Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 435/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, t. č. Ústav na výkon väzby, , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Námestie M. Benku 15,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ondrej Mularčík, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 24. apríla 2017 a postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. apríla 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2017

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“)

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práv podľa a 2

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 24. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného

súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. apríla 2017 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd 24. apríla 2017 na neverejnom

zasadnutí napadnutým uznesením rozhodol, že podľa § 238 ods. 3 a § 72 ods. 1 písm. e)

sťažovateľa ako obvineného ponecháva vo väzbe s tým, že dôvody

väzby v zmysle a u obvineného trvajú i naďalej.

Súčasne rozhodol podľa , že žiadosť sťažovateľa ako

obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamieta, pretože dôvody väzby naďalej trvajú.

Podľa väzbu dohľadom mediačného a probačného

úradníka nenahradil.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje tiež na to, že okresný súd nekonal o jeho

námietke zaujatosti vznesenej na neverejnom pojednávaní 24. apríla 2017 proti

predsedníčke senátu JUDr. Márii Szabóovej s odôvodnením, že sa týkala procesného

postupu sudkyne a nebola vznesená bezodkladne.

2.1 Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť zamietol. Krajský súd

v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol rozsiahle odôvodnenie záveru o prítomnosti

väzobných dôvodov a následne sa zaoberal postupom okresného súdu, čo sa týka námietky

zaujatosti proti predsedníčke senátu vznesenej sťažovateľom, a konštatoval:

„Sťažnostný súd sa stotožňuje aj s postupom okresného súdu, pokiaľ ide o vznesenú

námietku zaujatosti, predloženú dňa 24.04.2017 obhajcom obžalovaného (z podania je

zrejmé, že ju podáva obžalovaný, ktorý však nie je podpísaný a nie je ani zrejmé, že by ju

podával prostredníctvom obhajcu), pričom jednak sa týkala procesného postupu súdu

a jednak nebola ani vznesená bezodkladne tak, ako správne uviedol prvostupňový súd.

Obžalovaný totiž vzniesol námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu, v súvislosti

s odôvodnením jej rozhodnutia, ktorá ako sudkyňa pre prípravné konanie v rozhodnutí

z 23.02.2017, sp. zn. mala prejudikovať jeho vinu, vzhľadom na štylizáciu

vety, že súd je i naďalej toho presvedčenia, že doposiaľ nazhromaždené dôkazy aj naďalej

nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie sa stal, tento vykazuje

znaky trestného činu a že páchateľom skutku obvinený a preto žiadal jej

vylúčenie.

Z ustanovenia vyplýva, že o námietke zaujatosti strany, ktorá je

založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo

ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len

procesný postup súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných

dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v konaní, pokiaľ bola

vznesená námietka zaujatosti pre procesný postup súdu alebo ak nebola vznesená

bezodkladne, sa o tejto námietke zaujatosti nekoná. Preto, ak obžalovaný vzniesol námietku

zaujatosti voči predsedníčke senátu, ktorej vec bola pridelená elektronickým zápisom,

v súvislosti s jej predchádzajúcim rozhodnutím o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na

slobodu, ktorý s odôvodnením a štylizáciou jej vety nesúhlasil, jedná sa o námietku, ktorá

súvisí s procesným postupom súdu a naviac ani nebola vznesená bezodkladne, nakoľko

obžalovaný sa už 06.04.2017 dozvedel, že vec bude na Okresnom súde Bratislava II

prejednávať senát pod vedením predsedníčky JUDr. Márie Szabóovej a teda predloženie

vznesenia námietky jej zaujatosti až 24.04.2017, teda 18. deň po zistení, kto bude

prejednávať vec na okresnom súde, nie je bezodkladným.

Na základe vyššie uvedeného, preto senát krajského súdu rozhodol, že sťažnosť

obžalovaného , ako nedôvodnú zamietol, pričom tak

rozhodol do uplynutia vyššie uvedenej základnej lehoty väzby obžalovaného.“

3. Sťažovateľ v úvode svojej sťažnosti objasnil, že 10. apríla 2017 mu bola doručená

obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava II, ktorá bola podaná na okresnom súde proti

nemu pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)

a ods. 3 písm. d) , a súčasne mu bolo doručené upovedomenie o konaní

verejného zasadnutia na okresnom súde 21. apríla 2017. Sťažovateľ požiadal o zmenu tohto

termínu na 24. apríl 2017 pre prekážku v účasti zo strany obhajcov JUDr. Petra Vačoka

a JUDr. Ondreja Mularčíka na tomto zasadnutí. Z opísaného upovedomenia sa sťažovateľ

dozvedel, že v tejto veci má rozhodovať ako predsedníčka senátu JUDr. Mária Szabóová,

ktorá v tejto veci rozhodovala opakovane o väzbe sťažovateľa počas prípravného konania

ako sudkyňa pre prípravné konanie.

