Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/33/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci navrhovateľky v 1. rade: L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, Q., navrhovateľky v 2. rade: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na H. XXXX/XX, Q. - W., navrhovateľa v 3. rade: F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXXX/XX, Q. - W., navrhovateľa v 4. rade: E.. V. M., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, Q., všetci právne zast. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 95, Poprad, IČO: 44 250 029, proti odporkyni: X. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ú.-J. XXXX/XX, Q., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. SIDOR, s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6, Poprad, IČO: 36 866 156, v konaní o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že do dedičstva po nebohom F. J. a nebohej L. J. rod. Š. patria nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: N. N. Q. a parc. č. XXXX/X o výmere X XXX m2 druh pozemku: N. N. Q. obidva zapísané na LV č. XXXX vedené Okresným úradom Q., katastrálny odbor nachádzajúce sa v k. ú. W., obec Q., okres Q..

V časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali určiť, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným 3.5.2004 navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po neb. F. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX a L. J., nar. XX.X.XXXX a zomrelej XX.X.XXXX patrí nehnuteľnosť na parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 - druh pozemku trvalý trávnatý porast zapísaná na LV č. XXXX k. ú. W., obec Q. a zároveň, aby súd odporkyňu zaviazal nahradiť trovy súdneho konania. V návrhu uviedla, že je dedičkou zo zákona v 1.skupine v zmysle § 473 po neb. otcovi F. J. a neb. matke L. J.. Navrhovateľka mala dodatočne zistiť, že do dedičstva po neb. neboli pojaté nehnuteľnosti v k.ú. W. - obec Q. zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX o výmere XXXXmX - trvalé trávnaté porasty. Tieto nehnuteľnosti mali získať predkovia navrhovateľky na základe výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. SNR o vlastníctve pôdy z XX.XX.XXXX. Navrhovateľka neskôr zistila, že uvedené nehnuteľnosti si na základe notárskej zápisnice o vydržaní neoprávnene prisvojila odporkyňa. Vlastnícke právo na základe vydržania sa nadobúda priamo zo zákona uplynutím zákonom stanovenej doby ak sú splnené všetky zákonom požadované predpoklady. Odporkyňa nikdy neužívala tieto nehnuteľnosti a nebola u nej splnená ani jedna podmienka vydržania a voči odporkyni prebieha trestné stíhanie súvisiace s vydržaním pozemkov. Navrhovateľka má za to, že do svojej smrti boli vlastníci predmetných nehnuteľností jej predchodcovia F. a L. J. a má naliehavý právny záujem na tom, aby bolo určené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,

pretože iným spôsobom nie je možné sa domôcť určenia vlastníckeho práva a v prípade, že žalobe bude vyhovené stane sa vlastníčkou uvedených nehnuteľností.

Dňa 28.1.2005 doručil právny zástupca odporkyne písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom uvádzal, že tvrdenia v návrhu sú nepravdivé, resp. že navrhovateľka ich ničím nepreukázala. Pokiaľ sa odvolávala na výmer o vlastníctve pôdy z 27.12.1948 tak navrhovateľka má súd zavádzať, pretože zatajila dôležitú skutočnosť a to, že právni predchodcovia navrhovateľky sa zriekli nehnuteľností, ktoré im boli pridelené vyššie uvedeným výmerom o čom súdu predložili dôkaz a to vyúčtovanie s odišlými prídelcami ONV

