Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 233/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. apríla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Marcelou

Martinkovičovou, Okružná 36, Poprad, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2017

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou,

Okružná 36, Poprad, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ bol v procesnom postavení žalobcu v 4. rade účastníkom súdnych konaní

vedených Okresným súdom Poprad pod č. k. , Krajským súdom v Prešove pod

č. k. a pod č. k. . Sťažovateľ je synom žalobkyne v 1. rade,

ktorá dňa 25. 03. 2016 zomrela.“

Sťažovateľ ďalej uvádza:

„Na základe výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy podľa nariadenia číslo SNR o vlastníctve pôdy

z 27. decembra 1948 (ďalej len výmer PPPR) nadobudli neb. rodičia žalobkyne v 1. rade

a nehnuteľnosti v k. ú. zapísané

2

na parc. č. o výmere 2 316 m, druh pozemku trvalé trávnaté porasty.

Žalobkyňa v 1. rade po ukončení dedičského konania po svojich rodičoch dodatočne zistila,

že tieto nehnuteľnosti neboli do dedičského konania poňaté. Až do svojej smrti boli jej

rodičia vlastníkmi týchto nehnuteľností, tieto nehnuteľnosti obrábali, starali sa o pôdu,

pracovali na nich a to až do doby, kým boli pozemky včlenené do honov JRD bez náhrady.

Taktiež boli zahrnutí v konečnom podielovom pláne ako prídelcovia pozemkov v tomto

2

pláne uvedení a medzi inými aj k pozemku parc. č. 2729 lúky o výmere 2316 m. K zániku

vlastníckeho práva rodičov žalobkyne v 1. rade nikdy nedošlo, pretože k odňatiu prídelu

orgánom štátu zákonným spôsobom nedošlo a ani prídelcovia sa platne prídelu nevzdali.

Žalobkyňa v 1. rade si dňa 26. 01. 2004 uplatnila nárok na navrátenie vlastníctva

v zmysle , ku ktorému priložila všetky zákonom požadované listiny...

Okresný súd Poprad vydal dňa 22. 02. 2010 rozsudok pod č. k. -159,

ktorým návrh zamietol a súčasne súd zaviazal žalobcu v 1. rade na náhradu trov konania

voči žalovanej...

Proti vyššie uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v 1. rade dňa 20. 04. 2010

odvolanie...

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 09. 08. 2010, č. k.

, rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 22. 02. 2010 zrušil a vrátil mu vec

na ďalšie konanie...

Žalobkyňa v 1. rade podaním doručeným súdu 30. 10. 2010 žiadala súd, aby povolil

vstup ďalších účastníkov do konania na strane žalobcov a zároveň preukázala právne

nástupníctvo a doručila súhlas so vstupom do konania ďalších navrhovaných účastníkov

na strane žalobcov. Súd uznesením zo dňa 28. 11. 2014 nepripustil do konania vstup

ďalších účastníkov na strane žalobcov, voči ktorému sa žalobkyňa v 1. rade odvolala. O

odvolaní žalobkyne v 1. rade voči tomuto uzneseniu rozhodoval krajský súd, ktorý svojím

uznesením zo dňa 14. 05. 2015 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že pripustil vstup

ďalších účastníkov do konania na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.

06. 2015.

Po vykonanom dokazovaní vyniesol Okresný súd Poprad dňa 08. 12. 2015 rozsudok,

č. k. -366, ktorým určil, že do dedičstva po nebohom

a nebohej , rod. patria nehnuteľnosti – pozemky parc. č.

2

o výmere 99 m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast a parc. č. o výmere 2 193 m,

druh pozemku trvalý trávnatý porast, obidva zapísané na liste vlastníctva č.

katastrálne územie . V časti, v ktorej sa žalobcovia

domáhali určiť, že žalovaná nie je vlastníčkou nehnuteľností, žalobu zamietol a o trovách

konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. -366 zo dňa 08. 12. 2015

podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 25. 02. 2016 odvolanie.

Uvedeným odvolaním žiadala žalovaná odvolací súd, aby predmetný rozsudok zmenil alt.

v napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust.

.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 28. 11. 2016, č. k.

-402, rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení, že nehnuteľnosti

patria do dedičstva po nebohom a nebohej ,

rod. potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %...

Zo skutočností uvedených v... tejto sťažnosti vyplýva, že od podania tohto návrhu

na vydanie rozsudku t. j. odo dňa 03. 05. 2004 do právoplatnosti rozhodnutia, t. j.

do 11. 01. 2017 uplynulo viac ako 12,5 roka a to aj napriek tomu, že ide o jednoduchý,

právne a skutkovo nenáročný spor...

Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. -366 zo dňa 08. 12. 2015

nadobudol právoplatnosť dňa 11. 01. 2017. Lehota na podanie ústavnej sťažnosti proti

tomuto rozhodnutiu preto uplynie najskôr dňa 11. 03. 2017.“

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie

konanie a nálezom rozhodol takto:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod č. k. porušené bolo.

2. Sťažovateľ v prípade vyslovenia porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd žiada zároveň o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške

20 000,- EUR (slovom dvadsaťtisíc eur)...

3. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania v sume 312,34 EUR, ktoré je Okresný

súd Poprad povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Ing. Marcele Martinkovičovej...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže odmietnuť

aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu

základného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa . Uvedený právny názor ústavného súdu

je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek

proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

K namietanému porušeniu a dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva,

že okresný súd rozsudkom č. k. -366 z 8. decembra 2015 rozhodol v právnej

veci sťažovateľa (navrhovateľa vo 4. rade), t. j. v konaní o určenie vlastníckeho práva

s príslušenstvom tak, že určil, ktoré nehnuteľnosti (pozemky) patria do dedičstva po

nebohom a nebohej , rod. a v časti, v ktorej

sa žalobcovia domáhali určiť, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností, žalobu

zamietol.

Žalovaná podala odvolanie proti označenému rozsudku, o ktorom rozhodol Krajský

súd v Prešove rozsudkom č. k. -402 z 28. novembra 2016 tak, že potvrdil

rozsudok okresného súdu vo výroku, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom

a nebohej , rod. Označený rozsudok

krajského súdu bol 28. decembra 2016 doručený okresnému súdu. Po doručení účastníkom

konania rozsudok okresného súdu č. k. -366 z 8. decembra 2015 v spojení

s rozsudkom krajského súdu č. k. -402 z 28. novembra 2016 nadobudol

právoplatnosť 11. januára 2017.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že okresný súd

rozhodnutím v namietanej veci ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu,

t. j. pred 8. marcom 2017, vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto okresný súd už nemohol žiadnym

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda

nemohol už ani porušovať práva označené sťažovateľom.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sp. zn. sťažnosťou, ktorá bola ústavnému súdu doručená 8. marca 2017, t. j.

v čase, keď okresný súd už vo veci nekonal, resp. keď rozsudok okresného súdu

č. k. -366 z 8. decembra 2015 v spojení s rozsudkom krajského súdu

č. k. -402 z 28. novembra 2016 už nadobudol právoplatnosť

(11. januára 2017), k porušovaniu jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 dohovoru už nemohlo dochádzať.

Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2017