Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 571/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou Husovskou, Weberova 2, Prešov,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a základného práva vlastniť

majetok podľa , ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaniach vedených

pod sp. zn. a sp. zn.14 C 43/2011 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e mu Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e Okresný súd

Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Miroslavy

Husovskej, Weberova 2, Prešov, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 zo 14. septembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a základného práva vlastniť majetok podľa a tiež práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“).

2. Sťažovateľ je účastníkom napadnutých konaní, ktoré sa týkajú tých istých

nehnuteľností. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. sa sťažovateľ

ako žalobca domáha vypratania nehnuteľností proti žalovanému .

V konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. je predmetom konania

určenie neplatnosti výpovede z nájmu týchto nehnuteľností. V tomto konaní je žalobcom

a sťažovateľ má procesné postavenie žalovaného. Obidve napadnuté konania

začali v roku 2011, no ani jedno nie je právoplatne skončené. Sťažovateľ v sťažnosti

poukazuje na rôzne obdobia nečinnosti okresného súdu v napadnutých konaniach, na ním

vnímané nedostatky v efektívnosti či účelnosti postupu súdu v napadnutých konaniach.

Sťažovateľ vyjadril v sťažnosti názor, že v napadnutých konaniach, ktoré sú vedené

od roku 2011, sa riadne nekoná, a preto sa nedokáže domôcť svojho nehnuteľného majetku.

3. Vychádzajúc z uvedeného neostávalo sťažovateľovi nič iné, iba podať sťažnosť

na ústavnom súde a takto sa domôcť ochrany svojich práv. Sťažovateľ preto navrhol,

aby ústavný súd nálezom vyslovil, že okresný súd porušil v napadnutých konaniach

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a základné právo vlastniť majetok podľa , ako aj právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zároveň sa sťažovateľ

v sťažnosti domáha, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutých

konaniach bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka

okresného súdu podaním pod sp. zn. zo 14. novembra 2016, ktoré bolo

vo vzťahu ku konaniu vedenému pod sp. zn. doplnené 1. februára 2017.

Vo vyjadrení predsedníčka okresného súdu uznala v oboch napadnutých konaniach obdobia

nečinnosti. Zároveň však poukázala na dohľad, ktorý ako predsedníčka okresného súdu

vykonáva nad napadnutými konaniami po tom, ako sťažovateľ podal 22. januára 2016

sťažnosť na prieťahy v oboch napadnutých konaniach. Sťažnosť tak nesmeruje proti

aktuálnemu stavu nečinnosti súdu.

5. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci vo vzťahu k namietaným

prieťahom. Následne ústavný súd pristúpil k posúdeniu napadnutých konaní z hľadiska

tvrdeného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

7. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

8. Ústavný súd pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie zistil, že konanie bolo

uznesením z 21. apríla 2016 prerušené až do právoplatného skončenia druhého sťažnosťou

napadnutého konania vedeného pod sp. zn. . Predmetné uznesenie bolo

vyhlásené na pojednávaní v prítomnosti účastníkov, ktorí vyhlásili, že sa vzdávajú práva

podať proti nemu odvolanie. Zo zápisnice z pojednávania tiež vyplýva, že prerušenie

konania navrhol sám sťažovateľ.

Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , , ,

) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ), pretože konanie o takej sťažnosti

pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (m. m. ).

9. Postup okresného súdu spočívajúci v prerušení konania nepovažuje ústavný súd

za postup spôsobujúci prieťahy v konaní. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu 28. augusta 2016 porušenie základného práva podľa ,

resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu netrvalo, sťažnosť tak nesmeruje proti

aktuálnemu zásahu do týchto práv. Sťažovateľ pritom sám navrhol prerušenie konania,

a teda si musel byť vedomý, že súd vo veci konať nebude, až pokiaľ neodpadne prekážka,

pre ktorú sa konanie prerušilo. Z uvedeného vyplýva, že konanie o sťažnosti pred ústavným

súdom v tejto časti nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(mutatis mutandis ). Z dôvodu prerušenia konania okresný súd v čase

podania ústavnej sťažnosti nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť

priebeh namietaného konania, prípadne prieťahy v ňom (, ).

10. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku

nálezu).

K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstránenie stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu. Podľa názoru ústavného

súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania

považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný

postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa

účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu

vychádzala predtým z niektorých ustanovení (ďalej len

„OSP“), a to , , a , ktorý platil do 30. júna

2016 a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. (ďalej len „“).

Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a v zmysle § 157

ods. 1 súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj

povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

12.1 Predmetom napadnutého konania je vypratanie nehnuteľností. Po právnej

stránke ide o štandardnú občianskoprávnu vec tvoriacu rozhodovaciu agendu súdov.

Napadnuté konanie sa nevyznačuje nadmernou právnou a ani skutkovou zložitosťou.

V kontexte uvedeného je potrebné zdôrazniť, že ani predsedníčka okresného súdu

vo vyjadrení osobitnú zložitosť napadnutého konania nenamietala.

12.2 Ústavný súd ďalej posudzoval spôsob správania sťažovateľa z hľadiska vplyvu

na priebeh konania. Ústavný súd nezistil v postupe či správaní sťažovateľa také skutočnosti,

ktoré by mu bolo potrebné pripísať na ťarchu. Ani predsedníčka okresného súdu

vo vyjadrení nenamietala správanie sťažovateľa ako dôvod celkovej dĺžky napadnutého

konania.

12.3 Napokon ústavný súd posúdil z hľadiska existencie zbytočných prieťahov

samotný postup okresného súdu v konaní.

Konanie začalo 22. decembra 2011, keď bol na okresnom súde podaný návrh

na vypratanie nehnuteľností. Ústavný súd poukazuje na nečinnosť v období od júla 2012

do júla 2013, ako aj na nečinnosť od júna 2014 až do februára 2016. Z predloženého

súdneho spisu vyplýva tiež skutočnosť, že až po tomto období nečinnosti súd nariadil

dve pojednávania, pričom hneď na v poradí druhom konaní 7. decembra 2016 vyhlásil

vo veci rozsudok.

K prieťahom v danom konaní tak nedošlo v dôsledku zložitosti ani správania

účastníkov konania, ale výlučne v dôsledku postupu okresného súdu. v

ods. 2 pritom zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

14. Sťažovateľ tiež žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pri zabezpečovaní podkladov

pre rozhodnutie ústavný súd zistil, že okresný súd vo veci rozhodol 7. decembra 2016

rozsudkom, proti ktorému podal žalovaný odvolanie. Ústavný súd preto sťažnosti v tejto

časti nevyhovel, pretože vec sa toho času nachádza na Krajskom súde v Košiciach, ktorý

bude rozhodovať o podanom odvolaní (bod 4 výroku nálezu).

15. Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo

priznané primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu v oboch namietaných konaniach.

16. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

17. Vzhľadom na význam konania pre sťažovateľa (vypratanie jeho nehnuteľností),

hodnotenie jeho správania v tomto náleze (bod 11.2), iné okolnosti danej veci (obdobia

nečinnosti okresného súdu, celkovú dĺžku konania), ako aj skutočnosť, že požadovaná suma

predstavovala zadosťučinenie aj za konanie vedené pod sp. zn. , vo vzťahu

ku ktorému sťažnosti nebolo vyhovené, a sťažovateľ tak bol v tejto časti sťažnosti

neúspešný, ústavný súd rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €

(bod 2 výroku rozhodnutia).

18. Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. Miroslavou Husovskou.

Sťažovateľ si uplatnil v petite sťažnosti úhradu trov konania spolu v 296,44 €,

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti)

uskutočnené v roku 2016. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2016 bol 143 € a hodnota režijného paušálu bola 8,58 €. Celkové

vyčíslenie trov konania by malo byť v sume 303,16 €. Keďže si však sťažovateľ zastúpený

kvalifikovanou právnou zástupkyňou v petite sťažnosti uplatnil trovy konania vo výške

296,44 €, ústavný súd mu priznal ich náhradu v súlade s § 20 ods. 4 zákona o ústavnom

súde v tejto výške.

19. Okresný súd je povinný zaplatiť túto sumu na účet právnej zástupkyne

sťažovateľa – advokátky JUDr. Miroslavy Husovskej (

v spojení s ; bod 3 výroku nálezu).

20. Ústavný súd nevyhovel sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ namietal porušenie

základného práva vlastniť majetok podľa . Ústavný súd nezistil žiadnu

spojitosť medzi porušením základného práva podľa a postupom okresného

súdu v napadnutom konaní. Vlastníctvo sťažovateľa k nehnuteľnostiam zostáva aj naďalej

zachované vrátane právnych nástrojov, ktorými sa môže domáhať ochrany svojho majetku.

Ústavný súd preto sťažnosti nevyhovel ani v tejto časti (bod 4 výroku nálezu).

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2017