- odbor pôdohospodárstva v Q. č. pôd.-8/1962-JK zo dňa 2.11.1962. Z uvedeného vyplýva, že právni predchodcovia navrhovateľky neboli vlastníkmi sporného pozemku a preto sporný pozemok nemôže patriť do dedičstva po nich. Právni predchodcovia výmer o vlastníctve pôdy nepredložili na zápis do príslušnej evidencie nehnuteľnosti a o tejto skutočnosti, že došlo k prídelu sa navrhovateľka dozvedela až v priebehu trestného konania. Ak by aj odporkyňa nespĺňala podmienky vydržania, tak s poukazom na zrieknutie sa prídelu právnymi predchodcami navrhovateľky by sporný pozemok bol vo vlastníctve štátu, pretože išlo o pozemky konfiškované podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. Odporkyňa z uvedeného dôvodu preto namieta aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľky a žiada, aby súd návrh zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti, ktoré uvádzajú v petite patria do dedičstva po neb. právnych predchodcov navrhovateľky, aktívnu legitimáciu navrhovateľky preukazujú aj priloženým dedičským rozhodnutím a výmerom preukazujú vlastnícke právo J. k pozemkom a naliehavý právny záujem odôvodňujú tým, že odporkyňa je na LV v časti B zapísaná ako vlastník a jedine takouto žalobou je možné domôcť sa zmeny v katastri nehnuteľnosti. Listinu, ktorú predložili a to výmer, preukazuje, že F. J. s manželkou boli vlastníkmi pôdy o celkovej výmere X ha XX árov a XX m2. Nehnuteľnosti sú bližšie označené v priloženom výkaze k výmeru. Navrhovateľka má za to, že až do svojej smrti boli jej rodičia vlastníkmi týchto nehnuteľností. Odporkyňa získala žalovaný pozemok do vlastníctva a to vydržaním, pričom však namieta navrhovateľka, že neboli splnené podmienky pre vydržanie a to ani doba ani dobromyseľnosť držby. Poukázal, že prebieha trestné konanie na OS v Q., kedy je na odporkyňu podaná obžaloba. Pokiaľ ide o rozhodnutie bývalého ONV, ktoré vo vyjadrení spomínal právny zástupca odporkyne, nie je preukázané, k akej pôde sa toto rozhodnutie vzťahuje, teda či k tej čo je predmetom sporu. JRD nikdy nebolo vlastníkom pôdy, malo len užívacie právo, vlastnícke právo na JRD nikdy neprešlo. Toto rozhodnutie nemožno považovať za zrieknutie sa vlastníckeho práva zo strany J., pretože nie je popísaná konkrétna nehnuteľnosť a tieto úkony neboli dobrovoľne robené zo strany J., pôda bola včlenená do JRD. Táto listina nehovorí o tom, aby sa právni predchodcovia navrhovateľky vzdali prídelu. Na tejto listine je len podpis zrejme L. J., chýba tam podpis F. J.. Výmer vlastníctva pôdy považujú za platný, spĺňajúci všetky náležitosti a ako taký bol akceptovaný aj Pozemkovým úradom a Katastrálnym úradom.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že rodičia pozemky, ktoré im boli pridelené výmerom obrábali, starali sa o pôdu, pracovali na nich aj oni ako deti a to až do doby, kým boli pozemky včlenené do honov JRD bez náhrady. Zobrali vtedy aj pozemky, ktoré kupovali rodičia, keď sa v r. 1943 presťahovali zo W. do Q. - W.. Predložila na pojednávaní aj list od Slovenského pozemkového fondu, ktorý riešil nezrovnalosti v súvislosti so zapisovaním výmerov o vlastníctve pôdy do katastra nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o odporkyňu, uviedla, že nevie akým spôsobom sa k pozemku dostala, ale určite ich nikdy neužívala. Spočiatku bola odporkyňa ochotná sa dohodnúť, ale neskôr na dohodu už pristúpiť nechcela.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní namietal aktívnu legitimáciu navrhovateľky a má za to, že správcom tohto majetku bol Slovenský pozemkový fond a pokiaľ by Obvodný pozemkový úrad Poprad v čase, keď rozhodoval, vedel o existencii rozhodnutia ONV z 2.11.1962, nebol by podľa nich takéto rozhodnutie vydal. Zároveň navrhol, aby bolo zistené, či neexistuje zoznam prídelcov pre katastrálne územie Poprad - Veľká, ktorí sa prídelu vzdali. Právni predchodcovia navrhovateľky sa zriekli prídelu, čím došlo k zániku vlastníckeho práva. Bez ohľadu na výsledok trestného konania vo vzťahu k odporkyni, navrhovateľka nemá aktívnu legitimáciu a pozemky, ktoré odporkyňa vydržala v čase, keď bola spísaná notárska zápisnica, bola vedené podľa nich na Slovenskom pozemkovom fonde a nie na právnych predchodcoch žalobkyne. Návrh žiadal zamietnuť.

Uznesením z 20.10.2009 súd pripustil zmenu žalobného petitu súvisiacu so zmenou označenia parcelného čísla pozemku.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 22.2.2010 tak, že návrh zamietol a navrhovateľku zaviazal na náhradu trov konania pre odporkyňu. Voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie navrhovateľkou, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kedy uviedol, že záver súdu prvého stupňa bez ohľadu na všetky ďalšie zistenia a dôkazy nachádzajúce sa v spise o tom, že výmer neurčoval prídelovú cenu a neobsahoval odtlačok pečiatky z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu je predčasný a nesprávny. Súd má vyhodnotiť, či odtlačok pečiatky na výmere nepredstavuje len formálny prípadne technický nedostatok, ktorý s ohľadom na vec samú nemá vplyv. Všeobecný súd sa má pri skúmaní platnosti správneho aktu zaoberať len tým, či nejde o akt nulitný (ničotný), tak taký nedostatok ako odtlačok pečiatky nulitnosť aktu nevyvoláva. O nulitný akt by išlo vtedy, ak by bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. Zároveň sa súd má zaoberať tým, či nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva aj iným spôsobom - vydržaním na základe vstupu do držby právnym predchodcom navrhovateľky, na vydržaciu lehotu, ktorú nemá vplyv ani odovzdanie pozemkov do užívania JRD. Zároveň súd má jasným spôsobom vykonať dokazovanie, či prídelcovia uhradili alebo neuhradili prídelovú cenu alebo či sa nachádzali v zozname tých, ktorí prídelovú cenu neuhradili.

