Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 440/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

Bratislava, zastúpeného JUDr. Evou Mišíkovou, advokátska kancelária, Laurinská 2,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50

ods. 3 a podľa Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k.

XVI/2 Pz 51/16/1000-11 z 30. augusta 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2016 doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Evou Mišíkovou, advokátska kancelária, Laurinská 2,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a podľa

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na obhajobu

podľa a práva na obhajobu podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) upovedomením

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k.

XVI/2 Pz 51/16/1000-11 z 30. augusta 2016 (ďalej len „namietané upovedomenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšetrovateľ Národnej kriminálnej

agentúry Prezídia Policajného zboru, národnej protikorupčnej jednotky, expozitúry Západ

vydal 24. februára 2016 podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uznesenie o začatí trestného

stíhania a súčasne podľa vzniesol proti sťažovateľovi

obvinenie za zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,

ako aj podľa a v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v súbehu s prečinom subvenčného podvodu podľa

.

3. Sťažovateľ uvádza, že uznesenie o vznesení obvinenia z 24. februára 2016 prevzal

na pošte 14. marca 2016. Následne 15. marca 2016 poveril konkrétneho obhajcu

zastupovaním vo svojej trestnej veci, prostredníctvom ktorého ešte v ten istý deň podal proti

predmetnému uzneseniu sťažnosť, kde orgány činné v trestnom konaní vyrozumel,

že odôvodnenie uplatnenej sťažnosti doplní po umožnení mu preštudovať si vyšetrovací

spis. Ďalej sťažovateľ uvádza, že po preštudovaní vyšetrovacieho spisu 18. marca 2016

zaslal vyšetrovateľovi 21. marca 2016 odôvodnenie podanej sťažnosti, v ktorej prezentoval

päť základných okruhov sťažnostných námietok o nezákonnosti vzneseného obvinenia.

4. O podanej sťažnosti rozhodol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „dozorujúci prokurátor“) uznesením z 15. apríla

2016 (ďalej len „uznesenie dozorujúceho prokurátora z 15. apríla 2016“), ktorým podanú

sťažnosť podľa zamietol ako podanú oneskorene.

V odôvodnení svojho rozhodnutia dozorujúci prokurátor odkázal na § 66 ods. 3 Trestného

poriadku zakotvujúceho tzv. fikciu doručenia, na základe uplatnenia ktorej považoval

7. marec 2016 za deň doručenia a v nadväznosti na to 10. marec 2016 za koniec zákonnej

trojdňovej lehoty.

5. Sťažovateľ považuje výklad, ktorý zvolil dozorujúci prokurátor pri aplikácii § 66

ods. 3 , za nesprávny a v postupe, ktorým bola jeho sťažnosť proti

uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá ako oneskorená, vidí porušenie svojho

základného práva na obhajobu zaručeného a tiež práva na obhajobu

zaručeného čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru, ako aj základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného a listiny, keďže podľa jeho

vyjadrenia v dôsledku odmietnutia sťažnosti ako oneskorene podanej nedostal odpoveď na

okruh jednotlivých v sťažnosti uplatnených námietok.

6. Argumentáciu uvedenú v bode 5 sťažovateľ konkretizuje takto:

«Opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia nemá odkladný účinok.

Je teda zrejmé, že od dňa 24.02.2016 mám v tomto trestnom konaní procesné postavenie

obvineného. Toto procesné postavenie so sebou nesie určité práva a povinnosti, ktoré sú

vymenované predovšetkým v ustanovení . Akékoľvek ustanovenie je potrebné

vykladať a aplikovať prísne v rozsahu mojich práv, ako obvineného a to v konkrétnom

trestnom konaní. Aj ustanovenie (na ktoré sa prokurátor v napadnutom

uznesení odvoláva) je potrebné aplikovať v súlade s právami obvineného. Podľa § 34 ods. 6

– „ Obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu

majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob

doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú

skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým

spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd obvineného poučí.“. Účinky doručenia

teda nastanú uplynutím tretieho dňa od uloženia a to aj keď o uložení adresát nevedel,

obvinený pri oznamovaní adresy na doručovanie písomnosti počas jeho prvého výsluchu

však musí byť poučený o možných následkoch doručenia písomnosti do vlastných rúk

uložením ( ). Nedostatok takéhoto poučenia nemôže byť nahradený poučením

(nech aj totožnej osoby) v akomkoľvek inom procesnom postavení, resp. spôsob

doručovania podľa ustanovenia nie je možné aplikovať v prípade absencie

poučenia podľa tak, ako k tomu došlo v tomto prípade (v procesnom

postavení obvineného som neuviedol adresu na doručovanie a nebol som v tomto

procesnom postavení poučený o doručovaní a následkoch s tým spojených, ktoré vyplývajú

z ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie ). Na základe

týchto skutočností je nepochybné, že záver prokurátora o tom, že moja sťažnosť bola

podaná oneskorene, nie je správny. Nakoľko z dôvodu aplikácie takéhoto nesprávneho

postupu prokurátor nedal odpoveď na žiadny z mojich sťažnostných dôvodov, uznesenie

o zamietnutí sťažnosti je arbitrárne. Kombinácia týchto dvoch dôvodov (nesprávnosť

uznesenia o zamietnutí sťažnosti z pohľadu chybnej aplikácie a arbitrárnosť

uznesenia o zamietnutí sťažnosti) spôsobuje takú vadu uznesenia o zamietnutí sťažnosti,

ktorú nie je možné napraviť v ďalšom konaní a z tohto dôvodu je potrebné uznesenie

o zamietnutí sťažnosti zrušiť.»

7. Sťažovateľ v sťažnosti ústavný súd oboznamuje, že ochrany svojich práv sa

pokúsil domôcť prostredníctvom návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní v zmysle ustanovení a nasledujúcich , ktorý

adresoval generálnemu prokurátorovi a v ktorom žiadal o zrušenie uznesenia dozorujúceho

prokurátora z 15. apríla 2016, ako aj uznesenia o vznesení obvinenia z 24. februára 2016

dôvodiac porušením zákona v neprospech obvineného. Namietaným upovedomením

generálny prokurátor sťažovateľa informoval, že jeho návrhu nevyhovel a argumentoval, že

„Uznesenie o vznesení obvinenia bolo doručované obv. na jeho

známu adresu, ktorú obvinený potvrdil aj na svojom podaní, teda je nepochybné, že sa na

nej trvalo zdržiava.“.

8. Sťažovateľ je toho názoru, že zo strany generálneho prokurátora mu potrebná

ochrana jeho označených základných práv zaručených a listinou a jeho práva

zaručeného dohovorom poskytnutá nebola.

9. Na základe prezentovanej argumentácie sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje,

aby rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv

zaručených a , listiny a práva zaručeného

ods. 3 písm. b) a c) dohovoru namietaným upovedomením generálneho prokurátora,

predmetné upovedomenie zrušil, vec vrátil generálnemu prokurátorovi na nové konanie

a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

12. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

13. Z obsahu citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie svojich

základných práv a slobôd len vtedy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Pokiaľ ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany označeného základného práva

alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným orgánom verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(napr. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo

slobody len za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu

(mutatis mutandis ).

14. Ústavný súd konštatuje, že trestná vec sťažovateľa sa nachádza v štádiu

prebiehajúceho prípravného konania, teda o meritórnej otázke trestného obvinenia ešte

rozhodnuté nebolo.

15. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštantne prihliada na to,

že nie je iba jeho povinnosťou, ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti , zabezpečovať

v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd, vrátane

rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská

republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia

ústavnosti (napr. ). Danú skutočnosť zohľadňuje napokon aj znenie čl. 127

ods. 1 limitujúce právomoc ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom

princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd

iba v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel

by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava

procesných pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných

v trestnom konaní a súdov).

17. Namietané pochybenie, ktorého sa mal podľa sťažovateľa dopustiť dozorujúci

prokurátor ako orgán činný v prípravnom konaní a na ktoré generálny prokurátor

rozhodujúci o sťažovateľom podanom návrhu nereflektoval, súvisí s realizáciou obhajoby

prostredníctvom opravného prostriedku, ktorý má obvinenému umožniť formulovať

argumenty o prípadnom nezákonnom postupe orgánov činných v trestnom konaní,

resp. o neopodstatnenosti vzneseného obvinenia.

18. Ústavný súd poukazuje na , podľa

ktorého obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby

neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu

obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä

porušenie práva na obhajobu.

19. Z citovaného ustanovenia ) vyplýva,

že platná právna úprava zveruje v štádiu konania, v ktorom sa sťažovateľ obracia so svojou

sťažnosťou podľa na ústavný súd, ochranu práv sťažovateľa

všeobecnému súdu, v ktorého právomoci je preskúmať podanú obžalobu po jej predložení

dozorujúcim prokurátorom a korigovať prípadné pochybenia prípravného konania.

20. Navyše, platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi

aj v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu

domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv, a to na hlavnom

pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti

postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania na hlavnom

pojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne využitím opravných prostriedkov

(odvolania a dovolania) v trestnom konaní.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ

má v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie

ochrany svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho

trestnej veci. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze

prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov.

22. Nevyužitie uvedených možností ochrany označených práv sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

23. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017