Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 771/2016
PDF · 158.38 KB
No categories available
I. ÚS 771/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Janette
Prétiovou, Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., Panenská 7, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 Er 2334/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 771/2016-12 z 13. decembra 2016 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 2334/2011 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Voči Sťažovateľovi ako povinnému je od roku
2010 vedená exekúcia oprávneného: ,
... o vymoženie 1.541,96 EUR s prísl., vedená
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 9Er/2334/2011 (ďalej len „Exekúcia“).
Exekučným titulom... je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri sp. zn. B1209461 zo dňa
02.09.2011.
Nakoľko je rozhodcovská zmluva (doložka) neplatná, podal Sťažovateľ dňa
12.08.2015 na Okresný súd Žiar nad Hronom písomný návrh na zastavenie Exekúcie zo dňa
11.08.2015, ktorým Sťažovateľ žiadal Okresný súd Žiar nad Hronom zastaviť Exekúciu
z dôvodu neprípustnosti vedenia Exekúcie, pričom svoj návrh aj podrobne odôvodnil...
... v čase podania Návrhu na zastavenie exekúcie a aj v súčasnosti exekútor
aj napriek zrejmej neprípustnosti Exekúcie naďalej vykonáva Exekúciu, a to zrážkami
zo mzdy a iných príjmov, v dôsledku čoho je Sťažovateľ zásadne poškodený na svojich
právach.
Nakoľko nedošlo k bezodkladnému zastaveniu Exekúcie, podal Sťažovateľ dňa
12.10.2015 na Okresný súd Žiar nad Hronom aj písomný návrh na odklad Exekúcie zo dňa
09.10.2015, ktorým žiadal Okresný súd Žiar nad Hronom povoliť odklad exekúcie, keďže
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená...
Do dňa podania tejto Ústavnej sťažnosti nebolo Sťažovateľovi, aj navzdory jeho
viacerým urgenciám, doručené rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom o jeho
Návrhu na zastavenie Exekúcie a dokonca ani o Návrhu na odklad Exekúcie, a to aj napriek
skutočnosti, že odo dňa podania Návrhu na zastavenie Exekúcie prešlo viac ako pätnásť
(15) mesiacov (!).».
3. Sťažovateľ je toho názoru, že „je neprípustné, aby Okresný súd Žiar nad Hronom
takýto dlhý čas ponechal Sťažovateľa v neistote ohľadom ďalšieho konania Exekúcie
a dokonca umožnil exekútorovi realizovať ďalšie zrážky zo mzdy Sťažovateľa za viac ako
pätnásť (15) mesiacov“. Sťažovateľ je preto presvedčený, že okresný súd svojou
nečinnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v napadnutom exekučnom konaní, a tým porušil
jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote.
4. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal vysloviť porušenie v záhlaví rozhodnutia
označených práv podľa ústavy a dohovoru, prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov, priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a nahradiť mu trovy konania
v sume 364 €.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom listom sp. zn. Spr A/051/17 z 1. februára
2017, a právna zástupkyňa sťažovateľa k vhodnosti ústneho pojednávania podaním
zo 7. februára 2017.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku, súčasťou ktorého bolo aj
vyjadrenie vo veci konajúceho zákonného sudcu, k veci uviedol:
„Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len okresný súd) na základe návrhu
na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: ,
proti povinnému: , (ďalej
povinný, alebo sťažovateľ) vydal dňa 5. januára 2012 poverenie na vykonanie exekúcie pod
spis. značkou 9Er 2334/ 2011. Dňa 12. augusta 2015 povinný doručil okresnému súdu
návrh na zastavenie exekúcie a dňa 12. októbra 2015 doručil návrh na odklad exekúcie.
O týchto návrhoch okresný súd rozhodol uznesením spis. zn. 9Er 2334/2011 dňa
21. novembra 2016 a dňa 22. novembra 2016 zástupca povinného nahliadol do súdneho
spisu a vyhotovil si kópie z neho (č. l. 25).
Sťažovateľ podal sťažnosť na ústavný súd dňa 1. decembra 2016 z čoho teda vyplýva,
že v čase podania sťažnosti už o návrhoch sťažovateľa bolo rozhodnuté (o tejto skutočnosti
sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca mal vedomosť), stav právnej istoty už bol odstránený
a k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) a právo na prerokovanie
záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len dohovor) postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod spis. značkou 9Er 2334/2011 už nedochádzalo.
Rovnako poukazujem na skutočnosť, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
sťažnosť je i neprípustná, pretože sťažovateľ pred tým než podal sťažnosť na ústavný súd
v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy nevyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základného práva účinne poskytoval a na ktoré použitie bol oprávnený
podľa § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, ktorým prostriedkom v tomto prípade bola sťažnosť
na prieťahy v konaní predsedovi súdu.
Na základe uvedenej skutočnosti navrhujem aby ústavný súd sťažnosť sťažovateľa
zamietol, z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a jej neprípustnosti, resp. vyslovil, že základné
právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48
ods. 2 ústavy a právo na prerokovanie záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod spis. značkou
9Er 2334/2011 porušené nebolo.“
Zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasí s jeho
upustením.
5.2 Zákonný sudca vo svojom vyjadrení k sťažnosti poukázal najmä na enormný
nárast nápadu vecí na občianskoprávnom úseku okresného súdu a na dlhodobú neprimeranú
pracovnú zaťaženosť sudcov, ktorí „nemajú vytvorené vzhľadom na vysoký nápad
pridelených vecí vhodné podmienky, ktoré by... umožňovali rozhodovať... pridelené veci
bez prieťahov, v zákonných lehotách a na požadovanej kvalitatívnej úrovni“.
5.3 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku doručenom ústavnému
súdu 10. februára 2017 uviedla, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 2334/2011 dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
10. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
13. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu k sťažnosti vyplýva, že v napadnutom
konaní okresný súd rozhodol o návrhoch sťažovateľa na zastavenie a na odklad exekúcie
uznesením z 21. novembra 2016, ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Označené uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2016. Sťažnosť
sťažovateľa namietajúca postup okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní bola
ústavnému súdu doručená 1. decembra 2016, resp. podaná na poštovú prepravu
28. novembra 2016, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na okresnom
súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti
pred ústavným súdom už nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd
poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru vo vzťahu k návrhom na odklad a na zastavenie exekúcie v čase, keď
v napadnutom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda
bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosti nemožno
vyhovieť, preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.
15. Keďže ústavný súd sťažnosti nevyhovel, ďalšími návrhmi sťažovateľa
uvedenými v sťažnosti sa už nezaoberal.
16. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť
dňom jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. marca 2017