Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 335/2017
PDF · 203.96 KB
No categories available
III. ÚS 335/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , pre namietané porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
disciplinárneho senátu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ds 2/2014, pôvodne vedenom
pod sp. zn. 2 Ds 9/2008 a v odvolacích konaniach vedených pod sp. zn. 2 Dso 1/2011
a 1 Dso 7/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
21. marca 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom disciplinárneho senátu
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ds 2/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“),
pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 Ds 9/2008 a v odvolacích konaniach vedených pod sp. zn.
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že: «Disciplinárne konanie, v ktorom
došlo k neprimeraným a zbytočným prieťahom v konaní, sa týka disciplinárneho konania
vedeného proti sudcovi Krajského súdu v Žiline . Uvedené
konanie vedie disciplinárny senát pod sp. zn. 2 Ds 9/2008, aktuálne sp. zn. 2 Ds 2/2014.
Predmetné konanie je spoločným konaním:
(i) o návrhu sudcu (sťažovateľ) na určenie, že napomenutie
predsedu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.06.2008 je neplatné,
(ii) o návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý podal predseda Krajského
súdu v Žiline dňa 12.02.2009 proti sťažovateľovi (konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn.
... Konanie o návrhu sudcu na určenie, že písomné
napomenutie predsedu Krajského súdu v Žiline je neplatné.
... Podaním zo dňa 30.06.2008 dal vtedajší predseda Krajského súdu v Žiline
písomné napomenutie sťažovateľovi v zmysle ust. § 117 ods. 9 zákona
č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení platnom v čase podania písomného
napomenutia. Sťažovateľ svojím podaním zo dňa 15.07.2008 podal návrh na určenie,
že napomenutie je neplatné. Tento návrh bol disciplinárnemu súdu doručený dňa
17.07.2008. Dňa 07.08.2008 disciplinárny súd požiadal predsedu Krajského súdu v Žiline
o vyjadrenie, toto vyjadrenie bolo doručené disciplinárnemu súdu 25.08.2008 a v ten deň
odoslané aj sťažovateľovi . Týmto úkonom fakticky skončilo konanie
o predmetnom návrhu. Nasledujúcim úkonom, aspoň čiastočne sa týkajúcom prejednávania
dotknutého návrhu, bolo až uznesenie o spojení tejto veci s disciplinárnou vecou sp. zn.
2 Ds 1/2009, ktoré bolo vydané až dňa 28.07.2009 (doručené dňa 15.08.2009). Z uvedeného
je zrejmé, že disciplinárny senát bol v tejto veci viac ako 11 mesiacov nečinný
a neuskutočnil žiadny úkon.
... Za činnosť súdu smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty nie je možné považovať
konanie o vylúčení sudcov, ktorého základ nebol daný námietkou stíhaného sudcu
(sťažovateľa). Vo svojej podstate totiž ide len o „zdanlivé“ konanie, ktoré nijakým
spôsobom neprispelo k vyriešeniu podstaty veci. Zároveň je nutné konštatovať, že dotknutí
sudcovia - a - svoju zaujatosť oznámili až
dňa 02.09.2008, hoci o dôvodoch museli vedieť už bezprostredne pri prvom úkone
disciplinárneho súdu. Ak doručenie návrhu na vyslovenie neplatnosti napomenutia
považovali za neodkladný úkon, ktorý má vykonať aj vylúčený sudca, rozhodne mali
súčasne s týmto úkonom aj oznámiť dôvody svojej zaujatosti. Uvedené im muselo byť zrejmé
aj z toho titulu, že už dňa 10.04.2008 v inej veci boli rozhodnutím sp. zn. Nds 1/2007
vylúčení z prejednávania tejto veci.
... Od spojenia vecí konanie o návrhu na vyslovenie neplatnosti napomenutia zdieľa
osud „hlavnej“ veci.
... V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že disciplinárny súd sa danou vecou -
samotným napomenutím, resp. návrhom na vyslovenie jeho neplatnosti doposiaľ vôbec
meritórne nezaoberal. V jedinom rozhodnutí vo veci zo dňa 03.11.2010 len prebral
vyjadrenia vtedajšieho predsedu Krajského súdu v Žiline, a to vrátane nepresného
konštatovania, že konkrétna súdená vec je na prvom stupni vecou Okresného súdu Dolný
Kubín, hoci v skutočnosti išlo o vec Okresného súdu Žilina. O absolútne nekoncentrovanej
činnosti disciplinárneho súdu svedčí aj to, že počas celého trvania tohto disciplinárneho
konania po prvýkrát - aj to len vo všeobecnosti - sa zmieňuje o pripojení spisu/veci, ktorej
sa napomenutie týka, až v uznesení o odročení pojednávania dňa 08.02.2012 t. j. po takmer
45 mesiacoch od začatia disciplinárneho konania.