Zo spisu Obvodného pozemkového úradu Poprad č. PP XX/XXXX súd mal preukázané, že F. J. a L. M. si dňa XX.X.XXXX uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z. k pozemkom v kat. ú. Q. - W., ktorých pôvodným vlastníkom bol F. J. a manželka L. rodená W.. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Q. č. j. XXXX/XXX/XX-dr.Ne z 28.7.2005 bolo rozhodnuté o poskytnutí náhrady za pozemky uvedené v rozhodnutí, pričom správny orgán nerozhodol o mpč. XXXX a mpč. XXXX kat. ú. W. ako uvádzali, zrejme z dôvodu, že po vyžiadaní identifikácie zo Správy katastra Poprad dňa 13.1.2004 bolo zistené, že u mpč. XXXX je evidované pod PVZ č. XXX/XX Osvedčenie o vydržaní S - C v prospech X. H., rod. N., ktoré v čase vydávania rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Q. bolo napadnuté na súde. Správny orgán v tejto veci už nekonal a prenechal uvedenú vec na rozhodnutie súdu s tým, či uvedené vyhlásenie Osvedčením o vydržaní je v súlade so zákonom (viď č.l. 232 odpoveď Obvodného pozemkového úradu Poprad na žiadosť súdu).

Podaním doručeným súdu dňa 7.12.2012 právny zástupca navrhovateľky sa k veci vyjadril a zároveň uviedol, že z opatrnosti dopĺňa petit žaloby aj o negatívne vymedzený určovací petit a žiadal súd o pripustenie rozšírenia žaloby.

Súd uznesením z 15.7.2013 pripustil zmenu petitu v znení: „Súd určuje, že odporkyňa nie je vlastníčkou nehnuteľností - pozemky parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, oba zapísaná na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Q., nachádzajúce sa v k. ú. W., obec Q., okres Q.. Súd určuje, že do dedičstva po nebohom F. J. a nebohej L. J. patria nehnuteľnosti- pozemky parc. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, oba zapísaná na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Q., nachádzajúce sa v k. ú. W., obec Q., okres Poprad.“ Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.8.2013.

Právny zástupca navrhovateľky podaním doručeným súdu 30.10.2014 žiadal súd, aby povolil vstup ďalších účastníkov do konania na strane navrhovateľov a zároveň preukázal právne nástupníctvo a doručil súhlas so vstupom do konania ďalších navrhovaných účastníkov na strane navrhovateľov. Súd uznesením nepripustil do konania vstup ďalších účastníkov na strane navrhovateľov, kedy o odvolaní voči tomuto uzneseniu rozhodoval krajský súd, ktorý svojím uznesením zo 14.5.2015 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane navrhovateľov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.6.2015. Okruh účastníkov na strane navrhovateľov bol riadne zistený a preukázaný (viď č.l. 338 až 346 spisu). Pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľov nie je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keď predmetom žaloby je aj určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľoch F. a L. J.. Ide o konanie, v ktorom hovoríme o podmienke tzv. uzavretého okruhu účastníkov (účastníkmi konania musia byť všetci právni nástupcovia).

Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že nesúhlasí s názorom odporkyne, že nemajú aktívnu legitimáciu a trval na tom, že sa môžu domáhať určenia vlastníckeho práva k pozemkom voči odporkyni, pretože právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli v súlade s vtedy platnou právnou úpravou

spornú nehnuteľnosťou do vlastníctva na základe výmeru zo dňa 27.12.1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Zb. o vlastníctve pôdy. Nebyť svojvoľného a násilného odňatia pôdy, neboli by sa nikdy pôvodne súkromné pozemky, po páde totality dostali do vlastníctva Slovenskej republiky, či v jej zastúpení Slovenského pozemkového fondu a nebolo by potrebné tieto pozemky reštituovať. Navrhovatelia majú za to, že žalobou o určenie vlastníckeho práva je možné domôcť sa vlastníctva k pozemkom, ktoré by inak mali byť predmetom reštitúcie v prípade, ak tieto pozemky získala v rozpore so zákonom iná osoba ako SR. Reštitučné konanie má prednosť pred konaním o určenie vlastníckeho práva len ak je osobou vyznačenou na LV povinná osoba štát, obec, štátom alebo obcou založené alebo zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom, ktoré hospodária s majetkom štátu alebo obce prípadne ho spravujú. Domáhať sa v reštitučnom konaní vydania pozemku voči inej osobe nie je možné. Podľa ich názoru o uvedenom svedčí aj doterajší postup reštitučného orgánu, ktorý čaká na výsledok tohto súdneho konania. Reštitučný orgán nemá oprávnenie vydať pozemky, ktoré sú vo vlastníctve inej osoby a túto otázku ponecháva na súd. Navrhovatelia nemajú nijakú možnosť ovplyvniť Slovenskú republiku v zastúpení SPF, aby podali žalobu na ochranu svojich práv a v konečnom dôsledku aj práv navrhovateľov.

Navrhovateľka v 1. rade sa písomným podaním doručeným súdu 3.2.2014 vyjadrila, že odporkyňa uzavrela Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so Železnicami SR o odpredaní XXX m2 z parcely č. XXXX/ X a č. XXXX/X, ktorá je predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva a podľa nej sa tak dopustila ďalšieho podvodu, pretože ak odporkyňa pozemky predá, celú situáciu to viac skomplikuje. Zároveň uviedla k zaplateniu zvyšnej sumy 4.038,- Sk, o ktorej zaplatenie požiadal v roku 1954 jej rodičov bývalý ONV odbor poľnohospodárstva, že táto suma bola uhradená. V tej dobe všetci bratia boli zárobkovo činní a nebol dôvod platbu odkladať. Nenachádzajú sa však u nich žiadne záznamy, ktoré by túto skutočnosť potvrdili. V rokoch 1954 až 1956 ešte rodičia na pôde hospodárili a až v roku 1957 dali rodičia pôdu do nájmu družstvu.

