Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 472/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

o sťažnosti , , t. č. , zastúpeného

Mgr. Andreou Rusnákovou, advokátska kancelária, Heydukova 16, Bratislava,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Pezinok p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 353,17 € (slovom tristopäťdesiattri eur a sedemnásť centov) na účet advokátky

Mgr. Andrey Rusnákovej, advokátska kancelária, Heydukova 16, Bratislava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 zo 7. júla 2016 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

, t. č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 31. augusta 2016 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 30. septembra 2016.

V jeho prílohe sa nachádzalo vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto

podstatné skutočnosti:

- 2. mája 2008 – doručený návrh okresnému súdu,

- 20. mája 2008 – okresný súd vydal predbežné opatrenie, a to zákaz dočasného

vstupu,

- 12. júna 2008 – výzva sťažovateľovi na vyjadrenie sa k návrhu,

- 15. augusta 2008 – sťažovateľ doručil vyjadrenie k návrhu,

- 17. septembra 2008 – doručené ospravedlnenie – neúčasť sťažovateľa na

pojednávaní pre oznámenú ospravedlnenú neúčasť navrhovateľky (kolízia pojednávaní

a zdravotné problémy),

- 17. septembra 2008 – doručené ospravedlnenie – neúčasť navrhovateľky a jej

právneho zástupcu,

- 18. septembra 2008 – pojednávanie odročené pre neúčasť strán na 11. december

2008,

- 7. októbra 2008 – zrušený termín pojednávania, určený nový termín 25. november

2008,

- 25. novembra 2008 – pojednávanie, odročené na 10. február 2009 pre účely pokusu

o mimosúdnu dohodu,

- 6. februára 2009 – žiadosť o ospravedlnenie neúčasti navrhovateľky, dôvod kolízia

pojednávaní jej právneho zástupcu a nesúhlas so substitučným zastúpením,

- 9. februára 2009 – ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa z dôvodu predpokladaného

odročenia určeného termínu pojednávania pre ospravedlnenie navrhovateľky,

- 10. februára 2009 – pojednávanie, odročené na 7. máj 2009,

- 16. apríla 2009 – doručené vyjadrenie sťažovateľa,

- 27. apríla 2009 – doručený návrh navrhovateľky na prerušenie konania (podaná

žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaregistrovaná pod sp. zn. )

a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu podaného návrhu na prerušenie konania,

- 7. mája 2009 – pojednávanie, vyhlásené uznesenie o prerušení konania z dôvodu

konania sp. zn. ,

- 8. júna 2009 – doručené odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o prerušení konania,

- 10. júla 2009 – doručené vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu sťažovateľa,

- 15. júla 2009 – predložený spis Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“),

- 27. júl 2009 – doručené uznesenie krajského súdu na okresný súd spolu so spisom,

ktorým zrušil uznesenie o prerušení konania, pretože nemá vplyv na prejednávanú vec,

- 1. februára 2010 – ospravedlnenie navrhovateľky a právneho zástupcu z dôvodu

práceneschopnosti,

- 2. februára 2010 – pojednávanie odročené na 18. máj 2010 pre ospravedlnenú

neúčasť navrhovateľky a jej právneho zástupcu,

- 12. mája 2010 – ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu kolízie

pojednávania (nedoložené), ako aj práceneschopnosť právneho zástupcu,

- 18. mája 2010 – pojednávanie odročené na 24. august 2010 pre ospravedlnenú

neúčasť právneho zástupcu navrhovateľky,

- 21. júla 2010 – ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu kolízie

pojednávania (nedoložené),

- 24. augusta 2010 – pojednávanie odročené na 9. december 2010,

- 29. októbra 2010 – zrušený termín pojednávania pre práceneschopnosť zákonnej

sudkyne, nový neurčený,

- 7. marca 2011 – návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného opatrenia, návrh

na oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 26. augusta 2011 – uznesením okresný súd oslobodil sťažovateľa od súdnych

poplatkov, samostatným uznesením návrh sťažovateľa na zrušenie predbežného opatrenia

zamietol,

- 25. novembra 2011 – odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu

na zrušenie predbežného opatrenia,

- 11. januára 2012 –spis predložený krajskému súdu,

- 14. februára 2012 –spis vrátený okresnému súdu spolu s uznesením sp. zn. 8 Co

9/2012 z 31. januára 2012, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu,