3.1 Sťažovateľ uvádza, že z rozhodnutí JUDr. Márie Szabóovej v prípravnom konaní

je zrejmé, že nielenže konštatovala dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

poriadku, ale zaoberala sa aj nevyhnutnou materiálnou podmienkou o dôvodnosti

vzneseného obvinenia. Z jej skorších rozhodnutí vo veci sťažovateľa, najmä z ostatného

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby sťažovateľa na slobodu sp. zn.

z 23. februára 2017 (ktoré potvrdil krajský súd rozhodnutím sp. zn.

z 2. marca 2017), podľa sťažovateľa vyplýva, že sudkyňa pre prípravné

konanie nad rámec dodržania čl. 6 ods. 2 dohovoru vyslovila vinu sťažovateľa svojou

jednoznačnou konštatáciou na s. 6 zápisnice o výsluchu sťažovateľa z 23. februára 2017

a v odôvodnení uznesenia jednoznačne uviedla: „Súd je i naďalej toho presvedčenia, že

doposiaľ nazhromaždené dôkazy aj naďalej nasvedčujú tomu, že skutok pre ktorý bolo

začaté trestné stíhanie sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu, a že páchateľom skutku

obvinený .“

3.2 Z týchto dôvodov považuje sťažovateľ sudkyňu ‒predsedníčku senátu

JUDr. Máriu Szabóovú za vylúčenú z možnosti rozhodovať o trestnej veci po podaní

obžaloby, keďže táto podľa presvedčenia sťažovateľa vyslovila pred podaním obžaloby

sťažovateľovu vinu, a nie je možné predpokladať, že vo veci bude rozhodovať nezaujato

a nestranne.

3.3 Sťažovateľ ďalej uvádza, že nie je možné súhlasiť s odôvodnením napadnutého

uznesenia krajského súdu v otázke nekonania o vznesenej námietke zaujatosti z dôvodu, že

v zmysle nebola táto podaná bezodkladne. Podľa názoru

sťažovateľa nie je nikde v ustanovené, čo možno považovať za

vznesenie námietky bezodkladne, pričom sťažovateľ tak učinil pri prvom možnom

procesnom úkone sudkyne ‒predsedníčky senátu, a to na verejnom zasadnutí 24. apríla

2017. K bezodkladnosti vznesenia námietky zaujatosti sťažovateľ zdôraznil, že nie je

občanom Slovenskej republiky, neovláda slovenský jazyk rečou a písmom, a z toho dôvodu

si kvalifikované vznesenie námietky zaujatosti voči sudkyni ‒predsedníčke senátu

JUDr. Márie Szabóovej vyžadovalo dlhšiu prípravu vzhľadom na preklad z cudzieho jazyka

a prípravu s obhajcami. Sťažovateľ podotýka, že z jeho strany nešlo a nejde o žiadnu

obštrukciu.

3.4 Vzhľadom na uvedené je sťažovateľ toho názoru, že predsedníčka senátu

okresného súdu „1T“ JUDr. Mária Szabóová je vylúčená z vykonávania úkonov trestného

konania v jeho trestnej veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:

„Postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II z 24.04.2017 pod sp. zn.

a Krajského súdu v Bratislave z 28.04.2017 pod sp.zn.: , boli

porušené základné práva ..., garantované čl. 6 ods. 1,

ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1

a .

Predsedníčka senátu Okresného súdu Bratislava II 1T JUDr. Mária Szabóová je

vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného

, ... vedenej na Okresnom súde

Bratislava II, pod sp. zn. .

Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy

konania k rukám advokáta JUDr. Ondreja Mularčíka z Advokátskej kancelárie MULARČÍK

A PARTNERI, s.r.o.., a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Predmetom konania (predbežného prerokovania sťažnosti) pred ústavným súdom

je vzhľadom na obsah výhrad vznesených sťažovateľom posúdenie, či všeobecné súdy

rozhodli o námietke sťažovateľa o zaujatosti predsedníčky senátu okresného súdu ústavným

spôsobom, resp. či sťažnosť sťažovateľa je možné vzhľadom na postup a právne závery

všeobecných súdov v napadnutých uzneseniach vyhodnotiť v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd dodáva, že sťažovateľ

nenapáda zákonnosť a ústavnosť jeho väzobného stíhania ako takého.

8. Skôr ako sa tak stane, je potrebné zo strany ústavného súdu poukázať, že

sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza zastúpenie jeho osoby pred ústavným súdom

advokátom, avšak k svojej sťažnosti nepripojil splnomocnenie uvedeného advokáta na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (náležitosť sťažnosti podľa § 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Sťažnosť by bolo možné preto odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. V duchu materiálnej

ochrany ústavných práv sťažovateľa však ústavný súd sťažnosť preskúmal a zisťoval, či by

inak bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie, alebo sú tu aj iné dôvody odmietnutia

sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní.

9. Čo sa týka sťažnosti v časti smerujúcej proti postupu a napadnutému uzneseniu

okresného súdu, ústavný súd uvádza, že z vyplýva, že systém ústavnej

ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,

pričom ochranu základných práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné

súdnictvo („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až

subsidiárne. Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Zo sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa

v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení

okresného súdu, keďže sťažnosť predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv

sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu. Vzhľadom na túto

skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

10. K postupu a napadnutému uzneseniu krajského súdu ústavný súd uvádza, že

krajský súd správne odkázal na , podľa ktorého o námietke

zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej

námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 Trestného

poriadku alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom

konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných

dôvodoch ako dôvodoch podľa .

10.1 Zo sťažnosti a z argumentácie sťažovateľa je zrejmé, že sťažovateľ namietal

zaujatosť predsedníčky senátu okresného súdu práve pre jej rozhodovanie o väzbe

sťažovateľa v prípravnom konaní. Inak povedané, dôvodom námietky zaujatosti

predsedníčky senátu okresného súdu bol procesný postup súdu v konaní. Preto bol správny

postup a závery krajského súdu, ktorý odobril postup okresného súdu spočívajúci

v nekonaní o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom práve z dôvodu, že dôvodom

námietky zaujatosti predsedníčky senátu okresného súdu bol procesný postup predsedníčky

senátu okresného súdu v konaní.

10.2 Po ďalšie, správne krajský súd vyhodnotil, že námietka zaujatosti nebola

zo strany sťažovateľa podaná bezodkladne tak, ako to vyžaduje § 31 ods. 4 Trestného

poriadku, podľa ktorého „námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len

čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť

podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo

neopakovateľného úkonu.“. Sťažovateľ sa dozvedel, že v jeho veci po podaní obžaloby

bude ako predsedníčka senátu konať JUDr. Mária Szabóová dňa 10. apríla 2017, keď mu

bolo doručené upovedomenie o konaní verejného zasadnutia na okresnom súde 21. apríla

2017. Sťažovateľ uvádza, že požiadal o zmenu termínu verejného zasadnutia na 24. apríl

2017 pre prekážku v účasti zo strany obhajcov JUDr. Petra Vačoka a JUDr. Ondreja

Mularčíka. V zmysle tak sťažovateľ mohol a mal vzniesť

námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu JUDr. Márii Szabóovej najneskôr v podaní,

ktorým žiadal o zmenu termínu verejného zasadnutia. Sťažovateľ tak však neučinil, ale

námietku zaujatosti vzniesol až na verejnom zasadnutí 24. apríla 2017, čo nemožno

považovať za bezodkladné vznesenie námietky zaujatosti v zmysle § 31 ods. 4 Trestného

poriadku. Správne potom krajský súd vyhodnotil, že okresný súd postupoval v súlade

s ústavnými právami sťažovateľa, pokiaľ o námietke sťažovateľa nekonal pre nepodanie

tejto námietky bezodkladne v zmysle .

10.3 Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sťažnosť v časti namietaného

porušenia ústavných práv sťažovateľa postupom a napadnutým uznesením krajského súdu je

potrebné odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú,

pretože podľa názoru ústavného súdu je z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné

a nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi ním a sťažovateľom označenými právami,

ktoré by zakladali reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2017