. j. až odo

dňa splnenia tejto povinnosti.

K vyššie uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že určenie začiatku

dodacej lehoty v predmetnom prípade má ten význam, že navrhovateľ nemôže plniť pred

určenou dobou. Ak by takáto situácia vznikla, potom by bolo na vôli odporcu, či prijme

alebo odmietne predčasné plnenie (predčasnú dodávku).

Vzhľadom na to, že odporca nesplnil svoj záväzok zo zmluvy, to znamená, že

nezaplatil zvýhodnenú kúpnu cenu, navrhovateľovi nezačala plynúť lehota, v ktorej má

dodať tovar odporcovi, t. j. až po splnení tejto povinnosti (zaplatení kúpnej ceny).

Ako vyplýva z vyjadrenia navrhovateľa, tento je pripravený na dodanie tovaru, len čo

bude príslušná kúpna cena poukázaná na účet navrhovateľa.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok

v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi 4.784,53 € s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne od 8.7.2009 do

zaplatenia podľa , »

3. Sťažovateľ je toho názoru, že rozhodnutia všeobecných súdov sú arbitrárne

a nerešpektujúce zákonnú úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa. Arbitrárnosť rozhodnutí

súdov vidí najmä v tom, že v prerokúvanom prípade došlo k (i) nesúladu s praxou súdov bez

toho, aby boli dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých súdy odmietli túto

stabilizovanú výkladovú prax, (ii) hodnoteniu dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek

akceptovateľného racionálneho základu, (iii) nerešpektovaniu kogentnej normy

(interpretáciu), ktorá je v rozpore s princípmi spravodlivosti a (iv) nesúladu právnych

záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami.

3.1 Z dôvodu vylúčenia predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa nebola podľa

sťažovateľa zo strany súdov rešpektovaná kogentná právna úprava upravujúca ochranu

spotrebiteľa obsiahnutá nielen v ustanovení a nasl. , zákona

č. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom

predaji a zásielkovom predaji“), ale aj v predpisoch európskeho práva (sťažovateľ odkazuje

na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach spotrebiteľských).

3.2 Všeobecné súdy sa pri rozhodovaní vo veci podľa sťažovateľa nedostatočným

spôsobom vysporiadali s posúdením skutkového stavu a zároveň neaplikovali kogentné

právne normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodnutia súdov podľa sťažovateľa

nerešpektujú ustálenú súdnu prax, ako aj princíp právnej istoty. Takéto rozhodnutia sú

podľa sťažovateľa diametrálne odlišné od rozhodovacej činnosti iných všeobecných súdov

o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie.

3.3 Podľa presvedčenia sťažovateľa konajúce súdy na daný prípad ústavne súladným

spôsobom neaplikovali relevantné právne normy, a to zákonnú úpravu o ochrane

spotrebiteľa, ako aj predpisy európskeho práva. Zároveň zo strany krajského súdu absentuje

podľa sťažovateľa dostatočná odpoveď na argumentáciu sťažovateľa uvedenú v jeho

odvolaní.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa ... na súdnu ochranu zaručené v čl. 46

ods. 1 , základné právo vlastniť majetok zaručené v

, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo pokojne užívať svoj

majetok zaručené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom pod sp. zn.:

ako aj jeho rozsudkom z 24.02.2015, sp.zn.: , porušené bolo.

Zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: z 24.02.2015

a Rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp.zn.: z 25.11.2013 a vec vracia

Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľovi...

v sume 358,72 € na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

)

III.

7. Predmetom konania je posúdenie sťažnosti sťažovateľa, ktorý predovšetkým

namieta, že krajský súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s posúdením skutkového

stavu a zároveň neaplikoval kogentné právne normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, resp.

že zle vyhodnotil aplikáciu právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa na jeho vec

vzhľadom na skutkový a právny stav.

8. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),

ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie).

8.1 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka

konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , ,

, ).