- 7. septembra 2012 – ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľky z dôvodu

vypovedania plnej moci navrhovateľkou,

- 7. septembra 2012 – doručené ospravedlnenie nového právneho zástupcu

navrhovateľky (spolu s plnou mocou na konanie) z dôvodu nedostatku času na prípravu,

- 7. septembra 2012 – pojednávanie odročené na 11. január 2013,

- 7. septembra 2012 – urgencia sťažovateľa o nariadenie skoršieho dátumu

pojednávania s poukazom na účelovosť ospravedlňovania navrhovateľky,

- 11. januára 2013 – pojednávanie uskutočnené, odročené bez uvedenia dôvodu

na 10. máj 2013,

- 10. mája 2013 – pojednávanie uskutočnené, odročené pre účely vypočutia svedkov

na 25. september 2013,

- 25. septembra 2013 – pojednávanie uskutočnené, odročené na 22. november 2013

pre účely vypočutia ďalších svedkov,

- 22. novembra 2013 – pojednávanie uskutočnené, odročené bez uvedenia dôvodu

na 24. január 2014,

- 24. januára 2014 – pojednávanie uskutočnené, odročené pre účely výsluchu

svedkov navrhnutých sťažovateľom na 14. marec 2014,

- 10. marca 2014 – žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky o odročenie

pojednávania z dôvodu jeho práceneschopnosti,

- 13. marca 2014 – oznámenie o odročení pojednávania určeného na 14. marec 2014,

- 30. mája 2014 – pojednávanie uskutočnené, odročené na 1. október 2014 pre účely

výsluchu svedkyne, ktorú okresný súd nevypočul, hoci bola predvolaná a prítomná,

- 1. októbra 2014 – pojednávanie uskutočnené, odročené na 3. december 2014

bez uvedenia dôvodu, navrhovateľka na pojednávaní navrhla znalecké dokazovanie,

- 26. novembra 2014 – ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu navrhovateľky

na určenom termíne pojednávania,

- 2. decembra 2014 – oznámenie o zrušení termínu pojednávania z dôvodu akceptácie

ospravedlnenia,

- 12. marca 2015 – podanie sťažovateľa,

- 13. marca 2015 – pojednávanie uskutočnené, odročené na 10. jún 2015

bez uvedenia dôvodov,

- 5. júna 2015 – právny zástupca navrhovateľky ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj

navrhovateľky na pojednávaní z dôvodu svojej účasti na štátniciach ako člen komisie

a z dôvodu kolízie termínu pojednávania na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn.

,

- 9. júna 2015 – oznámenie o zrušení pojednávania,

- 19. októbra 2015 – žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky o odročenie

pojednávania z dôvodu zdravotného stavu navrhovateľky, podľa vyjadrenia lekára jej stav

nedovoľoval účasť,

- 22. októbra 2015 – oznámenie o zrušení pojednávania,

- 18. januára 2016 – spis doručený ústavnému súdu.

Tieto skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zistil ústavný súd

zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný 18. januára 2016.

Predsedníčka okresného súdu k skutkovej a právnej zložitosti sporu uviedla, že „vec

podľa môjho názoru je skutkovo stredne zložitá. Žalobkyňa sa domáha vylúčenia odporcu

z užívania nehnuteľnosti, z dôvodu domáceho násilia zo strany žalovaného. Vo veci boli

vypočutí svedkovia, boli predložené listiny. Po právnej stránke je nutné ustáliť, či zo strany

žalovaného dochádza k takému konaniu, že je daný dôvod na jeho vylúčenie z užívania

nehnuteľnosti a tým k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného.“. Predsedníčka

okresného súdu ďalej k otázke, či existovali prekážky v konaní, uviedla, že „nevznikli“,

a k prieťahom spôsobeným sťažovateľom uviedla, že „neboli zistené“. K prieťahom

spôsobeným súdom uviedla, že „je nutné a korektné uviesť, že vo veci došlo zo strany súdu

k prieťahom v konaní. Vec bola z dôvodu materskej dovolenky zákonnej sudkyne

prerozdelená inému sudcovi. Sudca vo veci koná a vykonal už rozsiahle dokazovanie.

Vo veci je dostatok dôkazov, aby bolo vydané rozhodnutie.“.

Podpredsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa na písomnú výzvu zasielanú 6. októbra 2016, či

súhlasí s upustením od verejného pojednávania vo veci, nereagovala v lehote a na urgenciu

zasielanú elektronickými prostriedkami reagovala až 21. februára 2017 tak, že

„oznamujeme súdu, že súhlasíme s tým, aby Ústavným súd SR upustil od ústneho

pojednávania“. Právna zástupkyňa v replike na urgenciu zároveň uviedla, že „našu

odpoveď zasielame obratom písomne poštou“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

Ústavný súd ďalej v súčinnosti s okresným súdom zistil, že od vrátenia súdneho spisu

okresnému súdu 8. júla 2016 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie 23. novembra

2016, ktoré bolo odročené na 8. marec 2017 pre účely ďalšieho dokazovania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje, aby postupovali v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb,

ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo

rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnej

pozícii žalovaného „o zákaz vstupovať dočasne do rodinného domu“, ústavný súd

konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva, hoci pripúšťa, že dĺžka napadnutého konania bola vzhľadom na potrebu

dokazovania, či je daný dôvod na vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, čiastočne závislá od

skutkovej náročnosti prerokovávanej veci.

Ústavný súd však poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu

ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce,

nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu

(mutatis mutandis , ).

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ významne neprispel k doterajšej dĺžke

napadnutého konania a v priebehu konania poskytol primeranú súčinnosť a na výzvy

okresného súdu reagoval včas.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní

konštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Už samotný fakt, že okresný súd v napadnutom konaní ani po takmer deviatich

rokoch (v čase rozhodovania o tejto sťažnosti, pozn.) nerozhodol o veci samej, je samo

osebe dostatočným základom pre vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa.

Navyše, ani postup súdu po vrátení spisu ústavným súdom nesvedčí o tom, že by okresný

súd efektívne pristúpil k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Ústavný súd preto v okolnostiach veci nepovažuje za nevyhnutné hodnotiť jednotlivé

úkony okresného súdu a jeho procesný postup. Pre účely svojho rozhodnutia sa ústavný súd

obmedzil len na poukázanie niektorých nedostatkov v postupe okresného súdu, ktoré mali

za následok doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania. Okresný súd dlhodobo

toleroval obštrukčné správanie jednak navrhovateľky (a jej právneho zástupcu), ktorá sa

opakovane ospravedlňovala z určených termínov pojednávaní, navrhla prerušenie konania,

ktorému okresný súd vyhovel, pričom na základe odvolania sťažovateľa bolo uznesenie

o prerušení konania zrušené, keďže nebol dôvod na takýto postup. Okresný súd viackrát

odročil pojednávanie, hoci na to nebol zákonný dôvod. Ide o pojednávanie určené na 21. júl

2010, kedy okresný súd nemal podložené ospravedlnenie hodnovernými dokladmi,

no napriek tomu pojednávanie odročil, a pojednávanie určené na 11. január

2013, 22. november 2013, 1. október 2014 a 13. marec 2015 odročil bez uvedenia dôvodu.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vychádzal aj zo svojej

konštantnej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené

nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (, , ).

Ako príklad nesústredeného postupu okresného súdu v napadnutom konaní možno

uviesť pojednávanie konané 30. mája 2014, kedy bolo toto pojednávanie odročené pre účely

výsluchu svedkyne, ktorá bola riadne predvolaná a prítomná na pojednávaní, no okresný súd

nepristúpil k jej výsluchu.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedených nedostatkov v postupe okresného súdu

v napadnutom konaní, najmä však z celkovej dĺžky napadnutého konania, ktorá je sama

osebe dôkazom neefektívneho postupu, nemohol považovať postup okresného súdu

za súladný so základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, preto dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného

súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 €, ktoré odôvodnil pretrvávajúcim stavom právnej neistoty a jeho výšku tým, „aby

zodpovedalo rozsahu ním prežitých stresov a nervov, pocitu nedôvery v spravodlivosť...“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako

aj na jeho neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde,

správanie sťažovateľa, skutočnosť, že okresný súd je podľa jeho vyjadrenia pripravený

rozhodnúť na najbližšom pojednávaní určenom na 8. marec 2017, a všetky okolnosti daného

prípadu, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je

len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených

, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval priznanie sumy 3 000 €

za primerané finančné zadosťučinenie podľa (bod 3

výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 353,17 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014

v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa nárok aj na náhradu režijného paušálu v sume 8,39 € za dva úkony podľa

vyhlášky vykonané v roku 2015. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej

hodnoty, preto sa odmena a náhrady zvyšujú za jeden úkon právnej služby podľa § 18 ods. 3

vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 29,64 €.

Náhrada trov konania uplatnená sťažovateľom nepresahuje sumu, ktorú vypočítal

ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v požadovanej

sume 353,17 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2017