Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 102/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. mája 2017 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom , , vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Rožňava p r i k a z u j e v konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Rožňava p o v i n n ý vyplatiť

jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat centov), ktorú j e Okresný súd

Rožňava p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. februára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“)

na prieťahy v záhlaví označenom konaní pred Okresným súdom Rožňava (ďalej len

„okresný súd“) začatom 21. januára 2013, ktoré nie je dosiaľ skončené, hoci ide pre ňu ako

matku o dôležitý spor, a to úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére ,

zvýšenie výživného pre otca dieťaťa.

2. Sťažovateľka žiadala vysloviť porušenie označených základných práv v konaní

pred okresným súdom, prikázať mu konať bez zbytočných prieťahov, priznať jej primerané

finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € a náhradu trov konania v sume 374,80 €.

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril podpredseda okresného

súdu, ktorý v liste z 19. apríla 2017 po chronológii procesných úkonov vykonaných

v konaní uviedol, že k predĺženiu konania prispel i veľký počet konaní, ktoré vedie alebo sa

vedú proti otcovi dieťaťa, a hlavne jeho časté neúčasti na nariadených pojednávaniach

z pracovných dôvodov. Z toho však vyplýva, že okresný súd vo veci koná. Zároveň uviedol,

že súhlasil s upustením od ústneho pojednávania; rovnako sa vyjadrila aj sťažovateľka.

4. Požiadavka rýchlosti súdneho konania sa stala ústavným princípom, pretože

časový horizont toho, kedy sa účastníkovi dostáva konečné rozhodnutie vo veci, je

neoddeliteľnou súčasťou práva na fair proces v jeho časovej dimenzii. Preto je vecou štátu

organizovať svoje súdnictvo tak, aby princípy vyslovené v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) boli rešpektované a prípadné nedostatky v tomto

smere nešli na ťarchu účastníka, ale súdu, ktorý mal a má dostatok vhodných opatrení

na zabezpečenie takého procesného postupu v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni

stav právnej neistoty pri riešení vzťahov medzi účastníkmi konania.

5. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru nad

rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je v konaní

o sťažnosti podľa ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy, ak boli ich

konaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené (dohovorom) zaručené

základné práva a slobody sťažovateľa.

6. Ústavný súd preskúmal konanie na okresnom súde z pohľadu dôvodov

namietaných v podanej sťažnosti a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.

7. Ústavný súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach vyjadril, že medzi

základné princípy právneho štátu patrí okrem iného aj právo na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov, resp. právo na vybavenie veci v primeranej lehote, ktoré je

nedeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 ods. 1 v spojení

s a dohovoru (, ).

8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom

hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jednorazový či viacrázový,

protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným

zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje

trvalé ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom

(výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov. Z tej fakticity musí preto

následne vyplynúť, že dôsledkom takého zásahu orgánu verejnej moci nemožno čeliť inak,

než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

9. K otázke posudzovania dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa

tak opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky, lebo je podmienená

objektívne charakterom prejednávanej veci a musí byť skúmaná s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu, zložitosť veci, požiadavky na vykonávanie dokazovania v priebehu

konania, ako i správanie účastníkov a samotného súdu; do úvahy je pritom nutné vziať i to,

čo je pre sťažovateľa v konaní predmetom sporu, resp. jeho význam pre účastníkov konania.

Európsky súd pre ľudské práva poukazuje na to, že vo veciach týkajúcich sa výživného

na maloleté deti (porovnaj v. Česká republika) má pre sťažovateľku a jej dieťa

nezanedbateľný význam.

10. Záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno teda

formulovať vždy s ohľadom na uvedené faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne

ovplyvnené, pričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je nutné ku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať,

či s ohľadom na okolnosti prípadu ide o prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu,

a teda zakladajúce porušenie práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Toto

právo totiž nie je dotknuté, ak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne

ak ide o vec, keď dĺžka konania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie

konania istú dobu spravidla nie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná.

11. V posudzovanej veci však nie je primárne prehliadnuteľné, že konanie o zvýšenie

výživného pre maloleté dieťa pred okresným súdom trvá už od 21. januára 2013 doteraz,

teda takmer 4,5 roka a nie je ani raz meritórne rozhodnuté. Prekážky ďalšieho postupu

v konaní nemožno uspokojivo odôvodniť počtom konaní, ktoré sa vedú voči otcovi dieťaťa,

či jeho častou neúčasťou na pojednávaniach, ako sa to snažil ospravedlniť predseda

okresného súdu.

Ústavný súd pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť súdu môže zapríčiniť porušenie práv garantovaných a

ods. 1 dohovoru, ak takáto činnosť nesmerovala na odstránenie právnej neistoty týkajúcej sa

tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľka obrátila na okresný súd, aby o nich rozhodol

().

12. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody uznal podmienky zásahu

do prieťahov v doterajšom konaní a vyslovil porušenie vo výroku uvedených základných

práv a v bode 2 výroku prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov

podľa a zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

13. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj primerané

finančné zadosťučinenie ( , ), ktoré

však nie je náhradou za výživné, ako si to zrejme predstavovala sťažovateľka, keď z tohto

titulu žiadala priznať sumu 4 000 €.

Ústavný súd uznal za odôvodnené priznať jej aj primerané finančné zadosťučinenie

v sume 1 500 €, ktorú považoval s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za primeranú

doterajšej neprimeranej dĺžke konania, hoci aj v takej citlivej veci, ako je nová úprava práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

14. Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti

uhradil druhému účastníkovu jeho trovy konania. Aj v tejto veci sa ústavný súd rozhodol

priznať sťažovateľke úhradu za dva úkony právnej služby v celkovej sume 374,80 €, ktorú

uložil zaplatiť okresnému súdu na účet jej právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom

súde v spojení s ) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. mája 2017