Právny zástupca odporkyne sa v písomnom podaní z 25.4.2014 vyjadril k rozšíreniu návrhu, pričom uviedol, že ďalej namietajú aktívnu legitimáciu navrhovateľov, pretože ak tvrdia, že vlastníkom sporných pozemkov je SR - Slovenský pozemkový fond, tak iba vlastník je legitimovaný domáhať sa vlastníctva k nim a v tomto prípade prichádza do úvahy len kladná určovacia žaloba. Pokiaľ ide o petit, že sporné pozemky patria do dedičstva po právnych predchodcoch navrhovateľov, poukázal na to, že navrhovateľka v 1. rade si uplatnila reštitučné nároky aj k sporným pozemkom, a teda nemôže mať naliehavý právny záujem ani na určení, že sporné pozemky patria do dedičstva, keď v reštitučnom konaní sa nehnuteľnosť môže vydať priamo dedičom pôvodného vlastníka. O jej nároku s konečnou platnosťou rozhodne Pozemkový úrad. Odporkyňa však súčasne zotrváva na tvrdeniach, že právni predchodcovia navrhovateľov sa svojho prídelu vzdali a pridelený majetok sa stal opätovne vlastníctvom štátu. Sporné pozemky ani nevyužívali, o tieto sa nezaujímali a až v roku 2004 bol uplatnený reštitučný nárok. Tvrdí, že opak v tomto konaní preukázaný nebol. Zároveň uviedol, s poukazom na skutočnosti a tvrdenia navrhovateľky v 1. rade, že ak vlastníkom sporného pozemku je Slovenská republika, nie je dôvodný ani nárok, aby súd určil, že navrhovatelia sú vlastníkmi sporného pozemku, keďže bol preukázateľne uplatnený reštitučný nárok, tak v tejto veci neprichádza do úvahy, aby sa navrhovateľka v 1. rade domáhala určenia vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Preto nemôže byť dôvodný návrh na určenie, že sporný pozemok patrí do dedičstva, keď vlastníkom sporného pozemku je SR. Podmienkou takéhoto určenia by bolo, že právni predchodcovia navrhovateľky v 1. rade boli v čase smrti vlastníkmi sporného pozemku. Podľa odporkyne tomu tak nie je, pretože vlastnícke právo bolo odňaté pôvodným vlastníkom a vlastníkom sa stal štát. Právny zástupca navrhovateľov v záverečnej reči poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, kde sa vyjadroval k skúmaniu samotného výmeru, jeho náležitostiam a k argumentácii odporkyne, podľa ktorej mal na strane navrhovateľa vystupovať štát uviedol, že nepochybne aj tento subjekt sa mohol domáhať vlastníckeho práva, avšak tento nekonal, hoci bol účastníkom trestného konania. Príslušný štátny orgán, ktorý riešil reštitučné konanie toto prerušil z dôvodu konania na všeobecnom súde. Nepochybne je preukázané, že odporkyňa získala pozemok podvodom, teda právne ho nezískala, hoci jej svedčí zápis v evidencii katastra nehnuteľností. Navrhovatelia sa môžu domôcť ochrany tak, že súd určí, že odporkyňa nie je vlastníčkou a následne Správa katastra po doručení rozsudku obnoví pôvodný vlastnícky zápis, čím sa vytvoria podmienky pre vydanie veci v rámci reštitučného konania. Druhou možnosťou je určenie vlastníckeho práva nezávisle na reštitučnom konaní, ak tu existujú podmienky pre určenie vlastníckeho práva alebo dedičského práva z hľadiska hmotnoprávneho. V tomto prípade by sporné nehnuteľnosti boli predmetom dedičského konania a na základe dedičskej dohody alebo iného

titulu zapísané do katastra. Má za to, že v danom prípade nie je len právo na strane navrhovateľov, ale aj spravodlivosť. Pokiaľ by súd žalobu zamietol, navrhovatelia by sa k svojmu pozemku nikdy nemohli dostať a odporkyňa, ktorá ho získala podvodom, by zostala zapísaná ako vlastníčka.

V záverečnej reči právny zástupca odporkyne žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný ani jeden z nárokov navrhovateľov. Ak sporný pozemok bol v správe Slovenského pozemkového fondu, tak navrhovatelia nemajú vecnú legitimáciu domáhať sa vlastníckeho práva k tomuto pozemku a ani toho, že patrí do dedičstva po pôvodných prídelcoch. Sami navrhovatelia v reštitučnom konaní tvrdia, že okrem iných aj sporný pozemok bol prídelcom odňatý bez právneho dôvodu. To preukazujú aj listinné dôkazy o tom, že pridelená pôda im bola zabratá do JRD. Za tejto situácie majú navrhovatelia nárok na poskytnutie náhrady v reštitučnom konaní, pričom Pozemkový úrad musí akceptovať evidovaný vlastnícky vzťah k pozemku, a preto prichádza do úvahy poskytnutie náhrady za sporný pozemok. Ak by súd žalobe vyhovel, tak by zasiahol do právomoci správneho orgánu rozhodovať o reštitučnom nároku navrhovateľky v 1. rade a súčasne by suploval nečinnosť SR

- Slovenského pozemkového fondu. Odporkyňa považuje za vylúčené, aby z rovnakého reštitučného dôvodu odňatia veci štátom, rozhodoval Pozemkový úrad len o niektorých pozemkoch a o iných súd.

