Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 431/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., , v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Juraj Erben, vo veci namietaného porušenia základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -544 z 29. júna 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. septembra

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -544

z 29. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým rozhodnutím odmietol

odvolanie sťažovateľa ako tretej osoby proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica

(ďalej len „okresný súd“) č. k. -213 z 15. apríla 2016 v znení opravného

uznesenia č. k. -362 z 29. apríla 2016 a opravného uznesenia č. k.

-601 z 29. júla 2016, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie (podľa

súčasnej terminológie neodkladné opatrenie, v ďalšom texte len „neodkladné opatrenie“,

pozn.) v rámci sporového súdneho konania o určenie neplatnosti uznesení valného

zhromaždenia akciovej spoločnosti. Týmto uznesením okresný súd uložil sťažovateľovi ako

podpredsedovi predstavenstva žalovanej spoločnosti Európa SC ZV, a. s., Námestie SNP

63, Zvolen (ďalej len „žalovaný“ alebo „spoločnosť Európa SC ZV“) povinnosť zdržať sa

výkonu práv týkajúcich sa:

«a) nadobúdania alebo prevodu alebo akéhokoľvek iného spôsobu scudzenia

majetkovej účasti ZVSC (žalovaného) na inej právnickej osobe alebo jej zaťaženia,

b) scudzenia alebo zaťaženia nehnuteľnosti alebo iného majetku ZVSC (žalovaného)

alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťou alebo iným majetkom žalovaného,

c) scudzenia alebo zaťaženia alebo iného spôsobu nakladania s majetkom ZVSC

(žalovaného) alebo jeho časťou [po oprave uznesením č. k.: -601 zo dňa

29.07.2016 slovo „majetkom“ nahradené slovom „podnikom“],

d) udelenia plnomocenstva akejkoľvek tretej osobe na vykonávanie ktoréhokoľvek

z úkonov uvedených pod písmenom a) až c) v mene ZVSC (žalovaného).»

3. Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že pri doručovaní rozhodnutia okresného súdu

o nariadení neodkladného opatrenia nepostupoval poštový doručovateľ v zmysle poštových

podmienok, keďže nevykonal druhý (opakovaný) pokus o doručenie zásielky a danú

zásielku sťažovateľovi ani neoznámil. Krajský súd pri následnom posudzovaní

sťažovateľovho odvolania nesprávne ustálil dátum doručenia uznesenia o nariadení

neodkladného opatrenia, keďže podľa sťažovateľa nevykonal všetky úkony na to, aby zistil

a overil skutočnosti, na ktoré sťažovateľ pri problémoch s doručovaním uznesenia

okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia poukazoval. V dôsledku uvedených

skutočností krajský súd v rozpore s relevantným skutkovým a právnym stavom odmietol

odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu o nariadení neodkladného

opatrenia ako oneskorene podané, čím porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivé

súdne konanie a na súdnu a inú právnu ochranu.

4. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu 4. januára 2017 podanie označené ako „Prípis

ku konaniu - oznámenie aktuálneho stavu veci a zmena sťažnostného petitu“. V tomto

podaní uviedol, že okresný súd uznesením č. k. -698 z 25. novembra 2016

v celom rozsahu zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením okresného súdu č. k.

-213 z 15. apríla 2016 v znení opravného uznesenia č. k. -362

z 29. apríla 2016 a opravného uznesenia č. k. -601 z 29. júla 2016, ktoré bolo

potvrdené napadnutým uznesením krajského súdu. Napriek tomu, že došlo k zrušeniu

rozhodnutia o uložení neodkladného opatrenia, ktoré bolo príčinou podania ústavnej

sťažnosti, sťažovateľ poukazujúc na exekučné konanie začaté na základe rozhodnutia

o nariadení neodkladného opatrenia uviedol, že aj naďalej existuje záujem na prerokovaní

sťažnosti v merite veci a vyslovení porušenia jeho základných práv. Podľa tvrdení

sťažovateľa sa oprávnený v exekučnom konaní (navrhovateľ predbežného opatrenia) snaží

spochybňovať akúkoľvek činnosť sťažovateľa v období po nariadení neodkladného

opatrenia. Sťažovateľ tvrdil, že tretie subjekty môžu byť v dôsledku tejto skutočnosti

vystavené právnej neistote, ktorá môže byť odstránená iba tým, že ústavný súd skonštatuje

nezákonnosť a protiústavnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

5. Sťažovateľ preto navrhoval, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie

a aby po jej prijatí rozhodol týmto nálezom:

„1. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: -544 zo dňa

29.06.2016 bolo porušené základné právo , , trvalé bytom

upravené v

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 363,79 €, ktoré

je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa,

a to do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd automaticky nezakladá aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tých základných práv alebo slobôd,

porušenie ktorých namieta, sa mohol sťažovateľ domôcť využitím jemu dostupných a aj

účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom

pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , , ).

11. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity vyplývajúceho zo znenia

(„... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd...“) je

reflektovanie skutočnosti, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť

výlučne úlohou ústavného súdu. Ide o úlohu všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

III.

