Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 386/2017
PDF · 139.84 KB
No categories available
III. ÚS 386/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júna 2017
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
JUDr. Michalom Magdolenom, advokátom, Farská 28, Nitra, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 29 D 164/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla
2017 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ku ktorému malo dôjsť postupom
Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta trvanie
dedičského konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 29 D 164/2010, najmä však
postup okresného súdu po predložení ukončeného dedičského spisu súdnym komisárom
(17. jún 2016). V tejto súvislosti uvádza, že uznesením okresného súdu č. k. 29 D 164/2010-
243 z 24. júna 2016 jej bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva ako jedinému dedičovi.
Uvedené rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené 16. septembra 2016.
Následne 23. septembra 2016 sa sťažovateľka vzdala práva podať proti tomuto rozhodnutiu
opravný prostriedok a dňa 19. októbra 2016 požiadala okresný súd o vyznačenie doložky
o právoplatnosti a vykonateľnosti na dedičské rozhodnutie. Proces vyznačenia doložky
o právoplatnosti a vykonateľnosti považuje sťažovateľka za neprimerane dlhý a porušujúci
jej ústavné práva. Dňa 7. februára 2017 preto podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť,
ktorá nielenže neviedla k odstráneniu jej právnej neistoty, ale ku dňu podania ústavnej
sťažnosti (10. apríl 2017) na ňu nedostala žiadnu odpoveď.
3. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní
bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu
konať bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume
5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
4. Ústavný súd v okolnostiach danej veci považoval za vhodné doručiť sťažnosť
označenému porušovateľovi (okresný súd) ešte v prípravnej fáze a zároveň ho požiadal
o zaujatie stanoviska k opodstatnenosti sťažnosti. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril
podaním sp. zn. Spr. 1924/2017 z 19. mája 2017, doručeným ústavnému súdu 30. mája
2
2017, pričom v relevantnej časti svojho stanoviska uviedol: „sudkyňa právoplatnosť
nevyznačila, nakoľko dňa 14.09.2016 a dňa 21.10.2016 bolo do spisu doručené podanie
, ktorým žiadal pripustiť vstup do dedičského konania a zaslal súdu
doklady - rodný list, dedičské rozhodnutie po poručiteľovi , žalobu na
obnovu dedičského konania podanú na Okresný súd Bratislava I. Následne sudkyňa
uvedené doklady preskúmala, ohľadne pripustenia vstupu do dedičského konania
konzultovala vec i so súdnou komisárkou a dospela k záveru, že nemôže
byť dedičom po poručiteľke , zomr. a že podaním pána
nie je dôvodné sa zaoberať. Následne dňa 18.4.2017 vyznačila na prvopise
rozhodnutia právoplatnosť dňom 23.9.2016. Zároveň bolo rozhodnutie s doložkou
právoplatnosti dňa 21.4.2017 expedované právnemu zástupcovi sťažovateľky a doručené
mu bolo dňa 24.4.2017. ... K narušeniu plynulosti konania došlo iba v súvislosti s
vyznačením právoplatnosti na rozhodnutí, ktorá bola vyznačená po viac ako 6-tich
mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti, čo sudkyňa zdôvodňovala tým, že
preštudovanie celého spisu bolo časovo náročnejšie a popri plnení si iných pracovných
povinností v ďalších agendách, ktoré vybavuje a v ktorých je nutné rozhodovať v skrátených
lehotách (agenda rodinných vecí, opatrovníckych vecí a vecí starostlivosti súdu o
maloletých s počtom 244 nevybavených vecí), došlo k časovému posunu pri vybavovaní
predmetnej veci. Tento stav bol odstránený v súvislosti s vybavením sťažnosti sťažovateľky,
doručenej súdu dňa 7.2.2017, ktorá bola predložená zákonnej sudkyni na vyjadrenie s
pokynom odstrániť prieťahy pri vyznačení právoplatnosti na dedičskom rozhodnutí.“
III.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
3
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže pri
predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej
pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
10. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu
4
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred
orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
11. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie
nároku sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu v dedičskom konaní
vedenom pod sp. zn. 29 D 164/2010, ktoré ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo
právoplatne skončené, v dôsledku čoho malo byť porušené základné právo sťažovateľky
na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. Ako vyplýva zo stanoviska okresného súdu z 19. mája 2017, napadnuté dedičské
konanie, najmä pokiaľ ide o proces doručovania dedičského rozhodnutia sťažovateľke
a vyznačenia doložky o právoplatnosti, neprebiehalo v súlade s požiadavkou na postup súdu
bez zbytočných prieťahov, čo čiastočne uznala i predsedníčka okresného súdu. Z obsahu
tohto vyjadrenia je však zrejmé i to, že po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní
adresovanej predsedníčke okresného súdu boli vo veci sťažovateľky prijaté opatrenia na ich
odstránenie, a to tým, že 18. apríla 2017 bola na dedičskom rozhodnutí vyznačená doložka
o právoplatnosti s dátumom 23. september 2016.
13. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala
sťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Hoci
podľa vyjadrenia sťažovateľky predsedníčka okresného súdu dosiaľ na uvedenú sťažnosť
nereagovala, je nesporné, že po uplatnení sťažnosti už nebol okresný súd vo veci nečinný,
ale odstránil stav právnej neistoty sťažovateľky vyznačením predmetnej doložky
na dedičskom rozhodnutí.
5
14. V danej situácii by ingerencia ústavného súdu znamenala duplicitné poskytnutie
ochrany základným právam sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, čo je v rozpore
s primárnym účelom ústavnej sťažnosti, ktorým je poskytnutie ochrany právam, ktorých
porušenie sa namieta v prípadoch, v ktorých ostatné právne prostriedky nápravy zlyhali,
respektíve neviedli k náprave.
15. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho významu
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. júna 2017
6