Z vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to prihláškou o prídel z 30.4.1948, výzvou na zaplatenie preddavku prídelovej ceny zo 17.11.1948, výmerom o vlastníctve pôdy z 27.12.1948, výkazom výmer pre prídelcu F. J. s manželkou, rozhodnutím štátneho notárstva v Poprade D 1286/91, osvedčením o dedičstve po neb. L. J. a po neb. F. J. , a , z 22.6.2004, notárskou zápisnicou N 47/1998, Nz 47/1998 z 20.3.1998, čestným prehlásením F. H., listom Slovenského pozemkového fondu z 23.1.2004, Trestným rozkazom OS Poprad č. k. 2T XX/XX-XXX, rozsudkom OS Poprad 2T XX/XX-XXX, výzvou na doplatenie prídelovej ceny z 27.9.1962, vyúčtovaním s odišlými prídelcami J. J. s manželkou z 2.11.1962, potvrdením MsNV v Poprade z 23.10.1962, LV č. XXXX, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Poprade z 28.7.2005, PKV č. XX, identifikáciou parciel z 23.10.1998, odpoveďou SPF zo 17.10.2006, výňatkom z konečného prídelového plánu v k. ú. Veľká, odpoveďou Štátneho archívu v Levoči pobočka Q. ohľadom zaplatenia prídelovej ceny z 8.3.2012, nahliadnutím do spisu Obvodného pozemkového úradu Q. PP XX/XXXX, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Poprad z 28.7.2005, odpoveďou Obvodného pozemkového úradu Poprad zo 14.5.2012, Dohodou medzi Slovenským pozemkovým fondom a L. M. a X. J. z X.X.XXXX, Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam medzi Slovenským pozemkovým fondom a L. M. a X. J. z r. XXXX, na základe čoho mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

Predchodcovia navrhovateľov F. J. a L. J. požiadali dňa 30.4.1948 o prídel pôdy v k. ú. Q. - W.. Dňa 17.11.1948 pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Kežmarku pod č. XXXXX/XXXX vyzvala J. F. s manželkou na zaplatenie preddavku prídelovej ceny v sume 2.000,- Kčs. Dňa 27.12.1948 bol vydaný výmer Povereníctvom pôdohospodárstva pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Zb. n SNR o vlastníctve pôdy pre F. J. s manželkou v k. ú. obec W., okres Q.. Nehnuteľnosti boli špecifikované vo výkaze nehnuteľností skonfiškovaných a pridelených pre prídelcu F. J. s manželkou. ONV-poľnohospodársky odbor v Poprade dňa 6.9.1954 vyzýva právnych predchodcov navrhovateľov na zaplatenie prídelovej ceny za pridelenie nehnuteľnosti 4.038,- Kčs. Súd po nahliadnutí do konečného prídelového plánu pre k. ú. Veľká mal preukázané, že predchodcovia navrhovateľov boli zahrnutí v konečnom prídelovom pláne ako prídelcovia k pozemkom v tomto pláne uvedení a medzi inými aj k pozemku parcely č. XXXX lúky o výmere XXXXmX.

Dňa 23.10.1962 bolo vydané potvrdenie na žiadosť L. J., v texte ktorého sa uvádza, že MsNV v Poprade organizačný odbor potvrdzuje, že J. F. sa konfiškovanej pôdy vzdal v prospech socialistického sektoru v roku 1957. Pôdy sa mal vzdať po dobu 6 rokov a ďalej je uvedené, že v záujme JRD je žiaduce, aby prípadné zrieknutie sa prídelu prídelcom bolo zo strany ONV zobrané na vedomie. Z 2.11.1962 je dokument, ktorý vydal ONV - odbor pôdohospodárstva v Q. s názvom vyúčtovanie s odišlými prídelcami F. J. a manželka, kde sa uvádza, že podľa konečného prídelového plánu pre k. ú. W. obdŕžali prídelcovia v rámci pozemkovej reformy prídel poľnohospodárskych nehnuteľností, a to role vo výmere ha za prídelovú cenu 5.688,- Kčs. Podľa potvrdenia MNV z 23.10.1962 uvedené pozemky boli včlenené do honov JRD a neboli poskytnuté náhradné pozemky a je žiaduce, aby zrieknutie sa prídelu bolo zobrané na vedomie. Rozhodnutie o vyúčtovaní malo byť vydané podľa ust. § 23 ods. 2 nar. č. 104/45 Zb. n. SNR, podľa ktorého sa mala zrušiť vydaná listina o vlastníctve a odpísať prídelová cena.

Dňa 20.3.1998 bola spísaná notárska zápisnica č. N 47/1998, Nz 47/1998, osvedčenie vyhlásenia o vydržaní X. H., t. j. odporkyňou v tomto konaní, kde medzi inými predmetom vydržania mala byť aj parcela č. XXXX trvalé trávnaté porasty o výmere XXXXmX. Z listu vlastníctva č. XXXX bolo preukázané, že odporkyňa je vedená v časti B ako vlastník okrem iného pozemku parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 trvalé trávnaté porasty, kedy následne došlo k odčleneniu na dve parc. č. a to XXXX/X o výmere XX mX a XXXX/X o výmere XXXXmX.

