Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 166/2017
PDF · 221.45 KB
No categories available
II. ÚS 166/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mikuľakom,
Advokátska kancelária, Františkánska 5, Košice, vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 96/2014 a jeho rozsudkom
z 24. februára 2015 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 Co 96/2014 a jeho rozsudkom z 24. februára 2015 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Okresný súd Trebišov (ďalej len „okresný
súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom č. k. 12 C 109/2013-113 z 25. novembra 2013
uložil sťažovateľovi ako odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 784,53 eur
s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 784,53 eur od 8. júla 2009 do zaplatenia,
hotové výdavky v sume 6,64 eur a na trovách konania čiastku 2 057,73 eur, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi
konania vznikol záväzkovoprávny vzťah tým, že sťažovateľ 27. mája 2009 podpísal
objednávku, na základe ktorej si objednal u navrhovateľa dodanie 10 ks encyklopédie Who
is Who v Slovenskej republike, 6. vydanie, s uverejnením jeho portrétnej fotografie.
Sťažovateľ si vybral z rôznych alternatív platby ‒ alternatívu„zvláštna cena pri
predplatení a platbe vopred za podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview“. Voľba
tejto alternatívy sama osebe, ako aj v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami
znamená, že za objednaný tovar je potrebné vopred zaplatiť a až následne po zaplatení bude
tovar dodaný. Sťažovateľ využil výhodu výrazne nižšej ceny a vybral si túto alternatívu
platby aj pri objednaní uverejnenia portrétnej fotografie. Navyše súhlasil so zverejnením
osobných údajov v dokumente s názvom „Vyhlásenie“. Navrhovateľ po spracovaní
objednávky zaslal sťažovateľovi doporučený korektúrový list a faktúru, o čom svedčí
poštový podací hárok adresovaný odporcovi na adresu Ministerstvo pôdohospodárstva
Slovenskej republiky. Navrhovateľ opätovne doručil faktúru sťažovateľovi spolu s výzvou
na zaplatenie pohľadávky. Z vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že
návrh navrhovateľa je dôvodný, lebo navrhovateľ postupoval v súlade s objednávkou, ktorú
odporca podpísal a v súlade aj so všeobecnými obchodnými podmienkami.
2.1 Proti výroku rozsudku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal sťažovateľ
v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola sťažovateľovi uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4 784,53 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od
8. júla 2009 do zaplatenia. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol:
«Aj keď odvolateľ v odvolaní neoznačil odvolací dôvod, z obsahu odvolania možno
vyvodiť, že vytýka súdu prvého stupňa, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam... a taktiež aj nesprávne právne posúdenie veci...
Odvolací dôvod, ktorý odvolateľ v dôvodoch odvolania uvádza, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam... je v súdnej
praxi vykladaný tak, že skutkové zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá § 132 O.s.p. z dôvodu, že
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, že súd opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, že
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne
vierohodnosti je logický rozpor, alebo že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,
čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p.
K odvolaciemu dôvodu ... odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvého
stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
z prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický
rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p..., alebo že by na zistený skutkový
stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne interpretoval.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav
a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli
a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie
vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t. j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach; pritom starostlivo prihliadol na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
K odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza toto:
Námietky, ktoré v odvolaní uvádza odporca, boli už predmetom konania na súde
prvého stupňa a súd prvého stupňa sa s nimi riadne vyporiadal nielen po stránke skutkovej,
ale aj právnej.
Objednávkou zo dňa 27.5.2009 si objednávateľ (odporca) „záväzne objednal
nasledujúce vydanie encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike, 6. vydanie, za
uvedenú predajnú cenu, a to za súčasného poskytnutia životopisných údajov za účelom ich
zverejnenia v tlačových, resp. elektronických médiách. Predajné ceny zo závodu (ex works)
vo Švajčiarsku objednaných a predávajúcim dodávaných encyklopédií uhradím po doručení
faktúry. V prípade neskorších vydaní encyklopédie (mi) predávajúci zaručuje právo na
zvláštnu cenovú ponuku“. „Objednávam 5 ks pravá koža s trojstranným zlatým rezom á
675,83 € a 5 ks platená väzba á 339,41 € (zvláštna cena pri predplatení a platbe vopred za
podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview)”. „Záväzne si objednávam
uverejnenie portrétnej fotografie za 145,39 € (cena pri predplatení a platbe vopred). Foto
zašlem v priebehu 10 dní“. „Zároveň si záväzne objednávam osvedčenie v pozlátenom
ráme, vystavené na moje meno, ktoré potvrdí moje zaradenie do encyklopédie Who is Who,
a to 1 ks... 70,54 €“. Celková suma objednávky 5.221,59 €, ktorú objednávateľ opravil na
sumu 5.292,13 €. Na rube objednávky sú Všeobecné obchodné podmienky (Slovenská
republika).
K námietke odporcu, že ide o formulárovú „zmluvu“, ktorú odporca nemal možnosť
ovplyvniť odvolací súd poznamenáva, že vyššie uvedená objednávka svedčí o opaku.
