Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 231/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, Žižkova 6, Košice, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II

sp. zn. zo 16. februára 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. apríla 2017 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len ,a“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn.

zo 16. februára 2017 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Sťažovateľka namietala, že k porušeniu ňou označených práv došlo postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a nezákonným uložením

poriadkovej pokuty vo výške 50 € napadnutým uznesením okresného súdu.

3. Sťažovateľka ku skutkovému stavu v danej veci uviedla:

„Sťažovateľ je právnym zástupcom žalovaného, v právnej veci vedenej na Okresnom

súde Košice II. pod sp. zn. o zrušenie BSM, ktorá prebieha od 07.06.2016.

kedy bola konajúcemu súd doručená žaloba.

K žalobe sa žalovaný vyjadroval svojim podaním zo dňa 30.06.2016.

Následne žalobkyňa svojím podaním zo dňa 18.07.2016 navrhla pripustiť zmenu

žaloby, čomu bolo vyhovené uznesením 25C/296/20I6 zo dňa 12.09.2016 a k takto

zmenenému návrhu sa žalovaný vyjadril svojím podaním zo dňa 07.10.2016.

Žalovanému bolo dňa 23.11.2016 doručené na vedomie vyjadrenie žalobkyne zo dňa

(bez akejkoľvek výzvy súdu na vyjadrenie sa žalovaného k danému podaniu žalobkyne).

Dňa 22.12.2016 bolo žalovanému doručené predvolanie na pojednávanie na deň

o 13:00 hod.

Žalovaný dňa 13.02.2017 doručil súdu vyjadrenie vo veci samej a následne bol dňa

informovaný asistentkou konajúcej sudkyne, o odročení nariadeného pojednávania

o 13:00 hod., na deň 07.03.2017 o 10:00 hod.

Dňa 22.02.2016 bolo právnej zástupkyni žalovaného (sťažovateľke) doručené

Uznesenie č. k. -207 zo dňa 16.02.2017, ktorým bola sťažovateľke uložená

poriadková pokuta vo výške 50 €, ktorú bola povinná zaplatiť do troch dní od

právoplatnosti predmetného uznesenia. Proti tomuto uzneseniu sťažovateľka podáva

ústavnú sťažnosť, nakoľko dané uznesenie je vecne nesprávne, neodôvodnené, arbitrárne a

považuje ho za nezákonné.“

4. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

poukázal na (ďalej aj „“), avšak

nekonkretizoval, ktorý z dôvodov na uloženie poriadkovej pokuty mal byť konaním

sťažovateľky naplnený.

5. Sťažovateľka argumentovala tým, že „Účastník súdneho konania má právo počas

celého súdneho konania, vyjadrovať sa k meritu prejednávanej veci, či už písomne, alebo aj

ústne na pojednávaní priamo do zápisnice.

Podaním vyjadrenia deň pred nariadeným pojednávaním, sťažovateľka nijako

nezapríčinila potrebu odročenia nariadeného pojednávania, nakoľko ak by to uznala za

vhodné, nič by jej nebránilo toto podanie predložiť priamo na pojednávaní, alebo ho celé

na pojednávaní prečítať.

Sťažovateľka v dobrej viere doručila do podateľne konajúceho súdu podanie vo veci

samej ešte deň pred pojednávaním, aby mal súd možnosť sa s nim oboznámiť. Nič nebránilo

konajúcemu súdu vykonať nariadené pojednávanie a vyzvať navrhovateľku na prednes

doručeného podania priamo do zápisnice, keďže pre krátkosť času sa s ním súd nemal

možnosť oboznámiť a zaslať ho protistrane. Protistrana ako aj konajúci súd by boli

s doručeným podaním oboznámení priamo na pojednávaní a mohli by naň reagovať, resp.

by súd určil ďalší vhodný procesný postup v konaní...

... Konajúci súd neurčil sťažovateľke (resp. žalovanému) žiadnu lehotu na vyjadrenie

sa k podaniu žalobkyne zo dňa 03.11.2016 a ani ich len nevyzval, na vyjadrenie sa

k predmetnému podaniu žalobkyne a už vonkoncom jej neuložil žiadnu povinnosť

uznesením.

Z uvedeného je možné vyčítať zámer konajúceho súdu, že tento nemal za potreby

oboznamovať sa s názorom žalovaného k vyjadreniu žalobkyne. Nie je zrejmé, prečo potom

konajúci súd odročil nariadené pojednávanie len z dôvodu, že mu bolo deň pred

pojednávaním doručené vyjadrenie žalovaného, na ktoré žalovaného nikdy ani nevyzýval.