Rozsudkom OS Poprad sp. zn. -666 bola odporkyňa X. H. uznaná vinnou, že dňa 20.3.1998 na notárskom úrade úmyselne uviedla nepravdivé údaje do notárskej zápisnice o tom, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti z titulu prevodu realizovaného jej právnymi predchodcami pred viac ako desiatimi rokmi, ktorí tieto mali dobromyseľne užívať ako vlastné a tak si na základe vyhlásenia o vydržaní mala osvedčiť vlastníctvo k 15 pozemkom ležiacim v k. ú. W. a k 8 pozemkom v k. ú. Spišská Sobota. Medzi inými aj k pozemku parc. č. 2729 o výmere 2316 m2 a bol jej uložený za trestný čin podvodu trest uvedený v predmetnom rozsudku. V súvislosti s nárokmi na náhradu škody bola aj navrhovateľka v 1. rade v tomto konaní Anna Bernáthová odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych. Dňa 28.7.2005 bolo vydané rozhodnutie pre navrhovateľku v 1. rade a spol. Obvodného pozemkového úradu v Poprade súvisiace s priznaním práva na náhradu v zmysle zák. č. 503/2003 Z. z..

Naliehavý právny záujem na určení, že odporkyňa nie je vlastníkom pozemkov odôvodňovali navrhovatelia poukazom na § 80 písm. c) O.s.p. ako aj tým, že pokiaľ by sa súd prvého stupňa stotožnil s argumentáciou odporkyne, že navrhovatelia sa nemôžu voči odporkyni domáhať vlastníckeho práva nakoľko ak nie je vlastníkom odporkyňa, vlastníkom je štát, postačí na ochranu vlastníckeho práva navrhovateľov aj negatívne vymedzený určovací petit. Navrhovatelia si uvedomujú, že v zásade má prednosť pozitívne vymedzený určovací petit pred negatívnym, avšak zákon počíta s takýmto špecifickými prípadmi a v danom prípade sú názoru, že ak by súd dospel k záveru, že navrhovatelia nemôžu byť vlastníkom pozemkov nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva potrebujú reštitučné rozhodnutie, v danom prípade by súd pozitívne vymedzený určovací petit zamietol, nakoľko pre úspech v konaní o určenie vlastníckeho práva nestačí preukázať, že odporkyňa nie je vlastníkom, ale súčasne je potrebné preukázať vlastnícke právo navrhovateľov. Negatívne vymedzený petit však súd zamietnuť nemôže za predpokladu, že dospeje k záveru, že odporkyňa bola zapísaná na LV v rozpore so zákonom. Samotná skutočnosť, že odporkyňa nadobudla pozemky trestným činom ako aj doteraz vykonané dokazovanie, preukazuje dôvodnosť určenia, že odporkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd konštatuje, že sa nestotožnil s touto argumentáciou navrhovateľov a má za to, že v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určení, že odporkyňa nie je vlastníčkou sporného pozemku. Súd preto v tejto časti petitu žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva (§ 80 písm. c/ O.s.p) v danom prípade na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva neb. právnych predchodcov navrhovateľov, treba vychádzať zo skutočnosti, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

Námietka odporkyne súvisiaca s tým, že sa navrhovatelia domáhajú svojich práv aj na základe reštitučných zákonov podľa názoru súdu táto okolnosť sama o sebe nevylučuje možnosť domáhať sa svojich práv aj v občianskom súdnom konaní, a to najmä s poukazom na aktuálny evidovaný stav v katastri nehnuteľností, kde je odporkyňa evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností.

Podľa predpisov o konfiškácii štát nadobudol vlastníctvo k poľnohospodárskemu majetku zo zákona. Nariadením predsedníctva SNR č. 4/1945 Sb. n. SNR, ktoré nadobudlo účinnosť 1.3.1945 sa s okamžitou platnosťou a bez náhrady skonfiškoval na účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý bol vo vlastníctva osôb nemeckej národnosti, niektorých osôb maďarskej národnosti ako aj zradcov ako aj nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti (§ 1 nariadenia). Tento právny predpis bol zrušený nariadením SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR, ktoré nanovo vymedzilo, či upresnilo okruh osôb, ktorých majetok sa konfiškoval. Úkony, rozhodnutia a opatrenia urobené podľa zrušeného predpisu však zostali v platnosti. Nový predpis nadobudol spätnú účinnosť k 1.3.1945.

Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy (ďalej len PPPR) vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zák. č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľnosti. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo znenia § 6 ods. 2 v spojení s § 12 nariadenia vlády SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia vlády SNR č. 64/1946 Sb. n. SNR ako aj ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR a dospel k záveru, že výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastníctvo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti a je aj v súčasnosti zápisu schopnými listinami o vlastníctve. Výmer o vlastníctve pôdy č. 16874/48 z 27.12.1948 bolo možné v súčasnej dobe preskúmať len v tom smere či ho vydal orgán na to kompetentný, či spĺňa všetky formálne náležitosti, či je dostatočne určitý a jasný a či jeho obsah v zásade možno vyvodiť z konkrétneho predpisu. Samú pravdivosť výmeru v súlade s vtedy platnými a účinnými hmotnoprávnymi predpismi čo sa týka výmery pridelenej pôdy už v súčasnosti nie je možné preskúmavať.

