Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 342/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Annou Čukanovou, Hany Meličkovej 26, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , a a 2 Slovenskej

republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 1

písm. a) a b), ods. 3 a 4 postupom Krajského súdu v Trnave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 4. decembra 2000,

postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutím zo 16. januára 2002, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 14. apríla 2003

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod

sp. zn. Obdo V 67/2003 a jeho rozhodnutím z 29. septembra 2004 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2

(ďalej len „“), ako aj práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13

ods. 1 písm. a) a b), ods. 3 a 4 postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím

zo 4. decembra 2000, postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím zo 16. januára 2002, postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím zo 14. apríla 2003, ako aj postupom najvyššieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. Obdo V 67/2003 a jeho rozhodnutím z 29. septembra 2004.

2. Z obsahu sťažnosti (značne neprehľadne a neurčito napísanej, pozn.), ako aj z jej

príloh vyplýva, že „... sťažovateľka má v konaní vedenom pred Krajským súdom Trnava

č. k. -14 zo dňa 4.12.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

č. k. -91 zo dňa 16.01.2002... v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. -194 zo dňa 14.04.2003 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. Obdo V 67/2003 zo dňa 29.09.2004 postavenie

žalovanej, ktorej právna neistota pretrváva (povinnej)“.

3. S poukazom na podrobne uvedené skutkové okolnosti posudzovanej právnej veci

sťažovateľka dáva do rozporu nielen samotný priebeh ústavnou sťažnosťou napadnutých

konaní krajského súdu, ako i najvyššieho súdu, ale i ich jednotlivé ústavnou sťažnosťou

napadnuté rozhodnutia (bod 1), ktoré označuje za nespravodlivé a nezákonné, a ústavnému

súdu navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné ľudské právo sťažovateľky na súdnu ochranu, priznané v čl. 46 ods. 1

, základné ľudské právo na spravodlivý proces, priznané v

ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, priznané SR, základné

ľudské právo na zákonného sudcu podľa SR, základné právo vlastniť

majetok, priznané , základné ľudské právo pokojne

užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, v spojení so základným ľudských právom garantovaným v čl. I ods. 1

veta prvá , v čl. II ods. 2 SR, s a ods. 2

SR, s písmeno a) písmeno b), ods. 3 a ods. 4 SR v spravodlivosti

ako celku:

- postupom krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. č. 18 Zm 30/2000-

14 zo dňa 4.12.2000 v spojení s

- postupom krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

91 zo dňa 16.01.2002, v spojení s

- postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp zn.

Obo 242/2002-194 zo dňa 14.04.20003, pod sp. zn. Obdo V 67/2003 zo dňa 29.09.2004

porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky v spravodlivosti ako celku Zmenkový platobný

rozkaz č. k. -14 zo dňa 4.12.2000, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-91 zo dňa 16.01.2002..., rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. Obo 242/2002-194 zo dňa 14.04.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. Obdo V 67/2003 zo dňa 29 09.2004 zrušuje.

III. Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 20 000 EUR, ktoré je

krajský súd Trnava povinný sťažovateľke vo výške 10 000 Eur zaplatiť do 2 mesiacov odo

dňa vydania nálezu, ktoré je povinný Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

sťažovateľke vo výške 10 000 Eur zaplatiť do 2 mesiacov odo dňa vydania nálezu.“

II.

4. Lustráciou ústavného súdu bolo zistené, že

- rozhodnutie krajského súdu sp. zn. zo 4. decembra 2000 nadobudlo

právoplatnosť 24. júna 2003,

- rozhodnutie krajského súdu sp. zn. zo 16. januára 2002 nadobudlo

právoplatnosť 23. júla 2003,

- rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. zo 14. apríla 2003 nadobudlo

právoplatnosť 23. júla 2003 a

- rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. Obdo V 67/2003 z 29. septembra 2004

nadobudlo právoplatnosť 23. novembra 2004.

III.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej práv zaručených

, dohovorom a dodatkovým protokolom (bod 1) postupom a rozhodnutiami

krajského súdu (postupom v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

rozhodnutím zo 4. decembra 2000 a postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím zo 16. januára 2002, pozn.), ako i najvyššieho súdu

(postupom v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím zo 14. apríla

2003 a postupom v konaní vedenom pod sp. zn. Obdo V 67/2003 a jeho rozhodnutím

z 29. septembra 2004, pozn.).

8.1 Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ).

8.2 Na základe vykonanej lustrácie (bod 4) ústavný súd považoval za nesporné

a preukázané, že všetky ústavnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutia, a to tak v prípade

krajského súdu, ako i najvyššieho súdu, nadobudli právoplatnosť v priebehu rokov 2003 ‒

2004, a to takto: rozhodnutie krajského súdu sp. zn. zo 4. decembra 2000

nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2003, rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

zo 16. januára 2002 nadobudlo právoplatnosť 23. júla 2003, rozhodnutie najvyššieho súdu

sp. zn. zo 14. apríla 2003 nadobudlo právoplatnosť 23. júla 2003

a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. Obdo V 67/2003 z 29. septembra 2004 nadobudlo

právoplatnosť 23. novembra 2004.

8.3. V okolnostiach prípadu sťažovateľky preto lehota na podanie sťažnosti proti

postupu a rozhodnutiam krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu (bod 1) ustanovená v § 53

ods. 3 uplynula už dávno predtým, ako bola sťažnosť sťažovateľky

doručená ústavnému súdu (30. mája 2017, pozn.).

8.4 Keďže sťažovateľka svoju sťažnosť nepodala v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3

, pričom neumožňuje odpustiť zmeškanie

tejto lehoty (napr. , , , ), ústavný súd sa

nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok sťažovateľky smerujúcich proti označeným

rozhodnutiam a postupu všeobecných súdov, a preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už

po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

9.1 Pokiaľ sťažovateľka namieta prieťahy v konaní (a tým porušenie základného

práva podľa ), ústavný súd uvádza, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu

a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor

vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to

ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už

k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. ,

).

9.2 Súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je aj ustálený právny názor

(napr. , , , ), podľa ktorého sa ochrana

základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len

vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými

orgánmi verejnej moci ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd

ju zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

9.3 V posudzovanej veci však v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (30. mája

2017) tak krajský súd, ako i najvyšší súd v rámci ústavnou sťažnosťou napadnutých konaní

(bod 1) už nemohol jednoznačne porušovať základné právo sťažovateľky zaručené čl. 48

ods. 2 , keďže všetky boli v čase podania ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľky

už dávno právoplatne skončené.

9.4 Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky i v tejto jej časti

odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

10. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2017