Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 233/2017
PDF · 171.89 KB
No categories available
II. ÚS 233/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Marcelou
Martinkovičovou, Okružná 36, Poprad, ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 33/2004, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2017
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou,
Okružná 36, Poprad, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:
„Sťažovateľ bol v procesnom postavení žalobcu v 4. rade účastníkom súdnych konaní
vedených Okresným súdom Poprad pod č. k. 16 C 33/2004, Krajským súdom v Prešove pod
č. k. 16 Co 76/2010 a pod č. k. 16 Co 26/2016. Sťažovateľ je synom žalobkyne v 1. rade,
ktorá dňa 25. 03. 2016 zomrela.“
Sťažovateľ ďalej uvádza:
„Na základe výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia číslo 104/1946 Zb. SNR o vlastníctve pôdy
z 27. decembra 1948 (ďalej len výmer PPPR) nadobudli neb. rodičia žalobkyne v 1. rade
a nehnuteľnosti v k. ú. zapísané
2
na parc. č. o výmere 2 316 m, druh pozemku trvalé trávnaté porasty.
Žalobkyňa v 1. rade po ukončení dedičského konania po svojich rodičoch dodatočne zistila,
že tieto nehnuteľnosti neboli do dedičského konania poňaté. Až do svojej smrti boli jej
rodičia vlastníkmi týchto nehnuteľností, tieto nehnuteľnosti obrábali, starali sa o pôdu,
pracovali na nich a to až do doby, kým boli pozemky včlenené do honov JRD bez náhrady.
Taktiež boli zahrnutí v konečnom podielovom pláne ako prídelcovia pozemkov v tomto
2
pláne uvedení a medzi inými aj k pozemku parc. č. 2729 lúky o výmere 2316 m. K zániku
vlastníckeho práva rodičov žalobkyne v 1. rade nikdy nedošlo, pretože k odňatiu prídelu
orgánom štátu zákonným spôsobom nedošlo a ani prídelcovia sa platne prídelu nevzdali.
Žalobkyňa v 1. rade si dňa 26. 01. 2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva
v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z., ku ktorému priložila všetky zákonom požadované listiny...
Okresný súd Poprad vydal dňa 22. 02. 2010 rozsudok pod č. k. 16 C 33/2004-159,
ktorým návrh zamietol a súčasne súd zaviazal žalobcu v 1. rade na náhradu trov konania
voči žalovanej...
Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v 1. rade dňa 20. 04. 2010
odvolanie...
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 09. 08. 2010, č. k.
16 Co 76/2010, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22. 02. 2010 zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie...
Žalobkyňa v 1. rade podaním doručeným súdu 30. 10. 2010 žiadala súd, aby povolil
vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalobcov a zároveň preukázala právne
nástupníctvo a doručila súhlas so vstupom do konania ďalších navrhovaných účastníkov
na strane žalobcov. Súd uznesením zo dňa 28. 11. 2014 nepripustil do konania vstup
ďalších účastníkov na strane žalobcov, voči ktorému sa žalobkyňa v 1. rade odvolala. O
odvolaní žalobkyne v 1. rade voči tomuto uzneseniu rozhodoval krajský súd, ktorý svojím
uznesením zo dňa 14. 05. 2015 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že pripustil vstup
ďalších účastníkov do konania na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.
06. 2015.
Po vykonanom dokazovaní vyniesol Okresný súd Poprad dňa 08. 12. 2015 rozsudok,
č. k. 16 C 33/2004-366, ktorým určil, že do dedičstva po nebohom
a nebohej , rod. patria nehnuteľnosti – pozemky parc. č.
2
o výmere 99 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast a parc. č. o výmere 2 193 m,
druh pozemku trvalý trávnatý porast, obidva zapísané na liste vlastníctva č.
katastrálne územie . V časti, v ktorej sa žalobcovia
domáhali určiť, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností, žalobu zamietol a o trovách
konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 16 C 33/2004-366 zo dňa 08. 12. 2015
podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25. 02. 2016 odvolanie.
Uvedeným odvolaním žiadala žalovaná odvolací súd, aby predmetný rozsudok zmenil alt.
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust.
§ 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 28. 11. 2016, č. k.
16 Co 26/2016-402, rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po nebohom a nebohej ,
rod. potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %...
Zo skutočností uvedených v... tejto sťažnosti vyplýva, že od podania tohto návrhu
na vydanie rozsudku t. j. odo dňa 03. 05. 2004 do právoplatnosti rozhodnutia, t. j.
do 11. 01. 2017 uplynulo viac ako 12,5 roka a to aj napriek tomu, že ide o jednoduchý,
právne a skutkovo nenáročný spor...
Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 16 C/33/2004-366 zo dňa 08. 12. 2015
nadobudol právoplatnosť dňa 11. 01. 2017. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti
tomuto rozhodnutiu preto uplynie najskôr dňa 11. 03. 2017.“
Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie
konanie a nálezom rozhodol takto:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod č. k. 16 C/33/2004 porušené bolo.
2. Sťažovateľ v prípade vyslovenia porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd žiada zároveň o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške
20 000,- EUR (slovom dvadsaťtisíc eur)...
3. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 312,34 EUR, ktoré je Okresný
súd Poprad povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Ing. Marcele Martinkovičovej...
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom
orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom
tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú
možnosť reálne nepripúšťajú (napr. III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu
základného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na
ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo
trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedený právny názor ústavného súdu
je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek
proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
K namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 33/2004
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 33/2004, v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva,
že okresný súd rozsudkom č. k. 16 C 33/2004-366 z 8. decembra 2015 rozhodol v právnej
veci sťažovateľa (navrhovateľa vo 4. rade), t. j. v konaní o určenie vlastníckeho práva
s príslušenstvom tak, že určil, ktoré nehnuteľnosti (pozemky) patria do dedičstva po
nebohom a nebohej , rod. a v časti, v ktorej
sa žalobcovia domáhali určiť, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, žalobu
zamietol.
Žalovaná podala odvolanie proti označenému rozsudku, o ktorom rozhodol Krajský
súd v Prešove rozsudkom č. k. 16 Co 26/2016-402 z 28. novembra 2016 tak, že potvrdil
rozsudok okresného súdu vo výroku, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom
a nebohej , rod. Označený rozsudok
krajského súdu bol 28. decembra 2016 doručený okresnému súdu. Po doručení účastníkom
konania rozsudok okresného súdu č. k. 16 C 33/2004-366 z 8. decembra 2015 v spojení
s rozsudkom krajského súdu č. k. 16 Co 26/2016-402 z 28. novembra 2016 nadobudol
právoplatnosť 11. januára 2017.
Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že okresný súd
rozhodnutím v namietanej veci ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu,
t. j. pred 8. marcom 2017, vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony
na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto okresný súd už nemohol žiadnym
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda
nemohol už ani porušovať práva označené sťažovateľom.
Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní
sp. zn. 16 C 33/2004 sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 8. marca 2017, t. j.
v čase, keď okresný súd už vo veci nekonal, resp. keď rozsudok okresného súdu
č. k. 16 C 33/2004-366 z 8. decembra 2015 v spojení s rozsudkom krajského súdu
č. k. 16 Co 26/2016-402 z 28. novembra 2016 už nadobudol právoplatnosť
(11. januára 2017), k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 dohovoru už nemohlo dochádzať.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2017