Pre prideľovanie skonfiškovaného majetku platilo okrem iného nariadenie SNR č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy. Výmer bol verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti. Na jeho základe príslušné pozemkovoknižné súdu urobili záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2). Zápis v pozemkovej knihe mal len deklaratórny význam. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy mohlo výmery vydávať aj pred zaplatením prídelovej ceny. Výmery o vlastníctve pôdy boli perfektné vtedy, ak boli opatrené pečiatkou a podpisom povereníka alebo aspoň podpisom povereníka. Z dôvodu prehľadu o prídelcoch bol zostavovaný register prídelcov, ktorý sám o sebe však nezakladal vlastníctvo k nehnuteľnosti. V konkrétnom prípade je výmer z 27.12.1948 opatrený podpisom povereníka, prídelová cena nie je určená, avšak súd sa k tejto skutočnosti vyjadril vyššie, kedy PPPR mohlo vydávať výmery aj pred zaplatením prídelovej ceny a jej určením. Súd ani účastníci konania nedisponujú zoznamom prídelcov pre príslušné katastrálne územie, ktorí nezaplatili prídelovú cenu. Takýto listinný dôkaz nebolo možné doložiť ani zo štátneho archívu. Nemožno konštatovať, že právni predchodcovia navrhovateľov boli evidovaní medzi prídelcami, ktorí nezaplatili prídelovú cenu. V tejto súvislosti sa podarilo zadovážiť len konečný prídelový plán (viď č. l. 119 spisu), z ktorého vyplýva, že J. boli medzi tými, ktorým bol pre príslušné katastrálne územie pridelený majetok. K tejto okolnosti mal súd čiastočne zabezpečené listinné dôkazy, a to prihlášku na č.l. 9, z ktorej vyplýva, že pokiaľ ide o prídelovú cenu, prídelca túto žiadal zaplatiť v splátkach z dôvodu, že mal ešte štyri nezaopatrené deti, pričom prvú splátku mienil zaplatiť ihneď a z listu ONV - finančný odbor v Poprade zo dňa 27.9.1962 vyplynulo, že sa mala zaplatiť prídelová cena 5.688,- Sk, pričom bola zaplatená suma 942,- Sk, pretože prídelová cena nebola určená v čase vydávania výmeru z technických príčin. Samotná navrhovateľka v 1. rade uviedla, že rodičia hospodárili na pozemkoch až do roku 1957, kedy boli včlenené do honov JRD a pokiaľ im bolo doručené rozhodnutie o zaplatení zostatku prídelovej ceny, táto podľa jej tvrdení určite bola zaplatená, keďže v tej dobe všetci bratia boli zárobkovo činní. Dôkaz o tejto úhrade však nemá k dispozícii.

Vo vzťahu k námietke odporkyne ohľadom zrieknutia sa prídelu právnymi predchodcami navrhovateľov súd konštatuje, že z výslovného znenia zákonného ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR vyplývalo, že rozhodovanie o odňatí prideleného majetku patrilo PPPR. Zákonom č. 98/1950 Sb. bol zrušený národný pozemkový fond pri Ministerstve pôdohospodárstva a fondov pozemkových reforiem a to zlúčením ich imania. Tento zákon splnomocnil Ministerstvo pôdohospodárstva a výživy po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou vydať v príslušnom úradnom liste bližšie predpisy v súvislosti so zrušením Národného pozemkového fondu, v súvislosti s prechodom jeho pôsobnosti na Ministerstvo pôdohospodárstva a na národné výbory. Vyhláškou 507/1950 U. v. boli vydané bližšie predpisy o prechode pôsobnosti Národného pozemkového fondu na Ministerstvo pôdohospodárstva a národné výbory a o prechode obdobnej pôsobnosti povereníctva pôdohospodárstva na národné výbory. Z ustanovenia § 2 ods. 3 cit. vyhlášky vyplývalo, že na Krajské národné výbory prešlo vybavovanie opatrení potrebných na riadne hospodárenie, kontrola tohto hospodárenia, vyúčtovanie národných správ, dispozícia a evidencia presunu inventáru a to aj podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia vlády