... Chronologicky možno zhrnúť úkony disciplinárneho súdu (senátu) vo veci
prejednania návrhu sudcu na vyslovenie neplatnosti písomného napomenutia predsedu súdu
nasledovne:
17.07.2008: návrh sudcu doručený disciplinárnemu súdu
07.08.2008: disciplinárny súd požiadal predsedu Krajského súdu v Žiline o vyjadrenie
k návrhu
25.08.2008: doručenie vyjadrenia predsedu Krajského súdu v Žiline, zaslanie vyjadrenia
sudcovi (sťažovateľovi)
28.07.2009: uznesenie o spojení veci s vecou vedenou pod sp. zn. 2 Ds 1/2009
03.11.2010: prvé meritórne rozhodnutie vo veci
21.12.2010: doručenie odvolania sudcu (sťažovateľa) na disciplinárny súd
27.06.2011: rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Dso 1/2011 - zrušenie rozhodnutia prvostupňového disciplinárneho súdu
zo dňa 03.11.2010 a vrátenie veci tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie
08.02.2012: ústne pojednávanie disciplinárneho senátu bez prejednania návrhu sudcu
19.09.2012: ústne pojednávanie disciplinárneho senátu bez prejednania návrhu sudcu
17.10.2012 ústne pojednávanie disciplinárneho senátu odročené na neurčito za účelom
rozhodnutia o námietke zaujatosti voči všetkým členom disciplinárneho senátu
?? 2014: v bližšie neurčenom období bola vec pridelená do disciplinárneho senátu
sp. zn. 2 Ds 2/2014
22.01.2015:disciplinárny senát rozhodol o námietke zaujatosti predsedu disciplinárneho
senátu 2 Ds tak, že ho z konania vylúčil
16.03.2016: druhé meritórne rozhodnutie (zatiaľ neprávoplatné).
... Ako vyplýva z vyššie uvedeného, konanie disciplinárneho súdu
(resp. disciplinárneho senátu) vykazuje zrejmé znaky nekoncentrovanosti od začiatku
konania, pričom zjavnú nečinnosť vykazoval disciplinárny súd predovšetkým v obdobiach
25.08.2008 - 28.07.2009 (t. j. 11 mesiacov), 21.12.2011 - 27.06.2012 (t. j. 6 mesiacov),
27.06.2011 - 08.02.2012 (7,5 mesiaca), 08.02.2012 -19.09.2012 (7,5 mesiaca), 17.10.2012 -
do 16.03.2016 (t. j. 3 roky a 5 mesiacov!). S výnimkou mechanického opísania vyjadrenia
bývalého predsedu Krajského súdu v Žiline sa disciplinárny senát uvedeným
skutkom doposiaľ meritórne nezaoberal a vo veci nebol schopný rozhodnúť počas obdobia
trvajúceho neuveriteľných 7 rokov a 8 mesiacov.»
3. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „... Podaním zo dňa 12.02.2009 (doručený
dňa 16.02.2009) vtedajší predseda Krajského súdu v Žiline podal návrh na začatie
disciplinárneho konania proti sudcovi pre údajné nasledovné
skutky:
(i) Vo veci sp. zn. 10 CoD 24/2008 po tom, čo nezabezpečil doručenie rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho súdu stranám, predsedal dňa
11. decembra 2008 senátu, v ktorom došlo k rozhodnutiu tzv. rekurzom a bez toho, aby
požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia, toto ako predseda senátu
vypracoval až dňa 4. februára 2009,
(ii) Vo veci Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 5 C 482/1997, ktorá bola
s opravným prostriedkom podaným žalobcom predložená Krajskému súdu v Žiline dňa
4. októbra 2005 a tu sa vedie pod sp. zn. 9 Co 36/2005, do dňa 16. februára 2007, teda
16 mesiacov a 12 dní ako sudca - predseda senátu, ktorému bola vec zverená, neurobil
žiadny očividný úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu veci,
(iii) Vo veci Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 5 C 482/1997, ktorá bola
s opravným prostriedkom podaným žalobcom predložená Krajskému súdu v Žiline dňa
4. októbra 2005 a tu sa vedie pod sp. zn. 9 Co 36/2005, údajne senát Krajského súdu
v Žiline zložený z predsedu senátu a členov senátu
a , hoci ani jeden z nich nebol na pracovisku dňa
5. januára 2009, rozhodol o prerušení konania, čo však nebola pravda, lebo zápisnica
o hlasovaní je fiktívna.