8.2 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych

garancií procesnej povahy je právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa odvolací

(prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších

súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním

prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov [porov.

napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj

„ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie ESĽP

o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].

9. K formálnej stránke postupu a vydaniu napadnutého rozsudku krajského súdu

ústavný súd uvádza, že krajský súd postupoval podľa procesnoprávnych predpisov

vzťahujúcich sa na rozhodovanie o odvolaní (t. j. podľa príslušných ustanovení v tom čase

platného a účinného ), aplikoval na vec sa vzťahujúce

právne normy, napadnutý rozsudok bol vydaný vo forme predpokladanej zákonom

a obsahuje zákonom predpísané náležitosti.

9.1 K materiálnej stránke napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd

konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych

záveroch napadnutého rozsudku nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich

arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

9.2 Krajský súd sa pri odôvodňovaní svojich právnych záverov zaoberal (i) otázkou

obsahu objednávky z 27. mája 2009 zrealizovanej sťažovateľom, (ii) otázkou, či podpísaná

zmluva medzi sťažovateľom a navrhovateľom je zmluvou formulárovou alebo či bolo

možné dojednať podmienky zmluvy individuálne (krajský súd dospel k záveru, že

sťažovateľ si mal možnosť vybrať z možnosti medzi platobnou alternatívou), (iii) otázkou,

či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (krajský súd výskyt neprijateľnej podmienky

v zmluve nekonštatoval), a (iv) otázkou, či právny vzťah, ktorý vznikol medzi

navrhovateľom a sťažovateľom, nemožno podriadiť pod aplikáciu zákona o ochrane

spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (podľa krajského súdu obsah

objednávky, ako aj okolnosti, za ktorých vznikol záväzkový vzťah medzi veriteľom

a dlžníkom, nezodpovedá definícii podomového predaja a zásielkového predaja).

9.3 Ústavný súd hodnotí, že krajský súd odpovedal na ťažiskové premenné vo veci

sťažovateľa. Uvedené závery krajského súdu nemožno z pohľadu ústavného súdu

považovať vzhľadom na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci za zjavne nelogické,

arbitrárne či neodôvodnené alebo vzhľadom na princípy práva na súdnu ochranu a práva na

spravodlivé súdne konanie ústavne neudržateľné. Krajský súd správne vyhodnotil, že na

právny vzťah medzi sťažovateľom a navrhovateľom nemožno aplikovať právne normy

o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, a to predovšetkým

s poukazom na obsah objednávky, ako aj okolnosti, za ktorých vznikol záväzkový vzťah

medzi sťažovateľom a navrhovateľom (aj s poukazom na to, že návšteva obchodného

zástupcu navrhovateľa u sťažovateľa bola telefonicky vopred dohodnutá a navrhovateľ

sťažovateľovi neponúkol iný tovar alebo službu, o ktorú by sťažovateľ pri vyžiadaní

návštevy neprejavil záujem). Rovnako aj ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal

možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, t. j. mal možnosť si vybrať z možnosti medzi platobnou

alternatívou ‒zvláštna cena pri predplatení a platbe vopred za podmienky

predchádzajúceho poskytnutia interview, a ďalšou platobnou alternatívou. Sťažovateľ

ovplyvnil obsah zmluvy aj výberom vyhotovenia objednaných encyklopédií ‒výberom

nielen podľa počtu kusov encyklopédií, ale aj výberom v pravej koži s trojstranným zlatým

rezom a ďalej v plátennej väzbe. Nešlo teda o formulárovú zmluvu, ktorej obsah by

sťažovateľ nemohol ovplyvniť, čo správne vyhodnotil aj krajský súd.

9.4 Uvedené závery krajského súdu sú vzhľadom na právny a skutkový stav

sťažovateľovej veci súladné aj s princípmi vzťahujúcimi sa na ochranu vlastníckeho práva

podľa a dodatkového protokolu.

9.5 Závery krajského súdu a ich odôvodnenie je nutné považovať za výraz

autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto

prípade zasahovať.

10. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2017