Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 201/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. marca 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. ,

pre namietané porušenie jeho základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 1. decembra 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára

2017 doručená sťažnosť , t. č. (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

(ďalej len „“) a práv podľa , 3 a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „postup krajského súdu“) a jeho uznesením z 1. decembra 2016 (ďalej len

„uznesenie krajského súdu“).

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že žiadosťou o prepustenie z väzby z 3. novembra

2016 (ďalej len „žiadosť o prepustenie z väzby“) sa domáhal preskúmania zákonnosti

väzby, do ktorej bol vzatý uznesením Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. 200/2016 z 2. septembra 2016 (ďalej len „uznesenie okresného súdu o vzatí do

väzby“) z dôvodu uvedeného v ustanovení .

Proti uzneseniu o vzatí do väzby nepodal sťažnosť.

V žiadosti o prepustenie z väzby sťažovateľ namietal konanie, ktoré predchádzalo

jeho vzatiu do väzby. Sťažovateľ namietal to, že pred vydaním uznesenia o vzatí do väzby

bol pred sudcu predvedený bez toho, aby o výsluchu mal vedomosť, ako aj spôsob

doručenia návrhu Okresnej prokuratúry Pezinok (ďalej aj „okresná prokuratúra“) na jeho

vzatie do väzby.

Uznesením okresného súdu sp. zn. 32/2016 z 21. novembra 2016 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) bola jeho žiadosť o prepustenie z väzby podľa ustanovenia

zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ

sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením tak, že ju podľa ustanovenia § 193 ods. 1

písm. c) zamietol.

Sťažovateľ krajskému súdu vytýka nedostatočné odôvodnenie jeho uznesenia

vzhľadom na to, že krajský súd neuvádza konkrétne konania sťažovateľa, ktoré

by potvrdzovali, že bol v minulosti trestaný za majetkovú trestnú činnosť a z ktorých konaní

vyvodil záver o tom, že je recidivista. Podľa názoru sťažovateľa v odôvodnení uznesenia

krajského súdu absentujú konkrétne okolnosti týkajúce sa jeho osoby, pokiaľ väzobný

dôvod má podľa názoru krajského súdu vyplývať „z osoby obvineného“. V ďalšom

sťažovateľ namieta, že pred rozhodnutím o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu

nebol krajským súdom, ktorý rozhodoval na neverejnom zasadnutí, vypočutý.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti takto:

„1. Krajský súd v Bratislave svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozhodnutím zo dňa 1.12.2016, porušil právo sťažovateľa byť vypočutý

pred rozhodnutím o väzbe, právo byť prepustený, ak sa ukáže, že väzba je nezákonná, právo

na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, právo na kontradiktórne konanie, právo byť zbavený

slobody len postupom ustanoveným zákonom a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5

ods. 1, ods. 3 a 4 dohovoru a podľa ,ods. 2 a 5 .

2. Uznesenie Krajský súd v Bratislave sp. zn. 4 Tpo 81/2016zo dňa 1.12.2016

sa zrušuje, Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje, aby vo veci znova konal a rozhodol.

3. Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €,

ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej prijatiu

na ďalšie konanie.

Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu a obsahu

námietok sťažovateľa, dospel k záveru, že namietané rozhodnutie je potrebné považovať

za legitímny výsledok rozhodovacej činnosti, ktorý vykazuje všetky parametre zákonnosti

a ústavnosti a je náležite odôvodnený. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd

s poukazom na jednotlivé ustanovenia dostatočne vysvetlil, z akého

dôvodu bolo nutné konštatovať, že dôvody väzby u sťažovateľa trvajú.

Okrem toho, že krajský súd poukázal na skutkové okolnosti preukazujúce väzobný

dôvod podľa , zaoberal sa aj dodržaním procesných

garancií významných pre trestné konanie, hlavne pre tú jeho časť, ktorá súvisí

s obmedzením osobnej slobody sťažovateľa. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že krajský súd

„neuvádza konkrétne konania“, ktoré by „potvrdzovali“, že bol v minulosti trestaný,

ústavný súd konštatuje, že záznamy z registra trestov sťažovateľa a údaje o tom, že v ústave

na výkon trestu odňatia slobody bol celkovo päťkrát, sú podrobne rozvedené v uznesení

okresného súdu, ktoré vzhľadom na obsahovú spojitosť s uznesením krajského súdu

podrobil ústavný súd ústavnoprávnemu prieskumu.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie označených práv z dôvodu,

že nebol vypočutý pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu pred

senátom druhostupňového súdu. Tým podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu čl. 5

ods. 1, 3 a 4 dohovoru.

Zo zápisnice o rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu

okresného súdu sp. zn. 32/2016 z 21. novembra 2016 vyplýva, že pri rozhodovaní o tom,

či dôvody väzby trvajú, bol sťažovateľ vypočutý sudcom pre prípravné konanie.

Z predmetnej zápisnice vyplýva, že sťažovateľovi bol poskytnutý dostatočný časový

priestor na prečítanie si a oboznámenie sa so stanoviskom Okresnej prokuratúry Pezinok

k jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu č. k. -45 zo 14. novembra

2016 (ďalej len „stanovisko okresnej prokuratúry“). Zároveň zápisnica obsahuje

aj vyhlásenie sťažovateľa o tom, že mal dostatok času na oboznámenie sa so stanoviskom

okresnej prokuratúry. Po výsluchu sťažovateľa, vyjadrení obhajcu sťažovateľa a prednesení

návrhu prokurátora okresný súd pristúpil k oboznámeniu obsahu súdneho spisu, po ktorom

bola sťažovateľovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ku ktorým

sťažovateľ nemal pripomienky. Pred vyhlásením uznesenia sudca pre prípravné konanie

udelil okresnej prokuratúre, obhajcovi a sťažovateľovi slovo na konečné návrhy.

