Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 217/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť SVB Medzijarky, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, Bieloruská 64, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Huttovou,

Bezekova 13, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo SVB Medzijarky, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, Bratislava, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. SVB Medzijarky, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

Bratislava, p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré

j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť SVB Medzijarky, spoločenstvo

vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Bratislava, trovy konania v sume 363,79 €

(slovom tristošesťdesiattri eur a sedemdesiatdeväť centov) na účet jeho právnej zástupkyne,

JUDr. Marty Huttovej, Bezekova 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. decembra 2016 doručená sťažnosť SVB Medzijarky, spoločenstvo vlastníkov bytov

a nebytových priestorov, Bieloruská 64, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a jeho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania

vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. , a to na strane odporcu.

Konanie bolo začaté na základe návrhu podaného 5. augusta 2009. Sťažovateľ uvádzajúc

chronologický prehľad procesných úkonov konania dôvodí, že predmetné konanie

je poznačené zbytočnými prieťahmi, pretože konanie trvajúce viac ako sedem rokov nebolo

dosiaľ ukončené. Podľa jeho názoru súdny spor vedený pred okresným súdom sa

„neprimerane predlžuje“ a uvedený stav považuje za porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základného práva podľa a jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu náhradu trov

právneho zastúpenia a tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného

súdu, ktorá v liste doručenom ústavnému súdu 31. mája 2017 prezentovala súhlas okresného

súdu s upustením od ústneho pojednávania vo veci a uviedla tiež túto argumentáciu:

„Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že návrh na vydanie platobného

rozkazu bol na tunajší súd podaný dňa 05. 08. 2009. Tunajší súd vo veci koná,

i keď v niektorých obdobiach sú úkony vykonávané vo väčších časových odstupoch.

Je potrebné však uviesť, že dĺžka konania na tunajšom súde nie je ovplyvnená iba činnosťou

súdu, k neprimeranej dĺžke konania prispievajú aj samotné strany sporu (nezaplatenie

súdneho poplatku včas, ospravedlnenia na pojednávania, mimosúdne rokovania a z toho

vyplývajúce odročovanie pojednávania). Vo veci došlo na základe dodatku k rozvrhu práce

tunajšieho súdu k zmene zákonného sudcu z dôvodu odchodu pôvodného zákonného sudcu

do dôchodku a spis bol pridelený na rozhodovanie novému zákonnému sudcovi, ktorý

vo veci dňa 01. 02. 2017 rozhodol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 28. 04. 2017.“

5. Sťažovateľ možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného súdu nevyužil, pričom

v podaní doručenom ústavnému súdu 13. júna 2017 prezentoval súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

7. Ústavný súd preskúmal obsah na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu okresného

súdu a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam:

Okresnému súdu bola 5. augusta 2009 podaná „Žaloba o zaplatenie 104.052,30 €

s príslušenstvom s návrhom na vydanie platobného rozkazu“ proti sťažovateľovi.

Okresný súd uznesením z 1. júla 2010 rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov pre sťažovateľa. O odvolaní sťažovateľa podanom proti tomuto uzneseniu

rozhodol nadriadený súd, ktorý svojím rozhodnutím z 28. septembra 2011 zmenil

prvostupňové rozhodnutie tak, že sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov priznal

v plnom rozsahu.

Okresný súd odročil termín pojednávania určený na 7. február 2012, a to na základe

žiadosti žalobcu.

Okresný súd odročil termín pojednávania určený na 5. jún 2012, a to z dôvodu

neprítomnosti žalobcu.

Okresný súd vykonal 12. septembra 2013 pojednávanie, ktoré bolo na základe

žiadostí účastníkov konania odročené pre účel uzavretia mimosúdnej dohody medzi

stranami, a to na 5. december 2013. Uvedený termín bol na základe žiadosti účastníkov

konania takisto odročený a okresný súd následne vyzval účastníkov konania na oznámenie

výsledku mimosúdneho rokovania strán. Strany 19. mája 2014 informovali okresný súd

o neúspechu tohto rokovania.

Právny zástupca sťažovateľa požiadal okresný súd o zrušenie určeného termínu

pojednávania (25. september 2014) z osobných dôvodov, pričom okresný súd tejto žiadosti

vyhovel a určil nový termín pojednávania na 6. november 2014.

Okresný súd odročil pojednávanie vykonané 6. novembra 2014, a to z dôvodu

neospravedlnenej neprítomnosti žalobcu.

Okresný súd vykonal 26. februára 2015 pojednávanie, ktoré však bolo z dôvodu

nedoručenia zásielky žalobcovi odročené na neurčito. Následne bolo pojednávanie

vykonané k 15. novembru 2016, pričom bolo tiež odročené, a to pre neprítomnosť žalobcu.

V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa bolo konanie

pred okresným súdom ako súdom prvostupňovým ukončené vydaním rozsudku

1. februára 2017, ktorým bol návrh zamietnutý.

II.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom.

10. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie

sťažovateľa v priebehu konania a napokon aj postup konajúceho súdu.

11. Predmetom konania v posudzovanej veci je uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej

sumy z ceny diela z titulu uzavretej zmluvy o dielo. Ústavný súd konštatuje, že predmet

konania by bolo možné hodnotiť po skutkovej stránke ako zložitý vzhľadom na potenciálnu

potrebu dokazovania prostredníctvom množstva odborných listinných podkladov, prípadne

aj znaleckého posudku. Treba však povedať, že sa uvedený faktor v postupe posudzovaného

konania v podstate výrazne neprejavil, pretože okresný súd sa meritórnym prejednávaním

veci zaoberal nanajvýš na dvoch termínoch pojednávania, a zbytočné predĺženie konania

bolo zapríčinené predovšetkým okolnosťami týkajúcimi sa postupu konajúceho súdu.

12. V rámci posúdenia druhého kritéria používaného pre hodnotenie prípadných

zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd zistil okolnosti signalizujúce narušenie

plynulosti konania pričítateľné na vrub sťažovateľovi ako účastníkovi konania.

Ide o zbytočné predĺženie konania spôsobené odročením pojednávania, v období

od 12. septembra 2013 do 19. mája 2014, a to pre účel rokovania strán o mimosúdnej

dohode, ktoré však nebolo úspešné, pretože k uzavretiu predmetnej dohody strany

nedospeli. Takisto ide o prípad odročenia určeného termínu pojednávania

(25. september 2014) z podnetu právneho zástupcu sťažovateľa.

13. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup konajúceho súdu. Z preskúmania obsahu súdneho spisu

vyplynuli pre ústavný súd zistenia, ktoré svedčia jednak o neefektívnom postupe okresného

súdu, ako aj jeho pasivite, resp. ničím neodôvodnenej nečinnosti, a oba faktory sa

negatívnym spôsobom podpísali na plynulosti postupu posudzovaného konania.

15. Ústavný súd zistil pasivitu v postupe okresného súdu, a to jeho nečinnosť,

keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka. Ide o obdobie

nečinnosti v celkovom rozsahu približne jedného roka a ôsmich mesiacov počnúc

26. februárom 2015, keď okresný súd vykonal pojednávanie, ktoré však odročil na neurčito

z dôvodu nedoručenia zásielky navrhovateľovi. Ďalší termín pojednávania sa uskutočnil

až 15. novembra 2016.

16. Ústavný súd ďalej pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen

nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , ). Ústavný súd v tejto súvislosti

poukazuje na neefektívnosť postupu okresného súdu, ktorá sa prejavila v zmeňujúcom

rozhodnutí nadriadeného súdu v otázke priznania oslobodenia od súdnych poplatkov

pre sťažovateľa, ktoré okresný súd sťažovateľovi nepriznal a ktoré rozhodnutie muselo byť

korigované druhostupňovým súdom v opravnom konaní. Ako koncentrovaný nemožno

hodnotiť ani postup okresného súdu, ktorý na sťažovanie postupu konania zo strany

navrhovateľa (opakovaná neprítomnosť navrhovateľa na určených termínoch pojednávania)

nereagoval pružne a efektívny postup (vydanie rozsudku pre zmeškanie) zvolil

s neprimeraným časovým odstupom.

17. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v dôsledku

popísanej nečinnosti a neefektívneho postupu okresného súdu došlo k zbytočnému

predĺženiu súdneho konania a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

18. Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiada ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom. Ústavný súd si už pri výklade

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48

ods. 2 osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k dohovoru,

pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

19. Ústavný súd tak uzatvára, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výroku nálezu).

20. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu bolo konanie pred

okresným súdom ako súdom prvostupňovým ukončené vydaním rozsudku, ústavný súd

vo svojom náleze príkaz konať v zmysle neformuloval.

III.

21. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Žiadosť o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia odôvodnil sťažovateľ neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania

a za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považoval sumu 3 000 €.

22. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na doterajšiu neprimeranú dĺžku posudzovaného

konania berúc do úvahy momenty pasívneho prístupu sťažovateľa ako účastníka konania

považoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku nálezu.

23. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu

trov konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslil sumou 363,79 €. Pri určení výšky

náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2015, ktorá predstavovala sumu 858 €. Úhradu

priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2016, a to prevzatie

a príprava zastúpenia, ako aj podanie sťažnosti, v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3

a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Vychádzajúc z toho za jeden úkon

právnej služby vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a k tomu tiež režijný

paušál v sume 8,58 €.

24. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnych

služieb vykonaných v roku 2016. Za tieto dva úkony právnej služby predstavuje celková

priznaná odmena vrátane režijného paušálu a dane z pridanej hodnoty, ktorej platcom

je právny zástupca sťažovateľa, sumu 363,79 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi

náhradu trov konania v celkovej ním požadovanej výške 363,79 € (pozri bod 3 výroku

nálezu). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

25. Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť

dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017