Odporca si mal možnosť vybrať z možnosti medzi platobnou alternatívou - zvláštna cena pri
predplatení a platbe vopred za podmienky predchádzajúceho poskytnutia interview,
a ďalšou platobnou alternatívou. Ďalej odporca ovplyvnil obsah zmluvy aj výberom
vyhotovenia objednaných encyklopédií - výberom nielen podľa počtu kusov encyklopédií,
ale aj výberom v pravej koži s trojstranným zlatým rezom a ďalej v platenej väzbe, etc.
Ako vyplýva z citácie záväznej objednávky, táto neobsahuje žiadnu neprijateľnú
zmluvnú podmienku a umožnila odporcovi vybrať si jednu z alternatív platbu za podmienky
predchádzajúceho poskytnutia interview.
Právny vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporcom nemožno podriadiť
pod aplikáciu zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji
a zásielkovom predaji, i keď v objednávke zo dňa 27.5.2009 sa nachádza odkaz na zákon
č. „108/2002 Z.z.“. Obsah objednávky, ako aj okolnosti, za ktorých vznikol záväzkový vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom nezodpovedá definícii podomového predaja a zásielkového
predaja tak, ako to vyžaduje zákon č. 108/2000 Z.z. Návšteva obchodného zástupcu
navrhovateľa u odporcu (správne) na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky
bola telefonicky vopred dohodnutá a navrhovateľ odporcovi neponúkol iný tovar alebo
službu, o ktorú by odporca pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem.
K ďalším výhradám odporcu, že doposiaľ mu encyklopédie neboli doručené, resp., že
navrhovateľ nedoručil encyklopédie odporcovi odvolací súd poznamenáva, že podľa zmluvy
má kupujúci splniť určité povinnosti ešte pred dodaním tovaru (v danom prípade zaplatiť
zvýhodnenú kúpnu cenu) a tak začína plynúť lehota, v ktorej sa má dodať tovar, t. j. až odo
dňa splnenia tejto povinnosti.
K vyššie uvedenému odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že určenie začiatku
dodacej lehoty v predmetnom prípade má ten význam, že navrhovateľ nemôže plniť pred
určenou dobou. Ak by takáto situácia vznikla, potom by bolo na vôli odporcu, či prijme
alebo odmietne predčasné plnenie (predčasnú dodávku).
Vzhľadom na to, že odporca nesplnil svoj záväzok zo zmluvy, to znamená, že
nezaplatil zvýhodnenú kúpnu cenu, navrhovateľovi nezačala plynúť lehota, v ktorej má
dodať tovar odporcovi, t. j. až po splnení tejto povinnosti (zaplatení kúpnej ceny).
Ako vyplýva z vyjadrenia navrhovateľa, tento je pripravený na dodanie tovaru, len čo
bude príslušná kúpna cena poukázaná na účet navrhovateľa.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd potvrdil rozsudok
v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi 4.784,53 € s 9,25%-ným úrokom z omeškania ročne od 8.7.2009 do
zaplatenia podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.»
3. Sťažovateľ je toho názoru, že rozhodnutia všeobecných súdov sú arbitrárne
a nerešpektujúce zákonnú úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa. Arbitrárnosť rozhodnutí
súdov vidí najmä v tom, že v prerokúvanom prípade došlo k (i) nesúladu s praxou súdov bez
toho, aby boli dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých súdy odmietli túto
stabilizovanú výkladovú prax, (ii) hodnoteniu dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek
akceptovateľného racionálneho základu, (iii) nerešpektovaniu kogentnej normy
(interpretáciu), ktorá je v rozpore s princípmi spravodlivosti a (iv) nesúladu právnych
záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami.
3.1 Z dôvodu vylúčenia predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa nebola podľa
sťažovateľa zo strany súdov rešpektovaná kogentná právna úprava upravujúca ochranu
spotrebiteľa obsiahnutá nielen v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona
č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom
predaji a zásielkovom predaji“), ale aj v predpisoch európskeho práva (sťažovateľ odkazuje
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach spotrebiteľských).
3.2 Všeobecné súdy sa pri rozhodovaní vo veci podľa sťažovateľa nedostatočným
spôsobom vysporiadali s posúdením skutkového stavu a zároveň neaplikovali kogentné
právne normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodnutia súdov podľa sťažovateľa
nerešpektujú ustálenú súdnu prax, ako aj princíp právnej istoty. Takéto rozhodnutia sú
podľa sťažovateľa diametrálne odlišné od rozhodovacej činnosti iných všeobecných súdov
o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie.
3.3 Podľa presvedčenia sťažovateľa konajúce súdy na daný prípad ústavne súladným
spôsobom neaplikovali relevantné právne normy, a to zákonnú úpravu o ochrane
spotrebiteľa, ako aj predpisy európskeho práva. Zároveň zo strany krajského súdu absentuje
podľa sťažovateľa dostatočná odpoveď na argumentáciu sťažovateľa uvedenú v jeho
odvolaní.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa ... na súdnu ochranu zaručené v čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo vlastniť majetok zaručené v čl. 20 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo pokojne užívať svoj
majetok zaručené v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom pod sp. zn.:
6Co/96/2014 ako aj jeho rozsudkom z 24.02.2015, sp.zn.: 6Co/96/2014, porušené bolo.
