Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 102/2017
PDF · 111.27 KB
No categories available
I. ÚS 102/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2017 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana
Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,
zastúpenej advokátom , , vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 P 11/2013 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 P 11/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Rožňava p r i k a z u j e v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 P 11/2013 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý vyplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú j e Okresný súd
Rožňava p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
6. februára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)
na prieťahy v záhlaví označenom konaní pred Okresným súdom Rožňava (ďalej len
„okresný súd“) začatom 21. januára 2013, ktoré nie je dosiaľ skončené, hoci ide pre ňu ako
matku o dôležitý spor, a to úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére ,
zvýšenie výživného pre otca dieťaťa.
2. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie označených základných práv v konaní
pred okresným súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej primerané
finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov konania v sume 374,80 €.
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril podpredseda okresného
súdu, ktorý v liste z 19. apríla 2017 po chronológii procesných úkonov vykonaných
v konaní uviedol, že k predĺženiu konania prispel i veľký počet konaní, ktoré vedie alebo sa
vedú proti otcovi dieťaťa, a hlavne jeho časté neúčasti na nariadených pojednávaniach
z pracovných dôvodov. Z toho však vyplýva, že okresný súd vo veci koná. Zároveň uviedol,
že súhlasil s upustením od ústneho pojednávania; rovnako sa vyjadrila aj sťažovateľka.
4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože
časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je
neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu
organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto
smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení
na zabezpečenie takého procesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni
stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.
5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru nad
rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy, ak boli ich
konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou (dohovorom) zaručené
základné práva a slobody sťažovateľa.
6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov
namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.
7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi
základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci bez
zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je
nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 688/2014, I. ÚS 49/2015).
8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom
hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,
protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou
zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje
trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom
(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto
následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,
než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.
9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa
tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená
objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu
konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,
čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre účastníkov konania.
Európsky súd pre ľudské práva poukazuje na to, že vo veciach týkajúcich sa výživného
na maloleté deti (porovnaj v. Česká republika) má pre sťažovateľku a jej dieťa
nezanedbateľný význam.
10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda
formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne
ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,
či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,
a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto
právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne
ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie
konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.
11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o zvýšenie
výživného pre maloleté dieťa pred okresným súdom trvá už od 21. januára 2013 doteraz,
teda takmer 4,5 roka a nie je ani raz meritórne rozhodnuté. Prekážky ďalšieho postupu
v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť počtom konaní, ktoré sa vedú voči otcovi dieťaťa,
či jeho častou neúčasťou na pojednávaniach, ako sa to snažil ospravedlniť predseda
okresného súdu.
Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna
činnosť súdu môže zapríčiniť porušenie práv garantovaných čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru, ak takáto činnosť nesmerovala na odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa
tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka obrátila na okresný súd, aby o nich rozhodol
12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahu
do prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných
práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj primerané
finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde), ktoré
však nie je náhradou za výživné, ako si to zrejme predstavovala sťažovateľka, keď z tohto
titulu žiadala priznať sumu 4 000 €.
Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať jej aj primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primeranú
doterajšej neprimeranej dĺžke konania, hoci aj v takej citlivej veci, ako je nová úprava práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
14. Podľa čl. 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti
uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol
priznať sťažovateľke úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 374,80 €, ktorú
uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom
súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. mája 2017