Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 369/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HUDEC, s. r. o.,

Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Marek Hudec, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1

ods. 1 a v spojení s a 1 písm. a) , ako

aj porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30. júna 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája

2017 elektronickým formulárom doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 1

ods. 1 a v spojení s a 1 písm. a)

(ďalej len „ústava“), ako aj porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 30. júna 2016 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd ako súd odvolací napadnutým

uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 22. februára 2016, ktorým okresný súd

(i) zrušil zmenkový platobný rozkaz sp. zn. z 13. februára 2015

a konanie zastavil,

(ii) prikázal navrhovateľovi vrátiť súdny poplatok za podaný návrh na vydanie

zmenkového platobného rozkazu vo výške 19 782,68 eur,

(iii) uložil sťažovateľovi ako odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške

19 982,50 eur za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu sp. zn.

z 13. februára 2015,

(iv) žiadnemu z účastníkov súdneho konania nepriznal právo na náhradu trov

konania.

3. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti uvádza: «Podľa pzn. k položke 1 sadzobníka

súdnych poplatkov účinnej v čase od 1.1.2009 do 30.6.2016, kedy bol poplatok za podanie

námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu zrušený, platilo: „Podľa rovnakej sadzby

sa platí poplatok za námietky v zmenkovom a šekovom konaní, za odpor proti platobnému

rozkazu, za odpor proti európskemu platobnému rozkazu, ak súd námietky nezamietol alebo

odpor neodmietol.“»

Sťažovateľ následne argumentuje, že poplatková povinnosť vzniká až v okamihu,

keď súd nezamietne podané námietky žalovaného, teda nie už samotným podaním

námietok. V jeho prípade však žalobca prv, než súd mohol rozhodovať o sťažovateľových

námietkach, vzal žalobu v plnom rozsahu späť, čím dôvod sporu odpadol a okresný súd

(správne) konanie zastavil. Okresný súd tak podľa sťažovateľa zároveň nerozhodoval o jeho

námietkach, keďže to procesne nebolo možné. Rozhodnutie o zamietnutí či nezamietnutí

námietok potom absentuje. Napriek tomu sťažovateľ bol všeobecnými súdmi zaťažený

poplatkovou povinnosťou, pričom zároveň žalobcu poplatkovej povinnosti zbavili.

V prípade súdneho poplatku zaplateného alebo splatného podaním odporu došlo podľa

sťažovateľa od 1. 1. 2009 ku korekcii právnej úpravy v tom smere, že v prípadoch, keď súd

nekonal vo veci samej, zanikla tiež potreba spoplatnenia tohto procesného úkonu. Podľa

názoru sťažovateľa tak išlo o naplnenie zmyslu a účelu tohto súdneho poplatku, keďže

skončením sporu pred prerokovaním veci odpadol legitímny dôvod pre požadovanie tohto

súdneho poplatku, keďže nedochádza k zaťažovaniu súdnej sústavy potrebou rozhodovať

o spoplatnenom procesnom úkone. Odlišnosť, resp. absencia obdobnej úpravy aj v prípade

súdneho poplatku spojeného s námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu (čo bol

prípad sťažovateľa) nemá podľa sťažovateľa žiadne opodstatnenie, a preto je namieste tento

nedostatok preklenúť rozhodovacou činnosťou súdu. Podľa záverov sťažovateľa všeobecné

súdy v jeho veci zaujali zjednodušený postoj, argumentujúc neexistenciou právnej úpravy,

ktorá by zakladala zánik poplatkovej povinnosti za podané námietky proti zmenkovému

platobnému rozkazu, pričom odmietli vykonať výklad, aplikujúc analógiu § 11 ods. 9, resp.

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, dôvodiac nemožnosťou takejto analógie, pričom tento záver

podľa sťažovateľa súdy bližšie a presvedčivo nezdôvodnili.

3.1 Sťažovateľ v závere sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť 12. septembra 2016.

4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by vyslovil, že: „Ústavné právo

sťažovateľa podľa , SR tiež v spojení s

SR ako i právo sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a ďalej ústavné právo sťažovateľa podľa SR

v spojení s a 13 ods. 1 písm. a) SR Uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. zo dňa 30.06.2016 porušené boli“, a ďalej „zrušil

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 30.06.2016 a vec mu

vrátil na nové rozhodnutie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania pred Ústavným

súdom SR“.

Zároveň sťažovateľ navrhol vydať predbežné opatrenie.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Z príloh priložených k sťažnosti ústavný súd zistil, že napadnuté uznesenie

krajského súdu bolo sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené 9. septembra 2016

a právoplatnosť nadobudlo 12. septembra 2016 (vyznačená právoplatnosť okresným súdom

na napadnutom uznesení krajského súdu). Túto skutočnosť ústavný súd overil dopytom na

okresnom súde, ktorý ústavnému súdu potvrdil, že napadnuté uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené 9. septembra 2016 a nadobudlo

právoplatnosť 12. septembra 2016.

6.1 Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

6.2 Sťažovateľ mohol proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podať sťažnosť

v zmysle najneskôr 14. novembra 2016 (pondelok;

12. november 2016 pripadol na sobotu). Sťažovateľ podal sťažnosť proti napadnutému

uzneseniu krajského súdu elektronicky 15. mája 2017. Ústavný súd preto uzatvára, že

sťažnosť proti napadnutému uzneseniu krajského súdu je zo strany sťažovateľa podaná

oneskorene, a preto ju podľa odmietol.

6.3 Ako obiter dictum ústavný súd uvádza, že sťažovateľ v minulosti už podal proti

napadnutému uzneseniu sťažnosť na ústavnom súde, a to 11. novembra 2016 (t. j. v lehote

predpokladanej ), avšak táto bola uznesením sp. zn.

z 8. februára 2017 odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí predovšetkým z dôvodu, že v sťažnosti nebola uvedená ústavnoprávna

argumentácia namietaného porušenia práv (v súlade s ),

ktorá by mohla byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Tento

nedostatok sťažovateľ v tu predbežne prerokovanej sťažnosti síce odstránil, avšak

v dôsledku predchádzajúceho pochybenia pri podávaní sťažnosti z 11. novembra 2016

v spojení s uznesením sp. zn. z 8. februára 2017 o odmietnutí tejto jeho

predchádzajúcej sťažnosti mu uplynula lehota predpokladaná § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde na podanie sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2017