Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 435/2017
PDF · 190.48 KB
No categories available
II. ÚS 435/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť
, t. č. Ústav na výkon väzby, , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Námestie M. Benku 15,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Mularčík, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 54/2017 a jeho uznesením z 24. apríla 2017 a postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tos 44/2017 a jeho uznesením z 28. apríla 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2017
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1
a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
1 T 54/2017 a jeho uznesením z 24. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného
súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 Tos 44/2017 a jeho uznesením z 28. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté
uznesenie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd 24. apríla 2017 na neverejnom
zasadnutí napadnutým uznesením rozhodol, že podľa § 238 ods. 3 a § 72 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku sťažovateľa ako obvineného ponecháva vo väzbe s tým, že dôvody
väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku u obvineného trvajú i naďalej.
Súčasne rozhodol podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku, že žiadosť sťažovateľa ako
obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamieta, pretože dôvody väzby naďalej trvajú.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu dohľadom mediačného a probačného
úradníka nenahradil.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje tiež na to, že okresný súd nekonal o jeho
námietke zaujatosti vznesenej na neverejnom pojednávaní 24. apríla 2017 proti
predsedníčke senátu JUDr. Márii Szabóovej s odôvodnením, že sa týkala procesného
postupu sudkyne a nebola vznesená bezodkladne.
2.1 Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej
rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť zamietol. Krajský súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol rozsiahle odôvodnenie záveru o prítomnosti
väzobných dôvodov a následne sa zaoberal postupom okresného súdu, čo sa týka námietky
zaujatosti proti predsedníčke senátu vznesenej sťažovateľom, a konštatoval:
„Sťažnostný súd sa stotožňuje aj s postupom okresného súdu, pokiaľ ide o vznesenú
námietku zaujatosti, predloženú dňa 24.04.2017 obhajcom obžalovaného (z podania je
zrejmé, že ju podáva obžalovaný, ktorý však nie je podpísaný a nie je ani zrejmé, že by ju
podával prostredníctvom obhajcu), pričom jednak sa týkala procesného postupu súdu
a jednak nebola ani vznesená bezodkladne tak, ako správne uviedol prvostupňový súd.
Obžalovaný totiž vzniesol námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu, v súvislosti
s odôvodnením jej rozhodnutia, ktorá ako sudkyňa pre prípravné konanie v rozhodnutí
z 23.02.2017, sp. zn. 1Tp/201/2017 mala prejudikovať jeho vinu, vzhľadom na štylizáciu
vety, že súd je i naďalej toho presvedčenia, že doposiaľ nazhromaždené dôkazy aj naďalej
nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie sa stal, tento vykazuje
znaky trestného činu a že páchateľom skutku obvinený a preto žiadal jej
vylúčenie.
Z ustanovenia § 32 ods. 6 Tr. por. vyplýva, že o námietke zaujatosti strany, ktorá je
založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo
ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len
procesný postup súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných
dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v konaní, pokiaľ bola
vznesená námietka zaujatosti pre procesný postup súdu alebo ak nebola vznesená
bezodkladne, sa o tejto námietke zaujatosti nekoná. Preto, ak obžalovaný vzniesol námietku
zaujatosti voči predsedníčke senátu, ktorej vec bola pridelená elektronickým zápisom,
v súvislosti s jej predchádzajúcim rozhodnutím o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na
slobodu, ktorý s odôvodnením a štylizáciou jej vety nesúhlasil, jedná sa o námietku, ktorá
súvisí s procesným postupom súdu a naviac ani nebola vznesená bezodkladne, nakoľko
obžalovaný sa už 06.04.2017 dozvedel, že vec bude na Okresnom súde Bratislava II
prejednávať senát pod vedením predsedníčky JUDr. Márie Szabóovej a teda predloženie
vznesenia námietky jej zaujatosti až 24.04.2017, teda 18. deň po zistení, kto bude
prejednávať vec na okresnom súde, nie je bezodkladným.
