Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 624/2016
PDF · 124.59 KB
No categories available
I. ÚS 624/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. marca 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana
Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s. r. o.,
V. Tvrdého 17, Žilina, v mene ktorej koná advokát JUDr. Milan Chovanec, pre namietané
porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 165/2013
a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 165/2013 p o r u š e n é
b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 165/2013 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Romanovi Sýkorovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov), ktorú j e Okresný súd
Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
24. júna 2016 doručená a uznesením č. k. I. ÚS 624/2016-8 z 5. októbra 2016 prijatá
sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 165/2013 o určenie výživného manželke (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní pred okresným súdom
dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušovaniu jeho označených práv.
Sťažovateľ podal aj sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu
podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vyhodnotená listom podpredsedu
okresného súdu sp. zn. 1 SprS 437/2015 z 12. januára 2016 ako dôvodná. Podpredseda
uviedol, že „vo veci nezistil úkony súdu, ktoré by smerovali k prejednaniu a rozhodnutiu
veci a odstránení neistoty účastníkov konania“.
2
3. V petite svojej sťažnosti sťažovateľ žiadal vysloviť porušenie v záhlaví
označených práv, priznať mu finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 € a trovy konania
v sume 784,30 €.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril podpredseda okresného
súdu, ktorý v liste z 19. decembra 2016 uviedol, že k predĺženiu konania prispel nesprávny
postup konajúceho sudcu, ktorý bol upozornený na plnenie si svojich povinností a tiež bol
daný návrh na jeho disciplinárne stíhanie.
5. Účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania.
6. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je
neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu
organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto smere nešli na ťarchu účastníka,
ale súdu.
7. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru
nad rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je
v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy,
ak boli ich konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom)
zaručené základné práva a slobody sťažovateľa.
8. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti, a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
9. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015).
10. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktoré v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne exitujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak
než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
11. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa
tak opakovanie pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam (porov. rozsudok ESĽP
vo veci Záborský a Šmáriková v. Slovensko).
12. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto
právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne
4
ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie
konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
13. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o určenie
manželského výživného pred okresným súdom trvá už od 4. júna 2013 doteraz, teda vyše
3,5 roka, a nie je ani raz meritórne rozhodnuté. Prekážky ďalšieho postupu v konaní
nemožno ničím uspokojivo odôvodniť, keď na sťažnosť predsedovi súdu konajúci sudca
vôbec nereagoval na jeho výzvu, čo je evidentné pochybenie okresného súdu a už táto
okolnosť zakladá sama osebe porušenie označených článkov ústavy a dohovoru.
14. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahu
do prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných
práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj
primerané finančné zadosťučinenie [čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“)], ktoré však nie je náhradou škody či náhradou za budúce platenie
výživného, ako si to zrejme predstavoval sťažovateľ, keď z tohto titulu žiadal priznať sumu
10 000 €.
Ústavný súd uznal za odôvodnené a primerané priznať mu finančné zadosťučinenie
v sume 1 000 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primeranú
doterajšej neprimeranej dĺžke konania.
16. Podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti
uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol
priznať sťažovateľovi úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 363,79 €,
pričom sumu uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právneho zástupcu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch
mesiacov od právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2017
6