12. V posudzovanom prípade bolo neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania

o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovanej akciovej spoločnosti. Toto

konanie pred všeobecným súdom podľa listín predložených sťažovateľom dosiaľ nebolo

skončené, ale v jeho priebehu nastala situácia, keď dôvody, pre ktoré bolo neodkladné

opatrenie nariadené, pominuli, a preto okresný súd predmetné neodkladné opatrenie zrušil.

13. V dôsledku tejto skutočnosti pominuli právne účinky rozhodnutia okresného súdu

o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k právnemu postaveniu sťažovateľa

a napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým tento odmietol odvolanie sťažovateľa proti

zrušenému rozhodnutiu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia, sa týmto stalo

obsolentným, v dôsledku čoho by bolo bez ústavnoprávneho významu, aby ústavný súd

v tomto štádiu konania pred všeobecným súdom poskytoval ochranu sťažovateľovi

a rozhodoval o porušení jeho práv.

14. Prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie a rozhodnutiu ústavného súdu v merite veci

bráni v danom prípade nedostatok jeho právomoci, keďže ochranu sťažovateľovým právam

vo vzťahu k zásahu do jeho právneho postavenia rozhodnutím okresného súdu o nariadení

neodkladného opatrenia poskytol samotný okresný súd v konaní o návrhu žalovaného na

zrušenie predmetného neodkladného opatrenia podľa

(ďalej len „“), keď uznesením č. k. -698

z 25. novembra 2016 predmetné neodkladné opatrenie v celom rozsahu zrušil.

15. Tieto závery plne korešpondujú s úlohou ústavného súdu, ktorá spočíva

v povinnosti poskytovať ochranu sťažovateľom v konaní podľa v čase, keď

zásah do označených práv alebo jeho dôsledky stále trvajú. Pokiaľ tvrdený zásah

do označených práv pominul, nie je dôvod na to, aby ústavný súd vstupoval

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a ich rozhodnutia podroboval testu ústavnej

konformity. Uvedené je rovnako prejavom doktríny sebaobmedzenia (zdržanlivosti)

a minimalizácie zásahov ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

16. Sťažovateľ odôvodňoval požiadavku vyslovenia porušenia jeho základných práv

po tom, ako bolo rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia zrušené, vedením

exekučného konania začatého na základe označeného zrušeného rozhodnutia okresného

súdu a argumentom o požiadavke právnej istoty tretích subjektov vo vzťahu k úkonom

sťažovateľa ako podpredsedu predstavenstva spoločnosti Európa SC ZV v období

do zrušenia rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia.

17. Uvedené dôvody podľa ústavného súdu neobstoja. Samotné vedenie exekučného

konania na podklade už zrušeného rozhodnutia všeobecného súdu žiadnym spôsobom

nevyvoláva potrebu, aby ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa

v akademickej rovine. Právomoc na rozhodnutie o námietkach povinného (sťažovateľa)

proti exekúcii, prípadne právomoc na rozhodnutie o zastavení exekúcie, má exekučný súd

a formálne vyslovenie porušenia základných práv účastníka v konaní, v ktorom bol vydaný

exekučný titul (presnejšie povedané v odvolacom konaní), nemôže mať v danom prípade na

rozhodovanie exekučného súdu žiaden vplyv, keďže exekučný titul bol zrušený už skôr aj

bez zásahu zo strany ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu už neprichádza do úvahy ani

preskúmanie zrušeného prvoinštančného rozhodnutia okresného súdu o nariadení

neodkladného opatrenia v odvolacom konaní po prípadnom zrušení napadnutého uznesenia

krajského súdu ústavným súdom. Sťažovateľ si je tejto skutočnosti nepochybne vedomý,

keďže v rámci upraveného a zmeneného petitu svojej sťažnosti zrušenie napádaného

uznesenia krajského súdu ani vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie nežiadal.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, navyše prihliadajúc na právnu úpravu vykonateľnosti

uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia ( , predtým vzhľadom na

okolnosti tohto prípadu ), by prípadný nález ústavného súdu, ktorým by

bolo vyslovené porušenie práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu

(o odmietnutí opravného prostriedku pre oneskorenosť), mal iba akademický charakter

a nebol by spôsobilý zvýšiť právnu istotu tretích subjektov vo vzťahu k úkonom sťažovateľa

ako podpredsedu predstavenstva spoločnosti Európa SC ZV v období predchádzajúcom

zrušeniu rozhodnutia okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Prípadné

posúdenie platnosti jednotlivých právnych úkonov sťažovateľa a rozhodovanie o tejto

otázke v prípade sporu patrí taktiež do právomoci všeobecných súdov.

18. Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že v posudzovanom

prípade nemá právomoc na poskytnutie ústavnej ochrany v sťažovateľovej veci, keďže

ochrana jeho právam bola poskytnutá, a pokiaľ ide o niektoré vedľajšie dôsledky (pozri

body 4, 16 a 17 odôvodnenia), môže byť poskytnutá v rámci systému všeobecného

súdnictva. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25

ods. 2 pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

19. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2017