... Za uvedené skutky predseda Krajského súdu v Žiline navrhoval, aby bolo sudcovi
uložené disciplinárne opatrenie v zmysle § 117 dos. 5 písm. c) zákona
č. 385/2000 Z. z. v znení platnom ku dňu podania návrhu na začatie disciplinárneho
konania, a to odvolanie z funkcie sudcu...
... Chronologická sumarizácia úkonov vo veci disciplinárneho konania proti sudcovi
:
16.02.2009: disciplinárnemu súdu bol doručený návrh bývalého predsedu KS v Žiline
na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi
06.03.2009: minister spravodlivosti dočasne pozastavil výkon funkcie
sudcu (rozhodnutie zrušené až 02.08.2010)
01.04.2009: sudcovi bol doručený návrh na začatie disciplinárneho konania
28.07.2009: uznesenie o spojení veci s vecou vedenou pod sp. zn. 2 Ds 9/2008
30.09.2009: vytýčený prvý termín ústneho pojednávania, sudca (sťažovateľ vzniesol
námietku zaujatosti)
12.10.2009: prvostupňový disciplinárny súd rozhodol o námietke zaujatosti
22.04.2010: odvolací disciplinárny súd rozhodol o odvolaní vo veci námietky zaujatosti
31.05.2010: rozhodnutie odvolacieho disciplinárneho súdu o námietke zaujatosti doručené
sudcovi
30.06.2010: vytýčený termín ústneho pojednávania (bezdôvodne zmenený zo dňa
23.06.2010)
22.09.2010: termín ústneho pojednávania (bez riadneho predvolania sudcu )
03.11.2010: termín ústneho pojednávania (bez riadneho predvolania sudcu - čo bol
napokon aj dôvod, pre ktorý odvolací disciplinárny súd zrušil meritórne prvostupňové
rozhodnutie)
21.12.2010: disciplinárnemu súdu bolo doručené odvolanie sudcu proti
prvostupňovému disciplinárnemu rozhodnutiu
27.06.2011: odvolací disciplinárny súd sp. zn. 2 Dso 1/2011 rozhodol bez pojednávania
o odvolaní sudcu tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
prvostupňovému disciplinárnemu súdu na nové prejednanie a rozhodnutie
19.08.2011: doručenie rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho súdu obhajkyni sudcu
08.02.2012: ústne pojednávanie, ktoré vytýčil prvostupňový disciplinárny súd,
bez prejednania návrhu sudcu
19.09.2012: ústne pojednávanie, odročené na termín 17.10.2012, kedy predvolal jedného
zo štyroch navrhovaných svedkov
15.10.2012: podanie námietky zaujatosti voči všetkým členom disciplinárneho senátu ústne
pojednávanie disciplinárneho senátu odročené na neurčito za účelom rozhodnutia
o námietke zaujatosti
17.10.2012:ústne pojednávanie, ktoré vytýčil prvostupňový disciplinárny súd,
bez prejednania návrhu sudcu
?? 2014: v bližšie neurčenom období bola vec pridelená do disciplinárneho senátu
sp. zn. 2 Ds 2/2014
22.01.2015: disciplinárny senát rozhodol o námietke zaujatosti predsedu disciplinárneho
senátu 2 Ds tak, že ho z konania vylúčil
16.03.2016: druhé meritórne rozhodnutie (zatiaľ neprávoplatné).
... Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, konanie disciplinárneho senátu
(prvostupňového i odvolacieho) vykazovalo od začiatku maximálnu nekoncentrovanosť
a dlhé úseky úplnej nečinnosti disciplinárneho senátu (medzi jednotlivými úkonmi viac ako
polročné nekonanie) počas celého obdobia až do októbra 2012. Od tohto obdobia však
disciplinárny senát nekonal vôbec, t. j. nekonal do konca roku 2012, avšak ani v priebehu
rokov 2013, 2014 a 2015. Ďalší úkon súdu bol až 16.03.2016. Disciplinárny senát teda
zostal úplne nečinný celých 3,5 roka, medzičasom bola v roku 2014 vec pridelená novému
disciplinárnemu senátu 2 Ds 2/2014. Už samotná táto skutočnosť vo veci disciplinárneho
konania proti sudcovi je prejavom zjavných a ničím neodôvodnených
prieťahov v konaní.“
4. V súvislosti s pasívnou legitimáciou sťažovateľ uviedol:
«Podľa ustanovenia § 119 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v
znení účinnom do 31.12.2011 bol Najvyšší súd na účely disciplinárneho konania
disciplinárnym súdom. Dňom 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 467/2011 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré ďalšie zákony. Článkom I bod 1 zákona č. 467/2011 Z. z. boli slová „disciplinárny
súd" vo všetkých tvaroch a v celom texte zákona č. 385/2000 Z. z. nahradené
slovami „disciplinárny senát“. Navyše, ust. § 119 bolo zmenené tak, že „disciplinárnu
zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárny senát“ (§ 119 ods. 1
zák. č. 385/2000 Z. z.). Uvedené označenie orgánu rozhodujúceho o disciplinárnej
zodpovednosti sudcu rešpektuje aj vymedzenie tohto orgánu priamo v Ústave SR, napr.