Sťažovateľka (ako právna zástupkyňa žalovaného) len vykonávala svoje práva podľa

procesných predpisov súkromného práva, pričom neporušila žiaden zákonný ani súdny

príkaz.“.

6. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je

arbitrárne, nedostatočne zdôvodnené a ústavne neudržateľné.

7. Sťažovateľka vyjadrila presvedčenie, že nepredloženie vyjadrenia, resp. dôkazov

v konaní pred všeobecným súdom môže byť sankcionované odlišne, pretože Civilný

sporový poriadok v § 153 pripúšťa v takom prípade osobitný postup, a to možnosť

konajúceho súdu na takéto dôkazy neprihliadať.

8. Sťažovateľka uviedla, že keďže proti napadnutému uzneseniu okresného súdu

o uložení poriadkovej pokuty nie je prípustný žiadny riadny ani mimoriadny opravný

prostriedok podľa procesných kódexov civilného práva, je nútená obrátiť sa so svojou

sťažnosťou na ústavný súd.

9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Na základe vyššie uvedeného navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby zrušil

sťažnosťou napádané Uznesenie Okresného súdu Košice II. č. k. -207 zo dňa

16.02.2017.

Zároveň navrhujeme Ústavnému súdu SR. aby zaviazal Okresný súd Košice II,

k náhrade trov konania sťažovateľke v celkovej výške 374,80 € s DPH...“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

12. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Ústavný súd má v ústave a presne definované

právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných

náležitostí návrhu na začatie konania ( , a a nasledujúcich

). Inak povedané, každý návrh bez výnimky musí spĺňať všeobecné

náležitosti. Všeobecné náležitosti sa týkajú formy a obsahu návrhu.

14. Uvedené platí osobitne v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom,

advokátom (resp. sú samy právne znalé, ako to je v tomto prípade).

15. Začatie konania podľa je ovládané dispozičnou zásadou,

ktorá prenáša procesnú zodpovednosť za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna

ochrana, na sťažovateľa. Práve sťažovateľ je povinný predložiť ústavnému súdu taký

formálne správny návrh na začatie konania (sťažnosť), na základe ktorého bude ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní schopný utvoriť si úsudok o (ne)splnení procesných

podmienok pre ďalšie konanie o sťažnosti.

16. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy...

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

17. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

18. Uplatňovanie citovaných ustanovení osobitnej časti je

úzko previazané so zásadou viazanosti ústavného súdu návrhom na začatie konanie. Až na

výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný návrhom na začatie

konania ( ). To znamená, že ústavný súd môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

). Z petitu sťažnosti musí ústavný súd jednoznačným a nezameniteľným

spôsobom rozpoznať, aký verejnomocenský zásah má podrobiť ústavno-súdnemu

prieskumu.

19. Sťažovateľka v petite sťažnosti nenavrhuje vyslovenie porušenia žiadnych

základných práv a slobôd, ale žiada len o zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného

súdu, čím stavia ústavný súd výhradne do pozície odvolacieho súdu napriek tomu, že tento

ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva nie je a ani nemôže byť. Úlohou

sťažovateľky domáhajúcej sa ochrany na ústavnom súde je presne identifikovať práva

a slobody, ktoré boli postupom alebo rozhodnutím, či iným zásahom orgánu verejnej moci

porušené. Sťažovateľka tak musí urobiť v petite svojej sťažnosti, teda v tej jej systematickej

časti, v ktorej prednáša svoju predstavu o výroku meritórneho rozhodnutia ústavného súdu.

Vyžaduje to už spomínaný .

20. Sťažovateľka však v petite svojej sťažnosti neučinila zadosť požiadavke

formulovanej v predchádzajúcom odseku.

21. V tejto súvislosti ústavný súd neopomenul, že zo spojenia odôvodnenia sťažnosti

s jej nedostatočným petitom by bolo možné vyvodiť, ochrany ktorých základných práv

a slobôd sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd však v konaní podľa

vyznačujúcom sa pri jeho začatí bezvýnimočným uplatňovaním už konštatovanej

dispozičnej zásady nie je oprávnený „dopĺňať“ vlastným hodnotením sťažnosti ako celku

taký petit sťažnosti, ktorý nespĺňa požiadavky kladené na jeho kvalitu zákonom o ústavnom

súde.

22. V závere ešte ústavný súd dodáva, že pri charaktere popísaných formálnych

nedostatkov predloženej sťažnosti neprichádza do úvahy eventuálny procesný postup

spočívajúci vo výzve právnemu zástupcovi sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

sťažnosti ( v spojení s ). Povinnosti

advokáta vyplývajúce zo o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát

povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (napr. , , ).

23. Keďže predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré na

uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje , ústavný súd

sťažnosť podľa odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017