Zrušuje Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 6Co/96/2014 z 24.02.2015
a Rozsudok Okresného súdu Trebišov, sp.zn.: 12C/109/2013 z 25.11.2013 a vec vracia
Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľovi...
v sume 358,72 € na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
7. Predmetom konania je posúdenie sťažnosti sťažovateľa, ktorý predovšetkým
namieta, že krajský súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s posúdením skutkového
stavu a zároveň neaplikoval kogentné právne normy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, resp.
že zle vyhodnotil aplikáciu právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa na jeho vec
vzhľadom na skutkový a právny stav.
8. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je
nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.
Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),
ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie).
8.1 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka
konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade
s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,
IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07).
8.2 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych
garancií procesnej povahy je právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa odvolací
(prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších
súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním
prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov [porov.
napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj
„ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie ESĽP
o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].
9. K formálnej stránke postupu a vydaniu napadnutého rozsudku krajského súdu
ústavný súd uvádza, že krajský súd postupoval podľa procesnoprávnych predpisov
vzťahujúcich sa na rozhodovanie o odvolaní (t. j. podľa príslušných ustanovení v tom čase
platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku), aplikoval na vec sa vzťahujúce
právne normy, napadnutý rozsudok bol vydaný vo forme predpokladanej zákonom
a obsahuje zákonom predpísané náležitosti.
9.1 K materiálnej stránke napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd
konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych
záveroch napadnutého rozsudku nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo ich
arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.
9.2 Krajský súd sa pri odôvodňovaní svojich právnych záverov zaoberal (i) otázkou
obsahu objednávky z 27. mája 2009 zrealizovanej sťažovateľom, (ii) otázkou, či podpísaná
zmluva medzi sťažovateľom a navrhovateľom je zmluvou formulárovou alebo či bolo
možné dojednať podmienky zmluvy individuálne (krajský súd dospel k záveru, že
sťažovateľ si mal možnosť vybrať z možnosti medzi platobnou alternatívou), (iii) otázkou,
či zmluva obsahuje neprijateľné podmienky (krajský súd výskyt neprijateľnej podmienky
v zmluve nekonštatoval), a (iv) otázkou, či právny vzťah, ktorý vznikol medzi
navrhovateľom a sťažovateľom, nemožno podriadiť pod aplikáciu zákona o ochrane
spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (podľa krajského súdu obsah
objednávky, ako aj okolnosti, za ktorých vznikol záväzkový vzťah medzi veriteľom
a dlžníkom, nezodpovedá definícii podomového predaja a zásielkového predaja).
9.3 Ústavný súd hodnotí, že krajský súd odpovedal na ťažiskové premenné vo veci
sťažovateľa. Uvedené závery krajského súdu nemožno z pohľadu ústavného súdu
považovať vzhľadom na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci za zjavne nelogické,
arbitrárne či neodôvodnené alebo vzhľadom na princípy práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivé súdne konanie ústavne neudržateľné. Krajský súd správne vyhodnotil, že na
právny vzťah medzi sťažovateľom a navrhovateľom nemožno aplikovať právne normy
o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, a to predovšetkým
s poukazom na obsah objednávky, ako aj okolnosti, za ktorých vznikol záväzkový vzťah
medzi sťažovateľom a navrhovateľom (aj s poukazom na to, že návšteva obchodného
zástupcu navrhovateľa u sťažovateľa bola telefonicky vopred dohodnutá a navrhovateľ
sťažovateľovi neponúkol iný tovar alebo službu, o ktorú by sťažovateľ pri vyžiadaní
návštevy neprejavil záujem). Rovnako aj ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, t. j. mal možnosť si vybrať z možnosti medzi platobnou
alternatívou ‒zvláštna cena pri predplatení a platbe vopred za podmienky
predchádzajúceho poskytnutia interview, a ďalšou platobnou alternatívou. Sťažovateľ
ovplyvnil obsah zmluvy aj výberom vyhotovenia objednaných encyklopédií ‒výberom
nielen podľa počtu kusov encyklopédií, ale aj výberom v pravej koži s trojstranným zlatým
rezom a ďalej v plátennej väzbe. Nešlo teda o formulárovú zmluvu, ktorej obsah by
sťažovateľ nemohol ovplyvniť, čo správne vyhodnotil aj krajský súd.
9.4 Uvedené závery krajského súdu sú vzhľadom na právny a skutkový stav
sťažovateľovej veci súladné aj s princípmi vzťahujúcimi sa na ochranu vlastníckeho práva
podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu.
9.5 Závery krajského súdu a ich odôvodnenie je nutné považovať za výraz
autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto
prípade zasahovať.
10. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2017