Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)III. ÚS 298/2017
PDF · 136.45 KB
No categories available
III. ÚS 298/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. apríla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika
prerokoval návrh sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Orosza na jeho
vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. Rvp 473/2017 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky
pod sp. zn. Rvp 473/2017.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) Ladislav
Orosz v súlade s ustanovením § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) podaním z 24. marca 2017 označeným ako „Oznámenie o dôvodoch vylúčenia...“
oznámil predsedníčke ústavného súdu Ivette Macejkovej dôvody jeho vylúčenia z výkonu
sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. Rvp 473/2017.
2. Sudca Ladislav Orosz v podaní uviedol:
«... dňa 16. marca 2017 mi bola elektronickou formou ako sudcovi spravodajcovi
pridelená vec vedená pod sp. zn. Rvp 473/2017, ktorej predmetom je sťažnosť Lesov
Slovenskej republiky, štátny podnik, zastúpenej advokátkou JUDr. Irenou Sopkovou,
Hlavná 25, Košice (ďalej len „právna zástupkyňa sťažovateľa“) vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 To 11/2015
z 24. novembra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Napadnutým uznesením najvyšší
súd ako odvolací súd rozhodol v trestnej veci o odvolaniach obžalovaných
a , prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry, Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky a poškodenej strany Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik, proti odsudzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2 T 1/2008
z 2. februára 2015 (okrem iného) tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom
rozsahu. Predsedom odvolacieho senátu najvyššieho súdu v predmetnej veci bol
JUDr. Štefan Harabin.
Po oboznámení sa s obsahom spisu som zistil, že vzhľadom na môj pomer
k účastníkom (stranám) konania a jeho zástupcom existujú dôvody na moje vylúčenie
zo sudcovskej funkcie obsiahnuté v § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred nim
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“). Dôvody môjho vylúčenia vyplývajú z nasledovných skutočností:
a) právna zástupkyňa sťažovateľa bola počas vysokoškolského štúdia mojou
spolužiačkou,
b) obžalovaný bol taktiež počas vysokoškolského štúdia
mojím spolužiakom a mali sme priateľský vzťah, pričom aj v súčasnosti som s ním
v osobnom kontakte (aj keď sporadickom),
c) predseda senátu JUDr. Štefan Harabin v mnohých konaniach pred ústavným
súdom týkajúcich sa jeho osobných vecí. ako aj vecí, v ktorých zastupoval najvyšší súd ako
jeho štatutárny zástupca namietal moju predpojatosť, pričom v niektorých prípadoch som
z konania bol vylúčený.
Vzhľadom na uvedené zastávam názor, že existujú závažné skutočnosti, ktoré sú
spôsobilé objektívne vyvolať pochybnosti o mojej nepredpojatosti pri rozhodovaní veci
vedenej pod sp. zn. Rvp 473/2016, a preto považujem za žiaduce, aby ma príslušný senát
Ústavného súdu Slovenskej republiky vylúčil z výkonu sudcovskej funkcie v predmetnej
veci.»
3. Pokynom predsedníčky ústavného súdu z 30. marca 2017 bol návrh v súlade
rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2017 pridelený na rozhodnutie do tretieho senátu
ústavného súdu.
II.
4. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného
súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28.
5. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej
funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
6. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1
oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.
7. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodnutie v senátu
ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
8. Podľa § 28 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak sudca sám vyhlási svoju
predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2, ak ide o rozhodovanie
pléna ústavného súdu alebo podľa odseku 3, ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu.
9. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť
tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadržal
a objektívne posúdil skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje
všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im
zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť
(II. ÚS 71/97).
10. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska
nestrannosti, t. j. v danom prípade zistiť osobné presvedčenie sudcu prerokúvajúceho
prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú
poskytnuté dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.
V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť predpokladá až
po predložení dôkazu opaku (Piersack v. Belgicko – rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva z 1. 10. 1982).
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd každú vec musí prerokovať
a rozhodnúť tak, aby proti účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne.
11. Sudca Ladislav Orosz založil ako jeden z dôvodov svojej predpojatosti na tom, že
právna zástupkyňa sťažovateľa bola počas vysokoškolského štúdia jeho spolužiačkou. Táto
skutočnosť sama osebe nezakladá dôvod vylúčenia sudcu z výkonu sudcovskej funkcie
vo veci samej, pretože nejde o taký objektívny dôvod, ktorý by mohol u sudcu ústavného
súdu predpokladať dôvod jeho zaujatosti vo veci, keď sám sudca netvrdil, že sa subjektívne
cíti byť zaujatým vo veci konať len z uvedeného dôvodu.
12. Sudca Ladislav Orosz ďalej uviedol, že dôvodom jeho vylúčenia z výkonu
sudcovskej funkcie vo veci môže byť aj skutočnosť, že predsedom senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vo veci obžalovaného bol Štefan Harabin, ktorý
viackrát namietal jeho predpojatosť, pričom v niektorých prípadoch z konania aj bol
vylúčený. Ústavný súd túto skutočnosť nezohľadnil ako dôvodnú, pretože JUDr. Harabin
konal vo veci obžalovaného ako sudca a predseda senátu podľa rozvrhu práce tohto súdu,
ktorá nijakým spôsobom nesúvisela priamo s osobou sudcu ústavného súdu, preto len táto
skutočnosť nemohla byť objektívnym dôvodom na jeho vylúčenie z výkonu funkcie sudcu,
aj keď menovaný v minulosti námietku zaujatosti proti sudcovi Ladislavovi Oroszovi
vzniesol. Išlo však o prípady týkajúce sa priamo osoby Štefana Harabina.
13. Sudca Ladislav Orosz nakoniec uviedol, že obžalovaným v trestnej veci, ktorú
prerokúval Najvyšší súd Slovenskej republiky, bol , ktorý bol počas
vysokoškolského štúdia jeho spolužiakom, pričom mali priateľský vzťah a aj v súčasnosti sú
v osobnom kontakte, aj keď len sporadickom. Z bodu 10 tohto rozhodnutia vyplýva, že
nestrannosť treba skúmať aj zo subjektívneho hľadiska, t. j. v danom prípade zistiť osobné
presvedčenie sudcu prerokúvajúceho prípad, či sú dostatočné záruky na vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa
nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu o opaku (Piersack v. Belgicko –
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. 10. 1982). Nemožno sa uspokojiť len
so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale treba skúmať, či sudca záruky nestrannosti
poskytuje aj z objektívneho hľadiska. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej
nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach
strán. Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností
prípadu.
Skutočnosť, že bol v priateľskom vzťahu so sudcom
Ladislavom Oroszom počas štúdií a zostal s ním v takom vzťahu aj po nich, teda aj
v súčasnosti, sama osebe zakladá dostatočný dôvod na to, aby ústavný súd vyslovil, že
menovaný sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. Rvp 473/2017,
pretože by mohli vzniknúť pochybnosti objektívnej povahy o jeho nepredpojatosti v zmysle
§ 27 ods. l zákona o ústavnom súde, a tým aj o jeho nestrannosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. apríla 2017