č. 104/1945 Sb. n. SNR. V zmysle ust. § 3 ods. 3 vyhlášky 507/1950 U. v. na ONV prešlo vykonávanie vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov. Toto ustanovenie treba chápať tak, že na národné výbory prešla právomoc vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov v zmysle § 23 ods. 1 nariadenia vlády, čo znamená len právo národného výboru vyjadriť sa k rozhodovaciemu procesu o odňatí prideleného majetku. Právomoc zrušiť tieto listiny t.j. výmery s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva na bývalé národné výbory podľa príslušných predpisov nikdy neprešla a preto aj rozhodnutie bývalého ONV v Poprade z 2.11.1962 treba považovať za nulitný akt, lebo tento orgán rozhodol nad rámec svojich kompetencií, keď v tomto rozhodnutí uviedol, že podľa ustanovení § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/45 Sb. n. SNR ruší vydané listiny o vlastníctve a odpisuje sa prídelová cena, keďže k zrušeniu výmeru nedošlo zákonným spôsobom. K odňatiu prídelu bolo možné pristúpiť len z dôvodov uvedených v § 23 ods. 2 vyššie citovaného nariadenia, ktoré však v danom prípade nenastali a iný spôsob odňatia pridelenej pôdy právne predpisy učinené v tomto období neumožňovali. Navyše v zmysle tohto právneho predpisu sa štát nemohol stať vlastníkom, nemohol byť prídelcom, keď pôda mohla byť pridelená iba osobám v tomto nariadení špecifikovanom. Bývalé ONV považovali za naplnenie tohto ustanovenia aj prípad, ak pridelené pozemky boli v neskoršom období užívané družstvami alebo štátnymi majetkami (viď. čl. 113-114 spisu zrieknutie sa v prospech JRD), keďže prídelca práve z tohto dôvodu na prídele nemohol hospodáriť a napriek nedostatku svojej právomoci vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov, možno povedať, že uvedené rozhodnutia o zrušení prídelov, ktoré boli vydané nad rámec právomoci Okresných národných výborov nemohli vyvolať právne účinky, ktoré chceli vyvolať a v skutočnosti takýmito rozhodnutiami nedošlo k zrušeniu výmerov, či prídelových listín.

Vzdanie sa prídelu pôdy (pozemkov) možno podľa konkrétnej situácie posudzovať ako prejav vôle smerujúci: a) k zániku vlastníctva opustením veci (derelikcia), prípadne b) k prevodu vlastníckeho práva na štát darovaním (darovacou zmluvou). Vlastníkom opusteného majetku sa stáva štát. K opusteniu veci dochádza z vôle vlastníka, je to jednostranný právny úkon vlastníka, ktorý sa týmto spôsobom vzdáva svojho vlastníckeho práva. Právny úkon je však absolútne neplatný (okrem iných dôvodov) ak sa neurobil slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Ak z prejavu vôle prídelcu, ktorým „sa vzdal prídelu“ vyplýva, že jeho úmyslom bolo darovať nehnuteľnosti štátu a ak štát ponuku daru prijal, vlastníctvo nadobudol štát titulom platnej darovacej zmluvy. Ak nedošlo k platnej darovacej zmluve, vlastníctvo prídelcu zostalo zachované. Darovanie je dvojstranný právny úkon, a teda na darovanie je potrebné, aby obdarovaný ponuku prijal. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. vyžadoval na platnosť darovacej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností písomnú formu s tým, že tento právny úkon pôsobil, teda platil od podpisu strán. Podpisy nemuseli byť na tej istej listine. Podľa vládneho nariadenia č. 30/1954 Zb. o daroch v prospech štátu a o usporadúvaní zbierok národnými výbormi o prijatí darov v prospech štátu rozhodovali výkonné orgány ONV, v obvode ktorých sa ponúkané pozemky alebo prevažná časť nachádzali. Prijatím ponuky daru (pri splnení ďalších zákonných podmienok) došlo k uzavretiu darovacej zmluvy a k nadobudnutia vlastníctva štátom. V danom prípade súd však dospel k tomu, že zo strany právnych predchodcov navrhovateľov nedošlo k vzdaniu sa pridelenej pôdy žiadnym z prejavov vôle tak ako súd vyššie uvádzal. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že vzdanie sa vlastníctva ani darovanie pridelených nehnuteľností v prospech štátu nie je bežnou vecou pri nakladaní so spoločným majetkom. Ak tieto úkony neurobili súhlasne obaja manželia, ide o relatívne neplatný právny úkon a ak úkon nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, je aj absolútne neplatný.

Krajský súd v Prešove v odôvodnení uznesenia uvádzal, že prvostupňový súd sa nezaoberal tým, či nedošlo k nadobudnutiu vlastníctva aj iným spôsobom - vydržaním. Súd k tomu udáva, že podľa obyčajového práva platného na území Slovenská do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania do pozemkovej knihy nadobudol ten, kto ju mal po dobu 32 rokov ako svoju pokojne (nerušene) v držbe. Proti štátu sa vyžadovala vydržacia doba 100 rokov a proti cirkvi 40 rokov. Vlastnícke právo nemohol nadobudnúť ten, kto nebol pri začiatku držby dobromyseľný, a teda vedel, že nehnuteľnosť neužíva ako svoju vlastnú, resp. vedel, že ju nadobudol neoprávnene. Ak vydržacia doba neuplynulo do 31.12.1950, platilo, že skončila uplynutím pôvodnej lehoty, resp. 1.1.1961 (§ 566 Obč. zák. č. 141/1950 Zb.). Otázkou vydržania sa súd podrobne nezaoberal z toho dôvodu, že výmer PPPR z 27.11.1948 možno na základe vyššie uvedených skutočností považovať za platnú listinu, na základe ktorej prešlo vlastnícke právo spornej nehnuteľnosti na právnych predchodcov navrhovateľov. Súd preto vyhovel

návrhu v časti, pokiaľ sa navrhovatelia domáhali, že do dedičstva po neb. F. J. a neb. L. J. patria nehnuteľnosti - pozemky tak, ako sú určené v petite tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že súd o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.