Na základe vyššie uvedeného, preto senát krajského súdu rozhodol, že sťažnosť
obžalovaného , ako nedôvodnú zamietol, pričom tak
rozhodol do uplynutia vyššie uvedenej základnej lehoty väzby obžalovaného.“
3. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti objasnil, že 10. apríla 2017 mu bola doručená
obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava II, ktorá bola podaná na okresnom súde proti
nemu pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
a ods. 3 písm. d) Trestného zákona, a súčasne mu bolo doručené upovedomenie o konaní
verejného zasadnutia na okresnom súde 21. apríla 2017. Sťažovateľ požiadal o zmenu tohto
termínu na 24. apríl 2017 pre prekážku v účasti zo strany obhajcov JUDr. Petra Vačoka
a JUDr. Ondreja Mularčíka na tomto zasadnutí. Z opísaného upovedomenia sa sťažovateľ
dozvedel, že v tejto veci má rozhodovať ako predsedníčka senátu JUDr. Mária Szabóová,
ktorá v tejto veci rozhodovala opakovane o väzbe sťažovateľa počas prípravného konania
ako sudkyňa pre prípravné konanie.
3.1 Sťažovateľ uvádza, že z rozhodnutí JUDr. Márie Szabóovej v prípravnom konaní
je zrejmé, že nielenže konštatovala dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného
poriadku, ale zaoberala sa aj nevyhnutnou materiálnou podmienkou o dôvodnosti
vzneseného obvinenia. Z jej skorších rozhodnutí vo veci sťažovateľa, najmä z ostatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby sťažovateľa na slobodu sp. zn.
1 Tp 201/2017 z 23. februára 2017 (ktoré potvrdil krajský súd rozhodnutím sp. zn.
4 Tpo 13/2017 z 2. marca 2017), podľa sťažovateľa vyplýva, že sudkyňa pre prípravné
konanie nad rámec dodržania čl. 6 ods. 2 dohovoru vyslovila vinu sťažovateľa svojou
jednoznačnou konštatáciou na s. 6 zápisnice o výsluchu sťažovateľa z 23. februára 2017
a v odôvodnení uznesenia jednoznačne uviedla: „Súd je i naďalej toho presvedčenia, že
doposiaľ nazhromaždené dôkazy aj naďalej nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo
začaté trestné stíhanie sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu, a že páchateľom skutku
obvinený .“
3.2 Z týchto dôvodov považuje sťažovateľ sudkyňu ‒predsedníčku senátu
JUDr. Máriu Szabóovú za vylúčenú z možnosti rozhodovať o trestnej veci po podaní
obžaloby, keďže táto podľa presvedčenia sťažovateľa vyslovila pred podaním obžaloby
sťažovateľovu vinu, a nie je možné predpokladať, že vo veci bude rozhodovať nezaujato
a nestranne.
3.3 Sťažovateľ ďalej uvádza, že nie je možné súhlasiť s odôvodnením napadnutého
uznesenia krajského súdu v otázke nekonania o vznesenej námietke zaujatosti z dôvodu, že
v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku nebola táto podaná bezodkladne. Podľa názoru
sťažovateľa nie je nikde v Trestnom poriadku ustanovené, čo možno považovať za
vznesenie námietky bezodkladne, pričom sťažovateľ tak učinil pri prvom možnom
procesnom úkone sudkyne ‒predsedníčky senátu, a to na verejnom zasadnutí 24. apríla
2017. K bezodkladnosti vznesenia námietky zaujatosti sťažovateľ zdôraznil, že nie je
občanom Slovenskej republiky, neovláda slovenský jazyk rečou a písmom, a z toho dôvodu
si kvalifikované vznesenie námietky zaujatosti voči sudkyni ‒predsedníčke senátu
JUDr. Márie Szabóovej vyžadovalo dlhšiu prípravu vzhľadom na preklad z cudzieho jazyka
a prípravu s obhajcami. Sťažovateľ podotýka, že z jeho strany nešlo a nejde o žiadnu
obštrukciu.
3.4 Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že predsedníčka senátu
okresného súdu „1T“ JUDr. Mária Szabóová je vylúčená z vykonávania úkonov trestného
konania v jeho trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 54/2017.
4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:
„Postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II z 24.04.2017 pod sp. zn.
1T/54/2017 a Krajského súdu v Bratislave z 28.04.2017 pod sp.zn.: 1Tos/44/2017, boli
porušené základné práva ..., garantované čl. 6 ods. 1,
ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1
a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Predsedníčka senátu Okresného súdu Bratislava II 1T JUDr. Mária Szabóová je
vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného
, ... vedenej na Okresnom súde
Bratislava II, pod sp. zn. 1T/54/2017.
Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy
konania k rukám advokáta JUDr. Ondreja Mularčíka z Advokátskej kancelárie MULARČÍK
A PARTNERI, s.r.o.., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
7. Predmetom konania (predbežného prerokovania sťažnosti) pred ústavným súdom
je vzhľadom na obsah výhrad vznesených sťažovateľom posúdenie, či všeobecné súdy
rozhodli o námietke sťažovateľa o zaujatosti predsedníčky senátu okresného súdu ústavným
spôsobom, resp. či sťažnosť sťažovateľa je možné vzhľadom na postup a právne závery
všeobecných súdov v napadnutých uzneseniach vyhodnotiť v rámci predbežného
prerokovania sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľ
nenapáda zákonnosť a ústavnosť jeho väzobného stíhania ako takého.
8. Skôr ako sa tak stane, je potrebné zo strany ústavného súdu poukázať, že
sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza zastúpenie jeho osoby pred ústavným súdom
advokátom, avšak k svojej sťažnosti nepripojil splnomocnenie uvedeného advokáta na jeho
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (náležitosť sťažnosti podľa § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde). Sťažnosť by bolo možné preto odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V duchu materiálnej
ochrany ústavných práv sťažovateľa však ústavný súd sťažnosť preskúmal a zisťoval, či by
inak bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie, alebo sú tu aj iné dôvody odmietnutia
sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.
9. Čo sa týka sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu a napadnutému uzneseniu
okresného súdu, ústavný súd uvádza, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej
ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,
pričom ochranu základných práv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné
súdnictvo („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až
subsidiárne. Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným
právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné
súdy. Zo sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti
napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný
rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa
v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení
okresného súdu, keďže sťažnosť predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv
sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu. Vzhľadom na túto
skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
10. K postupu a napadnutému uzneseniu krajského súdu ústavný súd uvádza, že
krajský súd správne odkázal na § 32 ods. 6 Trestného poriadku, podľa ktorého o námietke
zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej
námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Trestného
poriadku alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných
dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Trestného poriadku.
10.1 Zo sťažnosti a z argumentácie sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ namietal
zaujatosť predsedníčky senátu okresného súdu práve pre jej rozhodovanie o väzbe
sťažovateľa v prípravnom konaní. Inak povedané, dôvodom námietky zaujatosti
predsedníčky senátu okresného súdu bol procesný postup súdu v konaní. Preto bol správny
postup a závery krajského súdu, ktorý odobril postup okresného súdu spočívajúci
v nekonaní o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom práve z dôvodu, že dôvodom
námietky zaujatosti predsedníčky senátu okresného súdu bol procesný postup predsedníčky
senátu okresného súdu v konaní.
10.2 Po ďalšie, správne krajský súd vyhodnotil, že námietka zaujatosti nebola
zo strany sťažovateľa podaná bezodkladne tak, ako to vyžaduje § 31 ods. 4 Trestného
poriadku, podľa ktorého „námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len
čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť
podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo
neopakovateľného úkonu.“. Sťažovateľ sa dozvedel, že v jeho veci po podaní obžaloby
bude ako predsedníčka senátu konať JUDr. Mária Szabóová dňa 10. apríla 2017, keď mu
bolo doručené upovedomenie o konaní verejného zasadnutia na okresnom súde 21. apríla
2017. Sťažovateľ uvádza, že požiadal o zmenu termínu verejného zasadnutia na 24. apríl
2017 pre prekážku v účasti zo strany obhajcov JUDr. Petra Vačoka a JUDr. Ondreja
Mularčíka. V zmysle § 31 ods. 4 Trestného zákona tak sťažovateľ mohol a mal vzniesť
námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu JUDr. Márii Szabóovej najneskôr v podaní,
ktorým žiadal o zmenu termínu verejného zasadnutia. Sťažovateľ tak však neučinil, ale
námietku zaujatosti vzniesol až na verejnom zasadnutí 24. apríla 2017, čo nemožno
považovať za bezodkladné vznesenie námietky zaujatosti v zmysle § 31 ods. 4 Trestného
poriadku. Správne potom krajský súd vyhodnotil, že okresný súd postupoval v súlade
s ústavnými právami sťažovateľa, pokiaľ o námietke sťažovateľa nekonal pre nepodanie
tejto námietky bezodkladne v zmysle § 31 ods. 4 Trestného poriadku.
10.3 Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažnosť v časti namietaného
porušenia ústavných práv sťažovateľa postupom a napadnutým uznesením krajského súdu je
potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú,
pretože podľa názoru ústavného súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné
a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľom označenými právami,
ktoré by zakladali reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júna 2017