čl. 147 ods. 1 alebo čl. 148 ods. 1. Ústavná sťažnosť preto smeruje priamo proti
disciplinárnemu senátu, v disciplinárnej veci sudcu vedenej pod
sp. zn. 2 Ds 9/2008, aktuálne sp. zn. 2 Ds 2/2014. Predmetné vymedzenie je zároveň plne
v súlade s právnym názorom ústavného súdu (III. ÚS 125/2012).
... V súvislosti s označeným uznesením ústavného súdu z 28.03.2012 považujeme
za potrebné zdôrazniť neopodstatnenosť naznačovanej účelovosti predchádzajúcej ústavnej
sťažnosti zo dňa 01.03.2012. Je pravdou, že došlo k späťvzatiu disciplinárneho návrhu
v čase, kedy bola osoba „navrhovateľa“ a disciplinárne stíhaného sudcu totožná, avšak
disciplinárny senát uvedenú skutočnosť doposiaľ absolútne nerešpektuje a vo veci koná
ďalej bez toho, aby o späťvzatí návrhu na začatie konania akýmkoľvek spôsobom rozhodol.
Dokonca k tomuto nezaujal žiadny postoj ani v rámci jeho neskorších procesných úkonov,
hoci z rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 125/2012 zo dňa 28.03.2012 jednoznačne
vyplýva, že o tomto úkone mal rozhodnúť. Odhliadnuc od konštatovaného samotný akt
späťvzatia nijakým spôsobom neznižuje postavenie sťažovateľa ako obete za predošlé
neprimerane dlhé trvanie disciplinárneho konania.»
5. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný
súd nálezom takto rozhodol: „Základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom disciplinárneho senátu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Ds 9/2008, aktuálne sp. zn. 2 Ds 2/2014, ako aj 2 Dso 1/2011 a 1 Dso 7/2014
bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 20 000,00 eur..., ktoré je disciplinárny senát povinný vyplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Disciplinárny senát je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia
jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
8. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúca porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu práva
nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
9. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo
trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie
o sťažnosti č. 16970/05).
10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti sám uviedol, že disciplinárny
senát rozhodol 16. marca 2016, v dôsledku čoho bolo napadnuté konanie v merite veci
skončené. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažovateľovu sťažnosť zo 17. marca 2016
(vypracovanú deň po rozhodnutí v merite veci) a doručenú ústavnému súdu 21. marca 2016
považuje za zjavne účelovú. Ústavný súd na Najvyššom súde Slovenskej republiky taktiež
zistil, že rozhodnutie disciplinárneho senátu zo 16. marca 2016, ktorým bolo v merite veci
rozhodnuté tak, že napomenutie udelené sťažovateľovi je neplatné, nadobudlo
právoplatnosť 9. mája 2016.
11. Keďže sťažovateľ namieta porušenie označených práv postupom disciplinárneho
senátu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. marca 2016,
t. j. v čase, keď napadnuté konanie už bolo skončené (16. marec 2016), a preto
k namietanému porušovaniu označených práv už nemohlo dochádzať a právna neistota
sťažovateľa už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
12. Podaním doručeným ústavnému súdu 17. marca 2017 právna zástupkyňa
sťažovateľa oznámila, že v súvislosti so vznikom pracovného pomeru v Centre právnej
pomoci vypovedala sťažovateľovi splnomocnenie na zastupovanie v konaní pred ústavným
súdom, a súčasne oznámila, že „právne zastúpenie sťažovateľa prevezme
, , “. Vzhľadom na procesný stav danej veci
ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na predloženie splnomocnenia
nového právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.
13. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. mája 2017