Po vyhlásení uznesenia a jeho odôvodnení sa sťažovateľ po tichej porade s obhajcom

vyjadril takto: „podávam si sťažnosť, ktorú odôvodním písomne“.

Z tejto zápisnice nevyplýva, že by sťažovateľ žiadal o svoje vypočutie aj pred

senátom druhostupňového súdu.

V zmysle pred rozhodnutím o väzbe musí byť

obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor,

obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné

konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi

a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu

obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa

konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch.

Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného

alebo iných osôb podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor

a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to platí aj o dôvodoch,

pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby podľa § 76a. Z citovaného

ustanovenia jednoznačne vyplýva, že obvinený musí byť pred

rozhodnutím o väzbe vypočutý a zároveň má právo poznať obsah návrhov či žiadostí

prokurátora, aby mal možnosť sa k nim pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť.

V namietanom prípade bol sťažovateľ pred rozhodnutím o tom, či dôvody jeho väzby

aj naďalej trvajú, vypočutý sudcom pre prípravné konanie, mal možnosť vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom a jemu a jeho obhajcovi bolo udelené slovo na konečné návrhy.

V rámci výsluchu sťažovateľ v podstate len zotrval na obsahu podanej žiadosti

o prepustenie z väzby. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, majúc

priestor na tichú poradu s obhajcom, mal aj vedomosť o tom, že sa v danej veci uskutoční

druhostupňové konanie, pričom nevyslovil, že by chcel byť vypočutý aj pred krajským

súdom rozhodujúcim o jeho sťažnosti. Podstatnou súčasťou procesných záruk v konaní

podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v prípadoch, keď pozbavenie osobnej slobody dotknutej osoby

spadá pod čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, je aj osobná prítomnosť obvineného v konaní pred

súdom umožňujúca mu osobne sa k veci vyjadriť, pretože sama osebe predstavuje

významnú garanciu rešpektovania práv obvineného (obdobne napr. ,

, ) a za určitých okolností môže predstavovať nevyhnutný

predpoklad na rešpektovanie základných procesných garancií uplatniteľných vo veciach

týkajúcich sa pozbavenia osobnej slobody väzbou (kontradiktórnosti konania a „rovnosti

zbraní“). Avšak rozhodnutie súdu bez osobnej účasti obvineného v konaní týkajúcom

sa preskúmania zákonnosti jeho väzby nemusí v každom jednotlivom prípade predstavovať

zásah do základných práv a slobôd obvineného. Rešpektovanie práv zaručených v čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a v dohovoru vyžaduje, aby v priebehu väzby obvineného

bola procesná záruka spočívajúca v jeho možnosti byť osobne prítomný v konaní

pred súdom a osobne sa k veci vyjadriť rešpektovaná v rámci periodickej súdnej kontroly

väzby (v rámci konaní spadajúcich pod režim čl. 5 ods. 4 dohovoru) v primeraných (t. j.

v relatívne krátkych) časových intervaloch. Osobná prítomnosť obvineného v konaní

pred súdom je nevyhnutná vždy, keď to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu vyžaduje

povaha skutočností (tvrdení a skutkových okolností), ktoré majú byť predmetom posúdenia

súdom, alebo ak vzhľadom na procesnú situáciu a povahu prerokúvaných skutočností

je zabezpečenie osobnej prítomnosti obvineného nevyhnutným predpokladom rešpektovania

kontradiktórnosti konania a princípu „rovnosti zbraní“ (obdobne ,

). Vychádzajúc z citovanej judikatúry, ako aj zo skutkového stavu, ústavný

súd dospel k záveru, že samotnou skutočnosťou, že sťažovateľ nebol vypočutý

bezprostredne pred rozhodnutím krajského súdu o ďalšom trvaní jeho väzby, nemohlo dôjsť

k porušeniu jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru. Vzniknutú situáciu je potrebné vnímať

vo svetle všetkých okolností daného prípadu. V tomto smere je rozhodujúce, že sťažovateľ

bol k dôvodom svojej väzby vypočutý 21. novembra 2016 a pred sudcom pred prípravné

konanie mal priestor predstaviť svoje argumenty. Okrem toho svoju sťažnosť prednesenú

po vyhlásení uznesenia okresného súdu následne odôvodnil prostredníctvom svojho

obhajcu, bol mu známy obsah stanoviska okresnej prokuratúry, obsah súdneho spisu

a vykonané dôkazy a zároveň neprejavil záujem byť opäť vypočutý aj pred senátom

krajského súdu. Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sťažovateľ pred rozhodnutím

o väzbe bol vypočutý sudcom pre prípravné konanie, spĺňa aj parametre zákonnosti

a ústavnosti kladené na periodickú kontrolu zákonnosti väzby zahŕňajúcu aj procesné

záruky súvisiace s osobnou prítomnosťou osoby, o ktorej osobnú slobodu ide, v konaní pred

všeobecným súdom.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní po zhrnutí už uvedeného nezistil, že by

sťažovateľ bol pozbavený slobody inak ako z dôvodov, spôsobom a na čas ustanovený

zákonom, teda v rozpore s citovanými článkami a dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2017